Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
626 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
16. 02. 2025, meniny má: Ida, Liana
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Územným plánovaním sa sústavne a komplexne
rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa
jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností
ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno –
historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade
s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Územné plánovanie utvára
predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným
zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej
rovnováhy a zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, pre šetrné
využívanie prírodných zdrojov a pre zachovanie prírodných, civilizačných
a kultúrnych hodnôt. Cieľom územného plánovania je prostredníctvom
sústavného a komplexného riešenia priestorového usporiadanie územia a
funkčného využitia územia vytvárať predpoklady trvalo udržateľného
rozvoja. Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne
využitie zastavaného územia a chráni nezastavané územie. Orgány
územného plánovania premietajú konkrétne zámery do územia a koordinujú
verejné záujmy.
Územné plánovanie je komplexným systémom, ktorý sa zaoberá všetkými aspektmi nášho prostredia. Ide prevažne o stavbu sídiel, dopravnú a technickú infraštruktúru, ale v neposlednom rade aj o prvky, ktoré vytvárajú prírodné zložky životného prostredia. Základnými nástrojmi územného plánovania sú územné plány rôznych stupňov, najčastejšie územné plány obcí, zón a samozrejme územné plány regiónov. Územné plánovanie rozhodne nie je prežitkom z minulých čias. V súčasnosti je potrebné udržiavať v území poriadok a jasné pravidlá, jednak preto, aby bol rozvoj spravodlivý a vyvážený, a tiež preto, aby práva vlastníkov nehnuteľností neboli ohrozované náhodnými a meniacimi sa rozhodnutiami. V demokratickej spoločnosti má územné plánovanie predovšetkým regulačnú úlohu.
Nemá zmysel snažiť sa donútiť stavebníka, aby v území postavil presne takú budovu alebo súbor budov, aké navrhneme. Skôr je účelné stanovenie istých rámcov (v zmysle medzných limitov, zásad), ktoré umožnia určitú mieru voľnosti, pri zamedzení nežiadúceho vývoja. A to je podstata regulácie, ktorá tvorí jadro územného plánu, jeho záväznú časť. Primárna zodpovednosť za územné plánovanie leží na samosprávach, avšak do procesu tvorby plánov môže zasahovať a zaujímať sa oň ktokoľvek.
Územný plán obsahuje a poskytuje dôležité informácie pre všetkých aktérov investične vstupujúcich do územia. Týmito aktérmi sú prevažne individuálni stavebníci a súkromný sektor avšak napríklad v oblasti dopravnej infraštruktúry je najvýznamnejším investorom regionálna samospráva a štát.
Územný plán je podmienkou získania
finančnej podpory na rozvojové procesy a poskytuje isté záruky pre
investičné činnosti. Z dôvodov požiadavky efektívneho využitia zdrojov
býva možnosť získania dotácií a grantov podmieňovaná existenciou
územného plánu a hlavne obsiahnutím daných zámerov v ňom. Táto
podmienka sa uplatňuje najmä v prípade fondov EÚ, vývoj však smeruje
k tomu, že v budúcnosti sa bude vzťahovať aj na príspevky zo štátneho
rozpočtu.
Územný plán priťahuje súkromné
investície a teda aj vo vzťahu k potenciálnym investorom je
spracovaný územný plán signálom, že to samospráva to so svojim rozvojom
„myslí vážne“. Navyše, investičný vstup do územia s jasne
stanovenými pravidlami, ktoré môže garantovať len územný plán, sa spája
s omnoho menším rizikom.
Bez územného plánu je rozvoj nekoncepčný a zložitý.
Rozvoj územia bez územného plánu prakticky nie je možný, a to nielen
v rámci regiónov, ale hlavne v mestách a vo väčších obciach, ktorým
spracovanie územného plánu nariaďuje zákon. Nahrádzanie plánu územným
rozhodovaním je administratívne náročné a už vôbec nemožno pri použití
tohto postupu hovoriť o koncepčnom a efektívnom využívaní územia. Takto
sa ľahko môže stať, že pozemky v atraktívnej polohe sa krátkozrakým
rozhodnutím využijú na nevhodné účely a stavby, ktoré budú hyzdiť
prostredie alebo brániť ďalšiemu rozvoju.
Autor: Ing.arch. Jaroslav Coplák, PhD.
Koncepcia územného rozvoja Slovenska sa spracúva pre celé
územie Slovenskej republiky. Rieši priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia Slovenskej republiky a ustanovuje rámec sociálnych,
ekonomických, environmentálnych a kultúrnych požiadaviek štátu na územný
rozvoj, starostlivosť o životné prostredie a tvorbu krajiny Slovenskej
republiky a jej regiónov. Územno-technickým podkladom na jej spracovanie je
Stratégia územného rozvoja Slovenska.
Viac o Koncepcii územného rozvoja Slovenska
Územný plán regiónu sa obstaráva pre celé územie
vyššieho územného celku alebo jeho časti. Rozhodnutie o vymedzení
riešeného územia koncepcie alebo plánu územného rozvoja regiónu je vecou
obstarávateľa. Územný plán regiónu vychádza a rozvíja ciele a úlohy
územného plánovania z Koncepcie územného rozvoja Slovenska, ktorú
spodrobňuje a konkretizuje na podmienky územia kraja.
Taktiež územný plán regiónu vychádza z potrieb územného rozvoja kraja. Územný plán regiónu stanovuje priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia regiónu, štruktúru a smery rozvoja osídlenia, výroby, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, požiadavky na účelné a hospodárne využitie územia kraja, vymedzenie plôch a koridorov nadmiestneho významu a stanovenie požiadaviek na ich využitie najmä plochy a koridory verejného technického vybavenia územia, rozvojové priority regiónu stanovené na základe optimálnej štruktúry hospodárskeho rozvoja regiónu, organizáciu a územné rezervy pre investície a rozvojové plochy celoštátneho a regionálneho významu, sociálnu a ekonomickú klasifikáciu jednotlivých častí regiónu a odporúčania priorít pre ich dlhodobý rozvoj, požiadavky na ochranu prírody, životného prostredia, zásady využívania prírodných zdrojov, požiadavka na rozvoj a ochranu kultúrno-historického dedičstva relevantnú regionálnej úrovni.
Celé územie administratívne spravované miestnou
samosprávou rieši územný plán obce, ktorý plní funkciu základného
územnoplánovacieho dokumentu na komunálnej úrovni. Riešením častí obce
sa zaoberá nižší stupeň – územný plán zóny. Odvíja sa od územného
plánu obce a spodrobňuje ho na rozlišovaciu úroveň parciel. Územný plán
obce má tiež právo stanoviť plochy, pre ktoré uloží povinnosť
spracovania územného plánu zóny. Obvykle ide o väčšie, dosiaľ
nezastavané plochy pre novú výstavbu, pre ktoré je nutné navrhnúť
celkovú koncepciu funkčného a prevádzkového usporiadania. Ďalšou
charakteristickou aplikačnou rovinou sú časti existujúcej zástavby so
zvlášť zložitými podmienkami a nárokmi na koordináciu rozvoja (napríklad
centrálne mestské zóny). Aj územné plány obcí, v prípade malých obcí
do 2000 obyvateľov, sa môžu spracúvať s podrobnosťou územného plánu
zóny. Okrem toho systém územného plánovania dopĺňajú na vyšších
úrovniach hierarchie stupne územnoplánovacej dokumentácie pre región i pre
celé územie SR. Ak sa dohodnú dve alebo viac obcí, ktorých územia susedia
a súvisia spoločným vereným dopravným a technickým vybavením územia,
vložením investícií, na ktorých sú spoločne závislé, urbanistickým
splynutím alebo z iného dôvodu môžu obstarať spoločný územný
plán obcí.
Územný plán obce spodrobňuje a rozvíja ciele a úlohy územného plánovania v podrobnosti riešenia zodpovedajúcemu územiu obce a v súlade s územným plánom regiónu a Koncepciou územného rozvoja Slovenska. Obsahuje najmä základnú urbanistickú koncepciu rozvoja územia obce alebo mesta, funkčné využitie jednotlivých plôch a priestorové usporiadanie územia a zabezpečenie nadväznosti využívania územia obce na susediace obce a ochrany hodnôt v území, koncepciu verejného dopravného a technického vybavenia územia, vymedzenie hraníc zastavaného územia, vymedzenie územia obce, v ktorom nemožno trvalo alebo dočasne uskutočňovať novú výstavbu, vymedzenie územia určeného na umiestnenie novej výstavby a umiestnenie verejného dopravného a technického vybavenia územia v nadväznosti na verejnú infraštruktúru susediacich obcí a na území kraja, vymedzenie plôch a koridorov pre zmenu existujúcej zástavby, pre obnovu využitia územia, vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby, pre územné rezervy a stanovenie podmienok pre využitie týchto plôch a koridorov, zásady ochrany prírody a racionálneho využívania prírodných zdrojov mimo zastavaného územia obce, usporiadanie krajiny mimo zastavaného územia a plôch a koridorov zelene v zastavanom území, koncepciu využívania nehnuteľného majetku obce slúžiaceho na verejné účely a stanovenie priorít územného rozvoja obce.
Záväznými časťami územného plánu obce sú regulatívy funkčného využívania územia a zásady usporiadania územia, hranice zastavaného územia, zásady a regulatívy ochrany a tvorby prírodného a kultúrneho dedičstva, usporiadanie verejného dopravného a technického vybavenia územia. Územný plán obce je záväzný pre obstaranie a schválenie a územného plánu zóny, pre územné rozhodovanie a je podmienkou pre poskytnutie prostriedkov verejných rozpočtov na uskutočnenie zmien v území obce.
Územný plán zóny sa spracúva pre územie vymedzené v územnom pláne obce alebo rozhodnutí príslušnej obce, ak sa zistí potreba jeho obstarania. Územný plán zóny v súlade so schváleným územným plánom obce ustanovuje podrobné podmienky pre funkčné využitie jednotlivých pozemkov, umiestnenie a priestorové usporiadanie stavieb, vrátane verejnoprospešných stavieb, pre ochranu prírodných a kultúrnych hodnôt územia a urbanistického charakteru územia, pre zachovanie stavu alebo zlepšenie stavu životného prostredia a vymedzenie a využitie pozemkov.
Územný plán zóny obsahuje regulačné prvky stanovujúce funkčné využitie pozemkov, prevádzkové využitie pozemkov (hranice pozemkov, plochy dopravnej a technickej infraštruktúry a orientácia napojenia pozemkov), urbanistické usporiadanie zástavby na pozemkoch (uličné čiary, stavebné čiary, charakteru, spôsobu a druhov zástavby na pozemkoch), intenzitu využitia pozemkov, regulačné prvky ochrany prírody a tvorby krajiny, pre vytváranie a udržiavanie ekologickej stability vrátane plôch zelene a architektonicko-stavebné stvárnenie zástavby na pozemku (priečelia, zastrešenie, dominanty). Územný plán zóny nahrádza v schválenom rozsahu územné rozhodnutia a je záväzný pre územné rozhodovanie.
Územnoplánovacie podklady sú dokumenty a súbory údajov
vypracúvané na účel územného plánovania metódami územného plánovania,
obstarávané a prerokúvané podľa stavebného zákona. Slúžia na
vypracovanie návrhu územného plánu alebo na zistenie potreby a rozsahu
aktualizácie územného plánu. Obstarávajú sa na overenie možností
riešenia problémov v území, na prehĺbenie riešenia jednotlivých zložiek
osídlenia alebo na získanie údajov a informácií o území.
Urbanistická štúdia rieši koncepciu priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, najmä urbanistické, architektonické a územno-technické podmienky využívania prírodných zdrojov v území a celkového potenciálu územia. Používa sa na overenie základnej urbanistickej koncepcie pri príprave územného plánu a pri jeho aktualizácii na zhodnotenie únosného zaťaženia územia alebo na riešenie čiastkových alebo osobitných problémov v území spravidla vo variantoch riešenia. Skladá sa z textovej, grafickej a tabuľkovej časti.
Územný generel je dokument, ktorý podrobne rieši problémy jednotlivých zložiek osídlenia v území, najmä problémy bývania, priemyslu, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, dopravy a ostatného verejného technického vybavenia územia, ochrany prírody a krajiny, rekreácie a športu. Používa sa na prehĺbenie poznatkov o určitej zložke osídlenia pri obstarávaní územného plánu alebo pri jeho aktualizácii.
Územné technické podklady územia tvoria súbor údajov o súčasných možnostiach využitia určitej časti územia, najmä využitia prírodných zdrojov a potenciálu územia, rozvoja jednotlivých zložiek osídlenia v území a riešenia stretu záujmov a druhov ľudskej činnosti v území. Používajú sa pri vypracúvaní ostatných územnoplánovacích podkladov, pri trvalom monitorovaní funkčného využívania územia a navrhovaní jeho zmien, pri pravidelnom vyhodnocovaní priestorového usporiadania územia a určených zásad jeho organizácie, pri sledovaní miery zaťaženia územia a využívania prírodných zdrojov a celkového potenciálu územia a pri umiestňovaní novej výstavby. Ďalej sa používajú na spracovanie zadania, na vypracovanie konceptu územného plánu alebo jeho aktualizácie alebo na zistenie potreby aktualizácie územného plánu. Skladajú sa spravidla z textovej, tabuľkovej a grafickej časti, vrátane súhrnného problémového výkresu znázorňujúceho hlavné strety záujmov a činností v území.
Chcete vedieť ako Čítať územný plán?
Chcete vedieť ako je to s prípravou a realizáciou územného plánu?
Zdroj: Nitriansky samosprávny kraj
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne