ÚzemnéPlány.sk

Vranokoňovo 2012

Zdá sa, že časy spoločného plánovania sú za nami. Spoliehať sa vo všetkom len na našich volených zástupcov neprináša vždy želaný efekt. Každý z nás vníma svoje okolie odlišným spôsobom, každý z nás ma iné nároky. Koľko ľudí, toľko chutí. Košice sa s príchodom očakávaného roka 2013 začínajú intenzívne prebúdzať. A to nielen kultúrne, ale aj urbánne. Verejné mestské priestory v našom regióne začínajú a končia poväčšine Hlavnou ulicou. Na iné sme zatiaľ ako mladý štát nenašetrili. Chce to svoj čas.
To, že sa niečo prebúdza, dokazuje aj projekt, ktorý práve držíte v rukách. 100 programov pre Košice a Prešov, 100 postrehov od občanov, ktorí cítia, že v týchto mestách niečo nie je v poriadku, že to tu tak trochu smrdí. 100 je neuveriteľné číslo, zvlášť, keď si uvedomíme, že celá táto kreatívna snaha bola odovzdaná ZADARMO.

Poukázať na niečo je jedna vec, iné je však prísť s konkrétnym návrhom. Chce to zamyslieť sa, obetovať svoj čas, priestor a chuť, a keďže čas sú peniaze, tak aj tie. Po úspešnom ukončení projektu Mestské zásahy Košice 2011 sa mohlo zdať, že všetky nápady boli už vyslovené. Opak je pravdou. 70 kreatívnych návrhov v tejto publikácii je určených pre Košice v roku 2012. Čo teda najviac trápi Košice?
Voda – a to nielen v mlynskom náhone. Možno sa v Košiciach niekedy dočkáme viac ako len jednej krytej mestskej plavárne. Tá jediná, schátralá, by mala teoreticky slúžiť len jednej pätine mesta, zvyšná časť by sa mala kúpať doma.
Parkovanie vs. zeleň – statická doprava v meste je ťažko dlhodobo udržateľná, hlavne na sídliskách. Najlacnejšie riešenie je, samozrejme, ukrojiť zo zelene a parkov. Je to však cesta? Zelených plôch je v meste ešte stále dostatok, premeniť všetky na asfaltové parkoviská by bol spôsob, akým natrvalo vyriešiť parkovanie v meste. Ale čo na to povedia generácie po nás?
Paneláky, paneláky, paneláky – kam len oko dovidí. Zeleň je spôsobom, akým je možné ich maskovať, a zároveň cestou, ako ekologizovať sídliská.
Luník 9 – nepotrebuje komentár. Zaujímavým zistením je však zaradenie Slovenska do Top 10 destinácií v Lonely Planet. Dôvod? Najzachovalejšia pôvodná rómska kultúra na svete. Vieme z toho vyťažiť?
Magnezitka – tento strašiak nás bude strašiť ešte dlho. Príchod do mesta vlakom je očarujúcim zážitkom. Ako z takého problémového miesta celospoločensky vyťažiť, ukázala Ostrava. Toto mesto dokázalo premeniť hrdzavý schátralý areál bývalých oceliarní a baní na miesto, kde sa v lete stretne 50-tisíc mladých ľudí na festivale Colours of Ostrava. Hrdzavé priestory ožili farbami. Teda nie všetko zlé musí byť úplne zlé. Stačí zmeniť pohľad. Nemusíme búrať. Magnezitka môže byť podobným kultúrno-industriálnym klenotom.

Priestorov, ktoré sa musia skôr či neskôr zmeniť, je viac než dosť. Prvý krok vzišiel zospodu, od nás, obyvateľov miest. Druhý krok by už mal predsa len patriť tým kompetentným. Takže, vážení primátori, nájdite cestu ako zmeniť naše mestá, aby už konečne, povedané punkovou rečou, „nesmrdeli“.