ÚzemnéPlány.sk

Diaľnice

Diaľnica alebo neodborne autostráda je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh viacpruhovej cestnej komunikácie, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako „smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 315/1996) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami“.

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou „diaľnica“.

Podľa STN 736100 je diaľnica „cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové.“

Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá:

• a) s výnimkou jednotlivých vymedzených miest alebo dočasne, má jednotlivé jazdné pruhy pre premávku v obidvoch smeroch od seba oddelené deliacim pásom, ktorý nie je určený na premávku, alebo výnimočne iným značením;
• b) nemá úrovňové križovanie s inou cestou, železnicou alebo električkovou traťou, alebo chodníkom;
• c) je označená dopravnou značkou ako diaľnica.

Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway neznamená diaľnica, ale hradská, štátna cesta a pod.

D1

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy „A“ 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) – Bratislava – Žilina – Košice – (Užhorod – Ľvov) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.

Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných 295 kilometrov, čo je skoro 58 percent. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005 [1], či 2010), bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2018. [2] Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude až od roku 2014. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri – Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m). [3]. Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 460 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom. Okrem tunelov sa budujú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhší je Viadukt Podtureň, ktorý je so svojou dĺžkou 1 035 metrov vôbec najdlhším cestným mostom na Slovensku. Tento viadukt prekonáva rovnomennú obec Podtureň ležiacu neďaleko Liptovského Mikuláša.

V súčasnosti je sprevádzkovaných 288 kilometrov diaľnice D1. Na západe a Považí to je 164 kilometrov medzi Bratislavou a Považskou Bystricou a 13 kilometrov medzi Považskou Bystricou a Žilinou. 10-kilometrový prejazd nad Považskou Bystricou je v súčasnosti vo výstavbe. Po jeho dokončení tak bude prejazdný kompletný úsek diaľnice medzi Bratislavou a Žilinou. Na severnom Slovensku (medzi Žilinou a Prešovom) je zatiaľ vybudovaných 84 kilometrov medzi Ružomberkom a Jánovcami. Medzi Žilinou a Prešovom sa diaľnica nachádza ešte neďaleko Spišského hradu medzi obcami Beharovce a Fričovce. Ide o 14 kilometrov diaľnice, ktorá je zatiaľ len obslužnou komunikáciou pre Tunel Branisko. Na spišskej strane tunela sa ešte budujú dva kratšie úseky Jablonov – Studenec a Studenec – Beharovce so spoločnou dĺžkou 8 kilometrov. Na východnom Slovensku je zatiaľ v prevádzke len 20 kilometrový úsek diaľnice medzi oboma krajskými mestami Košice a Prešov.

Úsek	Dĺžka	Stav	Výstavba
Bratislava-Petržalka – Bratislava-Vajnory	12 km	v prevádzke	1985 – 2005
Bratislava-Vajnory – Sverepec	153 km	v prevádzke	1972 – 2005
Sverepec – Vrtižer	10 km	vo výstavbe	2007 – 2010
Vrtižer – Hričovské Podhradie	13 km	v prevádzke	2006 – 2007
Hričovské Podhradie – Dubná Skala	24 km	vo výstavbe	2010 – 2014
Dubná Skala – Ivachnová	45 km	vo výstavbe	2010 – 2012
Ivachnová – Važec	48 km	v prevádzke	1973 – 2000
Važec – Mengusovce	12 km	v prevádzke	1998 – 2007
Mengusovce – letisko Poprad	8 km	v prevádzke	2005 – 2009
letisko Poprad – Jánovce	18 km	v prevádzke	2005 – 2008
Jánovce – Jablonov	18 km	vo výstavbe	2009 – 2011
Jablonov – Studenec	5 km	vo výstavbe	2009 – 2010
Studenec – Beharovce	3 km	vo výstavbe	2009 – 2010
Beharovce – Fričovce	14 km	v prevádzke	1996 – 2003
Fričovce – Svinia	11 km	vo výstvbe	2009 – 2010
Svinia – Prešov-západ	7 km	vo výstavbe	2005 – 2008
Prešov-západ – Prešov-juh	7 km	v pláne	2010 – 2014
Prešov-juh – Budimír	19 km	v prevádzke	1982 – 1988
Budimír – Košické Oľšany	6 km	v pláne	2010 – 2013
Košické Oľšany – Záhor	83 km	v pláne	2014 – 2018

D2

Diaľnica D2 (D2) je slovenská diaľnica, ktorá spája hraničný prechod Brodské na hranici Slovenska Českom s hraničným prechodom Čunovo na hranici Slovenska s Maďarskom, prechádza cez Kúty, Malacky a Bratislavu. Na mimoúrovňovej križovatke Bratislava – Pečňa sa napája na D1. Diaľnica D2 je dokončená na celej dĺžke v plnom profile, plánované je iba vybudovanie križovatky Stupava – juh s D4 a výjazdu v Čunove. Jej celková dĺžka je 80 km. Výstavba diaľnice prebehla v rokoch 1969 – 2007.

Lamačská cesta – Staré Grunty

Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Alexyho a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe od mája 2003 do mája 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v júni 2007. Úsek bol financovaný 18% zo štátneho rozpočtu, zvyšok financovala japonská banka JBIC.[2] Dĺžka tohto úseku je 3,661 km. Nachádza sa tu 7 mostov, križovatka, tunel Sitina a odpočívadlo s čerpacou stanicou. Na zníženie zvukových emisií boli pri ZOO Bratislava vybudované protihlukové bariéry. Investície mimo výstavby úseku diaľnice boli nový vstup do ZOO, prekládky inžinierských sietí a ciest v Lamači a Mlynskej doline. Vrámci tohto úseku boli od júla 2005 budované aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou 126 a druhý na Harmincovej ulici.

Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži Stavba roka 2008.

Križovatka Stupava – juh

Tento 3,2 km úsek sa bude nachádzať na mieste križovania D2 a D4. S výstavbou sa počíta od januára 2011 do decembra 2012 podľa štúdií z rokov 2002 a 2003. Náklady by mali dosiahnuť podľa plánov z roku 2006 27.892.816,84 € (840.299.000 Sk) pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Nachádzať sa tu bude 6 mostov, 3 križovatky, v rámci investície bude potrebné vykonať preloženie potomka, oplotenia, elektrického vedenia a plynovodov.

D3

Diaľnica D3 (D3, Kysucká diaľnica) je diaľnica na Slovensku, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný priechod Skalité do Poľska. Jej celková dĺžka bude 61 km. Na tejto diaľnici sa bude nachádzať päť tunelov, z ktorých jeden, tunel Horelica je už v prevádzke. Ostatné tunely budú tunel Považský Chlmec, tunel Kysuca, tunel Svrčinovec a tunel Poľana. Na D3 sa tiež budú nachádzať niekoľko mostov.

Obchvat Čadce

Obchvat Čadce je úsek D3 tvorený cestami I. triedy číslo 11A a 11B. Cesta I. triedy číslo 11A sa začína v Čadci na križovatke s I/11, pokračuje tunelom Horelica a končí na križovatke s III/011059. Od tohto bodu pokračuje ako cesta I. triedy číslo 11B. Je to iba asi 31 metrov dlhý úsek. I/11A a I/11B tvoria vybudované úseky diaľnice D3 v polovičnom profile. Úsek je v prevádzke od apríla 2005, financovaný bol zo štátneho rozpočtu sumou 410.885.448 Sk (13.638.898,23 €). Výstavba začala 25. apríla 1996 a vybudovaný bol už v roku 1998, no bez existencie tunela nemohol byť využívaný.

Hričovské Podhradie – Žilina

Úsek Hričovské Podhradie – Žilina je úsek, ktorý je v používaní v polovičnom profile a pracuje sa na doplnení na plný profil. Do prevádzky bol 12. januára 2007 odovzdaný 4 km dlhý úsek[3]. Kategorizácia úseku podľa STN 736101 je D26,5/100 a 24,5/100. Celková dĺžka tohto úseku je 7,53 km, výstavba financovaná zo štátneho rozpočtu sa začala v októbri 2005.

Skalité – hraničný priechod Skalité

Tento úsek D3 je momentálne vo výstavbe, zmluvne ukončenie má byť v decembri 2008. Úsek má dĺžku 3,175 km, vo výstavbe je od roku 1997. Vedie súbežne s I/12. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku bude obmedzená na 100 km/h. V polovičnom profile je stavba v prevádzke od novembra 2007.

Svrčinovec – Skalité

Svrčinovec – Skalité je úsek D3, ktorý je momentálne v celej dĺžke 12,15 km v príprave. Výstavba by sa mala začať v roku 2011 a ukončiť v roku 2014. Plánovaná výška výdavkov na výstavbu bola v roku 2006 8.025.634.000 Sk bez DPH (266.402.244 €). Začínať sa bude za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Bude sa tu nachádzať aj tunel Poľana a pravostranné odpočívadlo Čierne.

Žilina – Kysucké Nové Mesto

Úsek D3 medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom by sa mal začať stavať v roku 2014 a do prevádzky byť uvedený v roku 2017. Podľa plánov z roku 2006 by výstavba mala stáť 12.511.746.000 Sk bez DPH (415.314.479,12 €). Kategorizácia podľa STN 736101 je S 24,5/100. Na úseku sa bude nachádzať tunel Kysuca.

Žilina

D3 v Žiline povedie medzi výjazdmi Strážov a Brodno po dĺžke 4,25 km. S výstavbou by sa malo začať v roku 2009, ukončená by mala byť v roku 2013. Plánovaná výška nákladov bola v roku 2006 7.768.708.000 Sk bez DPH (257.873.863,11 €). Kategorizácia podľa STN 736101 bude D 24,5/80. Nachádzať sa tu bude tunel Považský Chlmec a 4 mosty.

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica

Kysucké Nové Mesto – Oščadnica je plánovaný úsek, ktoré výstavba by mala prebehnúť v rokoch 2011 – 2015. Jeho dĺžka bude 11,828 km. Podľa plánov z roku 2006 by náklady mali byť 7.112.701.000 Sk bez DPH (236.098.419,97 €). Kategorizácia podľa STN 736101 bude D24,5/100(80), nachádzať sa tu bude 20 mostov, mimoúrovňová križovatka Krásno nad Kysucou, odpočívadlá Krásno nad Kysucou a Oščadnica.

Čadca – Svrčinovec

Tento úsek D3 by mal byť vybudovaný v rokoch 2011 – 2014. kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Plánované výdavky v roku 2006 na výstavbu boli 6.165.981.000 Sk bez DPH (204.673.073,09 €). Nachádzať sa tu bude 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.

D4

Diaľnica D4 (D4) je diaľnica na Slovensku, ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je v prevádzke iba 2 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po križovatku s D2 Jarovce. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka okolo 50 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996 a predpokladaný termín dostavby je na rok 2025.

Hraničný priechod Jarovce – Jarovce

Tento 2 km dlhý úsek je jediným vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.

Jarovce – Ivanka pri Dunaji – sever

Začiatok tohto úseku je na diaľničnej križovatke Jarovce odkiaľ pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach bude D4 pokračovať estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia bude 3,09 km. Nasledovať bude križovatka s R7 Bratislava – juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekoná Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom, prejde tunelmi Zálesie a Ivanka pri Dunaji. Nasledovať bude výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa spojí s D4. Úsek bude dlhý asi 23,2 km, výstavba by mala prebehnúť od júna 2011 do mája 2016. Náklady na výstavbu sú podľa plánov z roku 2006 930.111.232,82 € (28.020.531.000 Sk), financovanie je plánované zo štátneho rozpočtu.[1] Nachádzať sa tu budú dva tunely, 8 križovatiek, jedno odpočívadlo a 46 mostov.

Ivanka pri Dunaji – sever – hraničný priechod Devínska Nová Ves

Tento asi 25 km dlhý úsek je momentálne celý plánovaný, najskôr otvorenou časťou úseku bude križovatka s D2 Stupava – juh, ktorej otvorenie je plánované rok 2011. Začiatok úseku bude na križovatke Ivanka pri Dunaji – sever, pokračovať bude výjazdmi Čierna Voda, Bratislava – Rača, nasledovať bude tunel Karpaty, ktorého celková dĺžka je plánovaná na 8,058 km, alternatívne 10,5 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Na Záhorí bude D4 pokračovať výjazdmi Bratislava – Záhorská Bystrica, križovatkou s D2 Stupava – juh, výjazdom Bratislava – Devínska Nová Ves, Bratislava – Devínske jazero, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße.

Zdroj: Wikipedia