Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
02. 11. 2025
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Diaľnica alebo neodborne autostráda
je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh viacpruhovej cestnej
komunikácie, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými
centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.
Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako „smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 315/1996) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami“.
Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou „diaľnica“.
Podľa STN 736100 je diaľnica „cestná komunikácia na dopravné spojenie medzi dôležitými centrami štátneho a medzinárodného významu, smerovo rozdelená, s obmedzeným prístupom, s obmedzeným pripojením, vyhradená na premávku motorových vozidiel s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu; jej križovanie a križovatky s ostatnými komunikáciami sú len mimoúrovňové.“
Na účely „Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice“ z Espoo z roku 1991, ktorý nadobudol platnosť na Slovensku v roku 2000, „diaľnica“ (angl. motorway) znamená "cestu, ktorá je špeciálne určená a vybudovaná na premávku motorových vozidiel, ktorá neslúži na obsluhu priľahlého majetku a ktorá:
Pojem diaľnica je dobre preložiteľný v Európe (Autobahn, autostrada, autoroute, motorway). V Amerike, kde je cestný systém komplikovanejší, zodpovedá diaľnici najlepšie freeway, limited-access highway, superhighway, v niektorých štátoch USA a v Kanade aj expressway. Slovo highway neznamená diaľnica, ale hradská, štátna cesta a pod.
Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a
najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu
s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu,
Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy
„A“ 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) – Bratislava –
Žilina – Košice – (Užhorod – Ľvov) a európskych ciest E50, E58,
E75, E442 a E571.
Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných 295 kilometrov, čo je skoro 58 percent. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005 [1], či 2010), bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2018. [2] Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude až od roku 2014. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri – Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m). [3]. Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 460 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom. Okrem tunelov sa budujú mnohé mosty, viadukty a estakády, z ktorých najdlhší je Viadukt Podtureň, ktorý je so svojou dĺžkou 1 035 metrov vôbec najdlhším cestným mostom na Slovensku. Tento viadukt prekonáva rovnomennú obec Podtureň ležiacu neďaleko Liptovského Mikuláša.
V súčasnosti je sprevádzkovaných 288 kilometrov diaľnice D1. Na západe a Považí to je 164 kilometrov medzi Bratislavou a Považskou Bystricou a 13 kilometrov medzi Považskou Bystricou a Žilinou. 10-kilometrový prejazd nad Považskou Bystricou je v súčasnosti vo výstavbe. Po jeho dokončení tak bude prejazdný kompletný úsek diaľnice medzi Bratislavou a Žilinou. Na severnom Slovensku (medzi Žilinou a Prešovom) je zatiaľ vybudovaných 84 kilometrov medzi Ružomberkom a Jánovcami. Medzi Žilinou a Prešovom sa diaľnica nachádza ešte neďaleko Spišského hradu medzi obcami Beharovce a Fričovce. Ide o 14 kilometrov diaľnice, ktorá je zatiaľ len obslužnou komunikáciou pre Tunel Branisko. Na spišskej strane tunela sa ešte budujú dva kratšie úseky Jablonov – Studenec a Studenec – Beharovce so spoločnou dĺžkou 8 kilometrov. Na východnom Slovensku je zatiaľ v prevádzke len 20 kilometrový úsek diaľnice medzi oboma krajskými mestami Košice a Prešov.
| Úsek | Dĺžka | Stav | Výstavba |
|---|---|---|---|
| Bratislava-Petržalka – Bratislava-Vajnory | 12 km | v prevádzke | 1985 – 2005 |
| Bratislava-Vajnory – Sverepec | 153 km | v prevádzke | 1972 – 2005 |
| Sverepec – Vrtižer | 10 km | vo výstavbe | 2007 – 2010 |
| Vrtižer – Hričovské Podhradie | 13 km | v prevádzke | 2006 – 2007 |
| Hričovské Podhradie – Dubná Skala | 24 km | vo výstavbe | 2010 – 2014 |
| Dubná Skala – Ivachnová | 45 km | vo výstavbe | 2010 – 2012 |
| Ivachnová – Važec | 48 km | v prevádzke | 1973 – 2000 |
| Važec – Mengusovce | 12 km | v prevádzke | 1998 – 2007 |
| Mengusovce – letisko Poprad | 8 km | v prevádzke | 2005 – 2009 |
| letisko Poprad – Jánovce | 18 km | v prevádzke | 2005 – 2008 |
| Jánovce – Jablonov | 18 km | vo výstavbe | 2009 – 2011 |
| Jablonov – Studenec | 5 km | vo výstavbe | 2009 – 2010 |
| Studenec – Beharovce | 3 km | vo výstavbe | 2009 – 2010 |
| Beharovce – Fričovce | 14 km | v prevádzke | 1996 – 2003 |
| Fričovce – Svinia | 11 km | vo výstvbe | 2009 – 2010 |
| Svinia – Prešov-západ | 7 km | vo výstavbe | 2005 – 2008 |
| Prešov-západ – Prešov-juh | 7 km | v pláne | 2010 – 2014 |
| Prešov-juh – Budimír | 19 km | v prevádzke | 1982 – 1988 |
| Budimír – Košické Oľšany | 6 km | v pláne | 2010 – 2013 |
| Košické Oľšany – Záhor | 83 km | v pláne | 2014 – 2018 |
Diaľnica D2 (D2) je slovenská diaľnica,
ktorá spája hraničný prechod Brodské na hranici Slovenska Českom
s hraničným prechodom Čunovo na hranici Slovenska s Maďarskom, prechádza
cez Kúty, Malacky a Bratislavu. Na mimoúrovňovej križovatke Bratislava –
Pečňa sa napája na D1. Diaľnica D2 je dokončená na celej dĺžke v plnom
profile, plánované je iba vybudovanie križovatky Stupava – juh s D4 a
výjazdu v Čunove. Jej celková dĺžka je 80 km. Výstavba diaľnice
prebehla v rokoch 1969 – 2007.
Tento úsek D2 nachádzajúci sa v Bratislave medzi výjazdmi Bratislava – Alexyho a Bratislava – Mlynská dolina bol vo výstavbe od mája 2003 do mája 2007, pričom do predčasného užívania bol odovzdaný v júni 2007. Úsek bol financovaný 18% zo štátneho rozpočtu, zvyšok financovala japonská banka JBIC.[2] Dĺžka tohto úseku je 3,661 km. Nachádza sa tu 7 mostov, križovatka, tunel Sitina a odpočívadlo s čerpacou stanicou. Na zníženie zvukových emisií boli pri ZOO Bratislava vybudované protihlukové bariéry. Investície mimo výstavby úseku diaľnice boli nový vstup do ZOO, prekládky inžinierských sietí a ciest v Lamači a Mlynskej doline. Vrámci tohto úseku boli od júla 2005 budované aj dva mosty, prvý nad železničnou traťou 126 a druhý na Harmincovej ulici.
Úsek získal cenu Slovenskej komory stavebných inžinierov za najlepšie projektové riešenie stavebného diela v súťaži Stavba roka 2008.
Tento 3,2 km úsek sa bude nachádzať na mieste križovania D2 a D4. S výstavbou sa počíta od januára 2011 do decembra 2012 podľa štúdií z rokov 2002 a 2003. Náklady by mali dosiahnuť podľa plánov z roku 2006 27.892.816,84 € (840.299.000 Sk) pri financovaní zo štátneho rozpočtu. Nachádzať sa tu bude 6 mostov, 3 križovatky, v rámci investície bude potrebné vykonať preloženie potomka, oplotenia, elektrického vedenia a plynovodov.
Diaľnica D3 (D3, Kysucká diaľnica) je
diaľnica na Slovensku, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný
priechod Skalité do Poľska. Jej celková dĺžka bude 61 km. Na tejto
diaľnici sa bude nachádzať päť tunelov, z ktorých jeden, tunel Horelica
je už v prevádzke. Ostatné tunely budú tunel Považský Chlmec, tunel
Kysuca, tunel Svrčinovec a tunel Poľana. Na D3 sa tiež budú nachádzať
niekoľko mostov.
Obchvat Čadce je úsek D3 tvorený cestami I. triedy číslo 11A a 11B. Cesta I. triedy číslo 11A sa začína v Čadci na križovatke s I/11, pokračuje tunelom Horelica a končí na križovatke s III/011059. Od tohto bodu pokračuje ako cesta I. triedy číslo 11B. Je to iba asi 31 metrov dlhý úsek. I/11A a I/11B tvoria vybudované úseky diaľnice D3 v polovičnom profile. Úsek je v prevádzke od apríla 2005, financovaný bol zo štátneho rozpočtu sumou 410.885.448 Sk (13.638.898,23 €). Výstavba začala 25. apríla 1996 a vybudovaný bol už v roku 1998, no bez existencie tunela nemohol byť využívaný.
Úsek Hričovské Podhradie – Žilina je úsek, ktorý je v používaní v polovičnom profile a pracuje sa na doplnení na plný profil. Do prevádzky bol 12. januára 2007 odovzdaný 4 km dlhý úsek[3]. Kategorizácia úseku podľa STN 736101 je D26,5/100 a 24,5/100. Celková dĺžka tohto úseku je 7,53 km, výstavba financovaná zo štátneho rozpočtu sa začala v októbri 2005.
Tento úsek D3 je momentálne vo výstavbe, zmluvne ukončenie má byť v decembri 2008. Úsek má dĺžku 3,175 km, vo výstavbe je od roku 1997. Vedie súbežne s I/12. Kategorizácia podľa STN 736101 je D26,5/100, maximálna rýchlosť na úseku bude obmedzená na 100 km/h. V polovičnom profile je stavba v prevádzke od novembra 2007.
Svrčinovec – Skalité je úsek D3, ktorý je momentálne v celej dĺžke 12,15 km v príprave. Výstavba by sa mala začať v roku 2011 a ukončiť v roku 2014. Plánovaná výška výdavkov na výstavbu bola v roku 2006 8.025.634.000 Sk bez DPH (266.402.244 €). Začínať sa bude za tunelom Svrčinovec, za križovatkou s R5. Bude sa tu nachádzať aj tunel Poľana a pravostranné odpočívadlo Čierne.
Úsek D3 medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom by sa mal začať stavať v roku 2014 a do prevádzky byť uvedený v roku 2017. Podľa plánov z roku 2006 by výstavba mala stáť 12.511.746.000 Sk bez DPH (415.314.479,12 €). Kategorizácia podľa STN 736101 je S 24,5/100. Na úseku sa bude nachádzať tunel Kysuca.
D3 v Žiline povedie medzi výjazdmi Strážov a Brodno po dĺžke 4,25 km. S výstavbou by sa malo začať v roku 2009, ukončená by mala byť v roku 2013. Plánovaná výška nákladov bola v roku 2006 7.768.708.000 Sk bez DPH (257.873.863,11 €). Kategorizácia podľa STN 736101 bude D 24,5/80. Nachádzať sa tu bude tunel Považský Chlmec a 4 mosty.
Kysucké Nové Mesto – Oščadnica je plánovaný úsek, ktoré výstavba by mala prebehnúť v rokoch 2011 – 2015. Jeho dĺžka bude 11,828 km. Podľa plánov z roku 2006 by náklady mali byť 7.112.701.000 Sk bez DPH (236.098.419,97 €). Kategorizácia podľa STN 736101 bude D24,5/100(80), nachádzať sa tu bude 20 mostov, mimoúrovňová križovatka Krásno nad Kysucou, odpočívadlá Krásno nad Kysucou a Oščadnica.
Tento úsek D3 by mal byť vybudovaný v rokoch 2011 – 2014. kategorizácia tohoto úseku je podľa STN 736101 D24,5(80). Plánované výdavky v roku 2006 na výstavbu boli 6.165.981.000 Sk bez DPH (204.673.073,09 €). Nachádzať sa tu bude 24 mostov a 2 mimoúrovňové križovatky.
Diaľnica D4 (D4) je diaľnica na Slovensku,
ktorá po dobudovaní vytvorí vonkajší obchvat Bratislavy spojením
hraničných priechodov Jarovce a Devínska Nová Ves. Momentálne je
v prevádzke iba 2 km dlhý úsek od hraničného priechodu Jarovce po
križovatku s D2 Jarovce. Po vybudovaní bude jej celková dĺžka okolo
50 km. S výstavbou sa začalo v roku 1996 a predpokladaný termín dostavby
je na rok 2025.
Tento 2 km dlhý úsek je jediným vybudovaným úsekom na diaľnici D4. Spája hraničný priechod Jarovce do Rakúska a križovatku Jarovce. Súčasťou D4 sa stal po rekategorizácii ciest na Slovensku v roku 1999. Týmto úsekom prechádza E58.
Začiatok tohto úseku je na diaľničnej križovatke Jarovce odkiaľ pokračuje južnou časťou Bratislavy. Po výjazdoch v Jarovciach a Rusovciach bude D4 pokračovať estakádou Rusovce, Rusovským mostom a estakádou Podunajské Biskupice. Celková dĺžka tohto premostenia bude 3,09 km. Nasledovať bude križovatka s R7 Bratislava – juh, obojstranné odpočívadlo pri Rovinke a výjazdy Rovinka a Most pri Bratislave. D4 následne prekoná Malý Dunaj 120 metrov dlhým mostom, prejde tunelmi Zálesie a Ivanka pri Dunaji. Nasledovať bude výjazd Ivanka pri Dunaji – západ a Ivanka pri Dunaji – sever, kde sa spojí s D4. Úsek bude dlhý asi 23,2 km, výstavba by mala prebehnúť od júna 2011 do mája 2016. Náklady na výstavbu sú podľa plánov z roku 2006 930.111.232,82 € (28.020.531.000 Sk), financovanie je plánované zo štátneho rozpočtu.[1] Nachádzať sa tu budú dva tunely, 8 križovatiek, jedno odpočívadlo a 46 mostov.
Tento asi 25 km dlhý úsek je momentálne celý plánovaný, najskôr otvorenou časťou úseku bude križovatka s D2 Stupava – juh, ktorej otvorenie je plánované rok 2011. Začiatok úseku bude na križovatke Ivanka pri Dunaji – sever, pokračovať bude výjazdmi Čierna Voda, Bratislava – Rača, nasledovať bude tunel Karpaty, ktorého celková dĺžka je plánovaná na 8,058 km, alternatívne 10,5 km, čím bude najdlhším tunelom na Slovensku. Na Záhorí bude D4 pokračovať výjazdmi Bratislava – Záhorská Bystrica, križovatkou s D2 Stupava – juh, výjazdom Bratislava – Devínska Nová Ves, Bratislava – Devínske jazero, mostom prekoná rieku Morava a prejde cez hraničný priechod Devínska Nová Ves do Rakúska ako Marchfeld Schnellstraße.
Zdroj: Wikipedia
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne