Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
04. 07. 2025, meniny má: Prokop
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Mestá ležia na riekach, pri riekach, na sútokoch riek, väčšinou dvoch, výnimočne troch. Dôvody zakladania miest pri riekach sú dostatočne popísané, rieka bola jeden z hlavných zakladateľských motívov. Rieka bola ťažko prekonateľná prekážka, preto vznikali sídla pri brodoch. Brod sa vyskytuje v názvoch miest vo viacerých jazykoch. Rieka poskytovala dopravu a vodu. Samotná rieka vždy hladko pretekala hranicami, aj keď pri tom menila svoje meno.
Pred asi desaťročím uzrel svetlo sveta projekt, ktorý mal dať spoločensky najvýznamnejšiemu priestoru v Bratislave dôstojnú európsku podobu, adekvátnu modernej epoche. Ani trojmiliardový rozpočet neklal oči: išlo o kľúčové exteriérové dejisko novembrových udalostí, ktorého význam stúpol ich pričinením hneď o dve triedy. Akousi ústrednou ideou a zároveň hnacím mottom sa stalo blížiace sa nové milénium. Prešla pekná kôpka rokov a Námestie SNP je, ak prehliadneme drobné úpravy na povrchu, stále v rovnakom – nedôstojnom stave.
V závere minulého roka zorganizovalo Združenie pre urbanizmus a územné plánovanie Slovenska pri Spolku architektov Slovenska (ZUÚPS) v Poprade-Spišskej Sobote druhé celoslovenské otvorené diskusné fórum s medzinárodnou účasťou s názvom Obstarávanie územných plánov – poloha spracovateľa, obce a obstarávateľa. Súčasťou podujatia bola vernisáž reinštalovanej výstavy urbanistických prác (po Bratislave a Banskej Bystrici). Výstava bola spojená s vyhodnotením prvého ročníka súťaže aktuálnych urbanistických diel o Cenu ZUÚPS. Popradskej akcie sa zúčastnili predovšetkým zástupcovia štátnej správy a samosprávy na miestnej a regionálnej úrovni i spracovatelia ÚPD.
Mesto Nitra schválilo v roku 2007 územný plán centrálnej mestskej zóny (CMZ), ktorý nechal v regulácii otvorený zložitý urbanistický problém: otázku Svätoplukovho námestia. Aby mesto získalo podnety na diskusiu na uzatvorenie tejto témy, v novembri 2008 vypísalo verejnú anonymnú urbanisticko-architektonickú súťaž. „Hľadáme myšlienku, čo s týmto priestorom. Víťazný návrh by mal slúžiť ako podklad na zmeny a doplnky územného plánu,“ povedal pri vypísaní súťaže Ing. Štefan Lančarič z Útvaru hlavného architekta na Mestskom úrade v Nitre.
Urbanistická štúdia rekreačnej zóny mesta Bratislava-Zlaté piesky sa obstarávala ako územnoplánovací podklad, ktorý bude pri povoľovaní výstavby na území slúžiť ako podklad na zmenu územného plánu mesta. Preto boli prílohou štúdie aj námety na niektoré zmeny územného plánu mesta v tejto zóne. Mesto schválilo štúdiu v januári tohto roka a v marci ju predstavilo aj na medzinárodnom Veľtrhu nehnuteľností a investičných príležitostí v Cannes.
V dejinách stavby miest sledujeme dva základné princípy rozvoja – neplánovitý a plánovitý. Neplánovitý vývoj nesie so sebou – a to najmä dnes – riziká vyplývajúce z nekoordinovaného a živelného vývoja. V minulosti však tieto riziká neboli až také veľké ako dnes – mestá a najmä dediny sa aj v takomto prípade vyvíjali na základe historických skúseností vzťahu osídlenia ku krajine alebo na základe zvykových práv, čiže relatívne uvedomelo. Prevažná väčšina miest bola však založená a rozvíjaná vedome a dejiny urbanizmu sú preto zväčša súčasne dejinami stavby miest, ktoré sú nezriedka poučné aj pre dnešok. Jedným zo zaujímavých príkladov môže byť Stavební Řád pro království České, ktorý vydal cisár František Jozef v roku 1889. Je prekvapivo inšpiratívnym zákonom, ktorý môže byť vo viacerých ohľadoch poučný aj pri riešení dnešných urbanistických a územnoplánovacích problémov.
Niekoľko fotiek, ktoré nás potešili, alebo rozladili.
Rubrika Inšpirácie z dejín, s ktorou sa budete v nasledujúcich číslach Urbanity pravidelne stretávať, si nekladie za cieľ encyklopedicky mapovať dejiny urbanizmu a územného plánovania. Skôr vám chce v každom článku predstaviť jeden zo zaujímavých príkladov z histórie, ktoré sú natoľko nadčasové, že by mohli byt inšpiratívne aj pre dnešnú tvorbu miest a krajiny. V urbanizme a územnom plánovaní sa nielen môžeme, ale zvyčajne aj musíme dať inšpirovať dejinami – napokon, všetky mestá majú svoju históriu, ktorú pri územnom plánovaní nemožno obchádzať. Poznanie dejín stavby miest je poučné pre naše rozhodovanie o ich budúcnosti.
Tento zákon upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových
území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných
zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je
Slovenská republika viazaná.
Tento zákon ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej
správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti vlastníkov
a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za
protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou
súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným
záujmom
Nitrianske Mlyny opäť melú. Tentoraz však lepší artikel. Rozpadávajúci sa priemyselný areál v centre Nitry nahradilo obrie nákupné centrum. Na ploche jedného z najexponovanejších nároží v absolútnom strede mesta, ktoré bolo mŕtvym bodom, otvorili v septembri tohto roku objekt, nad ktorým sa z hľadiska urbanizmu vznáša viacero otáznikov.
Peter Gero, rodený Bratislavčan, pracoval tridsať rokov pre senát Slobodného a hanzového mesta Hamburg. V rokoch 1994 až 2006 viedol stavebný rozvoj centrálnych častí Hamburgu ako vedúci stavebný riaditeľ. Dnes žije striedavo v Hamburgu aj v Bratislave a stavebný rozvoj na Slovensku pozorne sleduje. S Petrom Gerom sme sa porozprávali o územnom plánovaní a rozdieloch v regulácii stavebného rozvoja na Slovensku a v Nemecku. Aké formy spolupráce mesta a investora môžu viesť k dobrému výsledku? Ako dosiahnuť udržateľnosť rozvoja mesta? Ako sa na územnom rozvoji podieľa odborná a laická verejnosť, komunálna politika či médiá? Dajme sa inšpirovať myšlienkami človeka, pod ktorého taktovkou sa dvanásť rokov rozvíjala druhá najväčšia nemecká metropola a ktorý sa na vývoj na Slovensku díva cez optiku týchto skúseností.
Skalica sa nedávno predstavila v kruhoch odbornej verejnosti v dobrom svetle. Stavebné úpravy komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta v minulom roku získali nomináciu medzi tri najlepšie diela v kategórii Exteriér v architektonickej súťaži CE ZA AR a v súťaži Stavba roka 2008 nomináciu na hlavnú cenu a Cenu Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. Množstvo kultivovanej zelene, všadeprítomný mestský mobiliár, nevtieravo riešené spevnené plochy a rešpektovanie historických súvislostí v riešení podčiarkli genius loci Skalice. Mesto je plné ľudí, ktorí si ho skutočne užívajú, korzujú, debatujú na lavičkách, oddychujú v tieni či sa dávajú osviežiť šumom fontán – majú na to totiž v meste vytvorené optimálne podmienky.
Aký majú ľudia vzťah ku krajine? Ako si predstavujú jej ochranu, tvorbu, usporiadanie, využívanie? Odkedy ľudí trápi otázka kvality prostredia a optimálneho využívania krajiny? Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas, minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. Názory na ochranu a tvorbu krajiny sa menili, avšak ekologizácia myslenia od 80. rokov podporila myšlienku ochrany a tvorby krajiny i princíp udržateľného rozvoja. Podpora tvorby krajiny sa odrazila i vo viacerých urbanistických chartách a dohovoroch. Najvýznamnejším krokom bola Agenda 21 a Európsky dohovor o krajine. Krajina už nie je predmetom záujmu len ochranárov, ale i urbanistov, architektov, ekológov, sociológov, ekonómov a iných profesijných skupín, ktorých cieľom je udržanie kvality života. „Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských križovatkách…“ (Jozef Brath, 2001)
Bratislava je mestom sídliskovej výstavby. Sídliská vynikali až do roku 1990. Po skončení ich výstavby sa očakávala etapa ich humanizácie, ktorá však neprišla. Zložitý interdisciplinárny problém chceli architekti riešiť sami. Viedlo to k živelnému vstupu nových objektov – najčastejšie nových obytných budov. Pozrime sa na niektoré tragické príklady zahusťovania pôvodnej obytnej zástavby.
Budova Bellušovho Slovenského veslárskeho klubu, veža Auparku a Aucafé na malom území Petržalky sú priam symbolicky zoskupené úspechy, prehry a otázniky ochrany kultúrneho dedičstva a identity sídiel Slovenska za posledných 20 rokov. Pri spätnom pohľade zisťujeme, že cesta, ktorú pamiatková starostlivosť prešla za posledné obdobie je kľukatá a stále stojíme pred dilemou čo ďalej. Obrovská eufória novembra 1989, na ktorej sa nemalou mierou podieľali práve ochranári, sa rýchlo vytratila. Niet sa čo čudovať. Premeny celej spoločnosti sú rozporuplné, kroky vpred striedajú rýchle ústupy, ekonomický rast, kríza.
Tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
Kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách
Obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.1) Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne