ÚzemnéPlány.sk

„ZLATÁ ŽILA“ 2003 – PRIHLÁSENÉ MESTÁ

Bratislava – 429 tisíc obyvateľov

Názov diela: Cyklistická trasa Chorvátske rameno, úsek Romanova – Kutlíkova

Autor: DIC Bratislava s.r.o., Ing. Zverko, Dr. Ing. Skýva

Spolupráca: Ing.arch. Patrik Martin

Investor: STaRZ Bratislava

Dátum uskutočnenia diela: september – november 2003

Finančné vyčíslenie realizácie: 3.412.000,– Sk

Opis a charakteristika diela:

Cyklistická trasa Chorvátske rameno je hlavnou mestskou cyklistickou trasou, ktorá spája mestskú časť Petržalka s Dunajskou cyklistickou cestou a nadväzne s centrom mesta. Vedie popri Chorvátskom ramene, kde je plánovaná os občianskej vybavenosti mestskej časti spolu s nosným dopravným systémom (metrom). Tento zámer sa darí napĺňať len veľmi pomaly, čím priestor nadobúda charakter zelenej rekreačnej mestskej zóny.

Koncom 90-tych rokov bol vybudovaný 1. úsek trasy Chorvátskeho ramena od Starého mosta po Romanovu ulicu systémom nerozdelenej cestičky zdieľanej chodcami i cyklistami. Následne bola na ulici Romanova vykonaná zmena organizácie dopravy, kde sa štvorprúdová komunikácia prerozdelila v prospech pozdĺžneho parkovania a cyklistického pásu ako pokračovanie trasy Chorvátske rameno. V roku 2002 bolo toto riešenie zrušené a ako náhrada bol zrealizovaný v roku 2003 predmetný úsek Romanova – Kutlíkova. Úsek Romanova – Kutlíkova bol riešený ako samostatná obojsmerná cyklistická cestička šírky 3 metre s pruhmi 1,5 metra v dĺžke 1,2 km.

Dosiahnuté prínosy:

Realizovaním tejto cyklistickej trasy sa vďaka úplnej segregácii cyklistov od motoristickej dopravy zabezpečila ich bezpečnosť a zjednodušenie a sprehľadnenie pohybu cyklistov.

Kráľovský Chlmec – 8 tisíc obyvateľov

Názov diela: Námestie Milénia

Autor: Ing. Arch. Pavel Šimko a Ing. Arch. Miroslav Timar

Výstavba trvala od 1. marca 2002 do 14. 9.2002 – slávnostné odovzdanie

Opis a charakteristika diela:

Mesto Kr. Chlmec od r. 1992 pripravuje revitalizáciu mestského centra s preferovaním hlavne pešieho pohybu. Revitalizáciou sa vytvára nové polyfunkčné námestie o ploche cca 4000 m 2 slúžiace predovšetkým pre peších a cyklistov. Námestie s rovnomerným stúpaním (cca 5%) má vnútornú (kľudovú ) a vonkajšiu (chodníky a prístup. automob. komunikácia) zónu. Vnútorná časť je obohatená výtvarným prvkom – prameň – potok – fontána. Severná strana je chránená od severných vetrov a hluku automob. komunikácie naklonenou hmotou „ostrova múzea“.

Do námestia ústi novozaložená ulička (momentálne len s provizórnym povrchom) spájajúca rušný predpriestor pred obchodným domom so samotným námestím. Ide o skľudnenú ulicu preferujúcu peší pohyb (obmedzený pohyb áut). Celá nová zástavba v južnej časti od námestia čaká na realizáciu.

Liptovský Mikuláš – 33 tisíc obyvateľov

Názov diela: Centrálna pešia zóna Liptovský Mikuláš ako súčasť celomestskej pešej a cyklistickej kostry

Projektant: architektonické štúdio ATRIUM, Košice

Autori: Ing. arch. Dušan Burák, CSc., Ing. arch. Martin Koniar, Ing. arch. Ján Sekan

Gen. dodávateľ: Cestné stavby, a. s. Liptovský Mikuláš

Začiatok výstavby 05/2001 a ukončenie výstavby 08/2002.

Popis diela:

Dlhodobým zámerom mesta je vybudovať kontinuálnu kostru peších a cyklistických trás v jeho ťažisku.

Jej prvou etapou bola transformácia štvorpruhovej zbernej komunikácie (prieťah cesty 1/18) na nižšiu kategóriu svyčlenením obojsmerných cyklistických trás v rozsahu ulice 1. mája po Okoličné a sídlisko Podbreziny v rozsahu cca 2 km.

Logickou snahou mesta o zvýšenie podielu cyklistickej a pešej dopravy v deľbe dopravnej práce bola druhá etapa a rekonštrukcia historických priestorov CMZ scieľom sprístupniť aj tejto forme pohybu najatraktívnejšie priestory mesta. Efektom bolo za účasti SSC, PI a ostatných účastníkov znížiť nehodovosť, priečnu priechodnosť pešími, spomaliť dopravný prúd, ale hlavne „zobytniť“ tento dôležitý koridor. Celkovým efektom je popularizovať pešiu a cyklistickú dopravu v prospech zlepšenia ekologických, fyziologických a psychických podmienok obyvateľov a návštevníkov mesta.

Pešia zóna je lokalizovaná na ulici Štúrovej, časti ulice 1. mája, námestí Mieru a námestí Osloboditeľov.

Michalovce – 40 tisíc obyvateľov

Názov diela: Obnova Centrálnej mestskej zóny mesta Michalovce – 1. a 2. etapa

Autor projektu: URBAN v.o.s. Košice, Projektová kancelária, Letná 45 040 01 Košice

Autori UrŚ: Ing. arch. Dušan Hudec, Ing. Martin Hudec, Ing. František Hrádocký a kolektív

Autori PD : URBAN Košice, ZINPRO a.s. Michalovce

Investor: mesto Michalovce

Zhotoviteľ: PSJ Chemkostav a.s. Michalovce

Dátum uskutočnenia: začatie február 2002 , ukončenie jún 2003.

Charakteristika diela:

V roku 1999 mesto Michalovce na základe výsledkov verejnej urbanisticko-architektonickej súťaže zadalo spracovanie projektu Obnovy CMZ mesta Michalovce . Súčasťou projektu bola i Urbanistická štúdia obnovy CMZ Michalovce – 1. a 2. etapa. Táto štúdia slúžila ako východiskový podklad pre spracovanie projektovej dokumentácie obnovy CMZ mesta Michalovce.Súčasťou štúdie je i návrh dopravy a dopravných zariadení.

Návrh obnovy CMZ mesta Michalovce je rozdelený do 5 etáp. V súčasnosti je zrealizovaná 1. a 2. etapa obnovy a pripravuje sa predprojektová príprava 3. etapy.

Finančné vyčíslenie realizácie diela : 150 mil. Sk.

Dosiahnuté prínosy (výber):

Riešením plochy – námestia v jednej nivelete (pôvodne ohraničené komunikácie obrubníkmi a rôzne výškové úrovne jednotlivých plôch námestia ) s plynulými výškovými prechodmi má pozitívny vplyv na pohodu chodcov, cyklistov i imobilných občanov pohybujúcich sa v pešej zóne,

Umiestnením cyklistického koridoru len po jednej (južnej) strane námestia došlo k eliminácii možného stretu chodcov s cyklistickou dopravou.

Prešov – 93 tisíc obyvateľov

Názov stavby (Diela):Prešov-Cyklistické trasy

Investor : Mesto Prešov

Generálny projektant (autor Diela): Stavoprojekt s.r.o. Prešov Duchnovičovo nám. 1, Prešov

Dodávateľ stavby: E.G.M. Prešov (Sídlisko III-Mestská hala) J.V.S. Prešov (Sídlisko Sekčov)

Doba realizácie Diela: 1996–2002 (Sídlisko III-Mestská hala) 2003 (Sídlisko Sekčov)

Opis a charakteristika diela:

V rokoch 1996 až 2002 sa realizoval cyklistický chodník v troch etapách zo Sídliska IIIpo Mestskú halu. Celková dĺžka 3 m širokého cyklistického chodníka je 5,15 km. Trasa vedie okrajom sídliska neďaleko rieky Torysy. Od kríženia s ul. Levočskou trasa vedie takmer výlučne po pravom brehu Torysy. Okrem úseku pri nákupnom stredisku Družba je cyklistický chodník oddelený zeleným pásom od pešieho chodníka, ktorý takmer v celom úseku vedie súbežne s cyklistickým chodníkom. Výhľadovo sa uvažuje s jeho predĺžením až k prímestskej rekreačnej oblasti Borkút pri Haniske.

Mestské zastupiteľstvo na čele s terajším primátorom Ing. Benčom na základe vlastných poznatkov aj na základe požiadaviek občanov Sídliska Sekčov a čoraz širšieho pochopenia ostatných občanov mesta dalo zelenú budovaniu cyklistického chodníka na najväčšom prešovskom sídlisku Sekčov. Celková dĺžka 3 m širokého cyklistického chodníka na sídlisku Sekčov bude po jeho dobudovaní 2,62 km. Do konca roku sa v prvej etape zrealizoval úsek o dĺžke 0,715 km. V ďalších etapách sa predpokladá predĺženie až k areálu letného kúpaliska Delňa. Cyklistický chodník je od jestvujúceho pešieho chodníka oddelený zeleným pásom.

Ráta sa s prepojením obidvoch cyklistických chodníkov s centrom mesta resp. navzájom. Treba povedať, že 1,3 km dlhý úsek časti prepojenia cyklistického chodníka na sídlisku Sekčov s centrom mesta je už takmer hotový.

Prínosy diela:

Pri značnom využívaní cyklistických chodníkov vzrastá bezpečnosť cyklistov a korčuliarov na kolieskových korčuliach. Narastajúca agresivita a bezhoľadnosť viacerých vodičov, ktorá sa dotýka aj cyklistov, tento prínos ešte zvýrazňuje.

S rozvojom cyklistickej dopravy úmerne súvisí pozitívny vývoj deľby prepravnej práce v prospech cyklistickej dopravy a zníženie ekologickej záťaže mesta. Ide najmä o zníženie množstva oxidu siričitého, oxidov dusíka a hladiny hluku.

Budovanie cyklistických trás prispieva k dotvoreniu a estetizácii obytného prostredia na sídliskách aj životného prostredia mimo nich.

Realizácia cyklistických chodníkov si postupne v našom meste získala širokú podporu a pochopenie mnohých občanov. Mnoho pozitívnych ohlasov prichádza od návštevníkov iných miest, kde cyklistické trasy absentujú.

Košice – 230 tisíc obyvateľov