Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
16. 10. 2024, meniny má: Vladimíra
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Martina Jakušová
24992
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Skalica sa nedávno predstavila v kruhoch odbornej verejnosti v dobrom svetle. Stavebné úpravy komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta v minulom roku získali nomináciu medzi tri najlepšie diela v kategórii Exteriér v architektonickej súťaži CE ZA AR a v súťaži Stavba roka 2008 nomináciu na hlavnú cenu a Cenu Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. Množstvo kultivovanej zelene, všadeprítomný mestský mobiliár, nevtieravo riešené spevnené plochy a rešpektovanie historických súvislostí v riešení podčiarkli genius loci Skalice. Mesto je plné ľudí, ktorí si ho skutočne užívajú, korzujú, debatujú na lavičkách, oddychujú v tieni či sa dávajú osviežiť šumom fontán – majú na to totiž v meste vytvorené optimálne podmienky.
Skalica bola vďaka priaznivým prírodným podmienkam a polohe na
križovatke diaľkových obchodných ciest osídľovaná už od čias mladšej
doby kamennej (4000 rokov p. n. l.). Po rozpade Veľkomoravskej ríše sa stala
strategickým pohraničným sídlom na hranici Uhorska s Českým
kráľovstvom.
V roku 1372 dal mestu Ľudovít I. výsady kráľovského mesta, čím
posilnil obranu západnej hranice kráľovstva a vďaka čomu sa mesto výrazne
rozvíjalo.
Toto obdobie má veľký vplyv aj na dnešnú podobu mesta. V historickom
centre mesta sa dodnes podarilo zachovať pôvodnú štruktúru ulíc aj
zástavby.
Ako to, že v centre nenapáchala socialistická výstavba také
škody ako v iných mestách?
„V období 70. a 80. rokov, keď sa asanáciou pôvodných štruktúr a
novou, často necitlivou výstavbou narušilo množstvo centier iných miest,
Skalica nebola okresným mestom, a tak našťastie stála trochu mimo záujmu
veľkej výstavby,“ vysvetľuje Ing. Jozef Hlavatý, vedúci Oddelenia
výstavby mesta Skalica. „Pamiatková zóna mesta zahŕňa celú časť mesta
vnútri hradieb a okolitá časť po prvú vonkajšiu ulicu tvorí ochranné
pásmo pamiatkovej zóny. Mesto sa rovnomerne rozvíjalo po vonkajšom obvode
hradieb, a tak má aj dnes kompaktný tvar,“ pokračuje J. Hlavatý.
Súčasný územný plán mesta bol schválený v júli roku 2008, jeho
spracovateľkou je Ing. arch. Monika Dudášová. Ten počíta s naozaj
veľkými rozvojovými plochami na individuálnu bytovú výstavbu, bytové
domy, priemysel, občiansku vybavenosť aj šport a rekreáciu. „Od
schválenia tohto územného plánu sa prijala jedna zmena – v bývalom
areáli Ozety v strede mesta sa jeho majiteľ priklonil k zmene účelu
využitia časti územia z výrobnej funkcie na obytnú, čo vyhovovalo aj
samotnému mestu,“ hovorí Ing. J. Hlavatý.
„Uvažujeme o spracovaní územného plánu centrálnej mestskej
zóny, v súčasnosti sú schválené dve urbanistické štúdie – UŠ
Krivé Kúty (sever mesta) a UŠ Lúčky (juhozápadná časť, rok
2004).
Predtým malo mesto územný plán z roku 1996, ktorý mal v hektickej dobe
rozvoja mesta spôsobenej príchodom množstva investorov v rokoch 2000 až
2006 päť zmien a doplnkov spracovaných viacerými autormi a rozličnou
metodikou, preto sa mesto rozhodlo v roku 2006 obstarať nový
územný plán.
„Najväčšia zástavba sa zrealizovala najmä na juhu a juhozápade, dnes
sa realizuje výraznejší rozvoj na severe mesta, kde je pripravená technická
infraštruktúra na výstavbu približne 200 rodinných domov. Asi tretinu
plochy vlastnilo mesto, ďalšiu tretinu realitná kancelária, zvyšok je
stále vo vlastníctve fyzických osôb, no projekčne je všetko pripravené na
pokračovanie výstavby,“ vysvetľuje nad mapou Ing. J. Hlavatý a
pokračuje:
„Technickú infraštruktúru buduje mesto v spolupráci so správcami sietí.
Na juhu mesta v časti Lúčky sa realizuje bývanie v bytových domoch.
V ostatnom období sa mestu darí postaviť každý rok 20 až 30 nájomných
bytov.“
Na juhozápadnom okraji katastra sa v minulom roku začalo s výstavbou
golfového ihriska. Dnes sa už hrá na deviatich jamkách, plánuje sa však
jeho rozšírenie na 27 jamiek. Na juhozápade Skalice sa nedávno vybudovalo
veľké nákupné centrum zahŕňajúce NAY elektrodom, Tesco a
obchodno-zábavné centrum MAX. V centre mesta sú nákupné možnosti
doplnené Lidlom a Billou. Okrem toho má podľa ohlásenej investície
rozšíriť nákupné centrá aj nemecký diskontný reťazec Aldi.
Mesto zároveň pripravuje celoplošné zjednotenie značenia a
prepojenie existujúcich cyklotrás v okolí Skalice.
V nedávnom období sa z verejných financií zrekonštruovali dve základné
školy, v súčasnosti prebieha rekonštrukcia objektov materskej školy a
zrekonštruovali sa verejné mestské priestory.
Mesto malo v minulosti prevažne poľnohospodársky charakter, rozvíjali sa v ňom však aj remeslá. Neskôr nastúpil tiež priemysel – počas prvej republiky tu vznikla polygrafická spoločnosť TEKLA, z ktorej neskôr vznikol Grafobal, polygrafická spoločnosť s dlhoročnou tradíciou v meste. Do revolúcie boli v meste aj Bratislavské automobilové závody, v tomto areáli dnes funguje spoločnosť Didaktik, vyrábajúca učebné pomôcky, ale aj Protherm, výrobca vykurovacej techniky. Významnou spoločnosťou v Skalici bola strojárska firma ZVL Skalica, produkujúca valivé ložiská, tá však na prelome tisícročí postupne prestávala prosperovať. Nahradila ju nemecká strojárska spoločnosť INA Skalica, ktorá po viac ako desiatich rokoch fungovania v Skalici zamestnáva viac ako 2 000 ľudí.
Snahou mesta je aj to, aby centrum žilo.
Preto je nevyhnutné skĺbiť funkcie bývania a poskytovania služieb.
„Keby sa v centre nebývalo, stratilo by svoju charakteristickú
atmosféra. Na druhej strane sa Skalica usiluje byť zaujímavou turistickou
destináciou, k čomu patrí aj večerné posedenie pri pohári dobrého
skalického vínka. A tak vznikajú určité konflikty ohľadom
hlučnosti,“ hovorí o ďalšom probléme Ing. J. Hlavatý a
pokračuje vo vymenúvaní rozporov funkcií v meste: „Skalica bola pôvodne
najmä poľnohospodárskym mestom, a tak niektorí obyvatelia domov v centre
mesta naďalej chovajú domáce zvieratá, čo môže obťažovať okolie.
Preto mesto určilo oblasť na poľnohospodárske usadlosti na východ od mesta
pri súčasnom poľnohospodárskom družstve pri Zlatníckom potoku a pri
oblasti viníc. Keď už hovoríme o viniciach, aj tu je problém
charakteristický pre viaceré vinárske či chatárske oblasti. Mnoho
majiteľov vinárskych domčekov ich nelegálne prerába na rodinné domy, čím
stráca oblasť charakteristický ráz a viníc stále ubúda. Preto mesto
v tejto záujmovej oblasti určilo nekonfliktnú zónu na výstavbu rodinných
domov v lokalite Vlčie Hôrky. Ďalším kolíznym prvkom bola medzimestská
premávka vedúca priamo cez historické centrum mesta.
Mestu sa podarilo výmenou za iné komunikácie získať pôvodne štátnu cestu
do svojej správy a odkloniť medzimestskú dopravu na komunikáciu vedúcu
popri železnici a priemyselných zónach na severovýchodnom okraji mesta.
Skalický trdelník a vyhlásené
skalické víno nie sú jedinými vábidlami.
Mesto má zaujímavú atmosféru, množstvo historických pamiatok a lákavé
prírodné prostredie, čo spolu s dobrým marketingom a propagáciou
cestovného ruchu priťahuje do Skalice stále viac návštevníkov.
V meste pribúdajú hotely, vzniklo a ide sa rozširovať spomínané golfové
ihrisko, pripravuje sa výstavba vodného sveta. Zrekonštruované budovy
v pamiatkovej zóne centra, 15 sakrálnych pamiatok, medzi ktoré patrí
napríklad románska rotunda sv. Juraja vyhlásená za národnú kultúrnu
pamiatku, ale aj pútavo riešené verejné priestory, mestská zeleň a
mobiliár mesta pridávajú na atraktivite.
Neďaleká rekreačno-turistická oblasť v Zlatníckej doline s letným
kúpaliskom, so značenými cyklotrasami a s lyžiarskym vlekom je
vyhľadávaným miestom na aktívny oddych. Zaujímavosťou okolia Skalice je
Baťov kanál z 30. rokov 20. storočia, ktorý možno využiť na vodné
športy. Väčšia časť trasy tohto kanála prechádza Moravou a na Slovensko
zabieha iba v okolí Skalice. Mesto je tak najčastejšou východiskovou
stanicou ku kanálu zo strany Slovenska. Nemenej zaujímavou atrakciou mesta je
aj prístav, ktorý bol otvorený v roku 2007.
Na meste vidieť, že jeho súčasný stav je nielen výsledkom
zaujímavej histórie, zdravého lokálpatriotizmu, ohľaduplnosti
k jednotlivým funkciám v meste, no najmä starostlivo premysleného a
kontinuálneho územného plánovania.
Stavebné úpravy komunikácií
a verejných priestranstiev
v pamiatkovej zóne
„Skalica je mesto, ktoré má dušu. Treba ho zažiť, vidieť, cítiť… Je to ‚pjekné mjesto‘, ktoré sme sa pokúsili našou tvorbou s pokorou pohladkať,“ hovorí s úctou jedna z autoriek diela a vedúca projektu stavby Ing. arch. Drahomíra Dobrotková.
Koncepcia diela obnovuje mestskú pamiatkovú zónu a zvyšuje kvalitu
prostredia v intenciách starobylého kráľovského mesta. Unikátnosť tohto
diela spočíva nielen v jeho rozsahu, ale aj v jeho komplexnej realizácii na
všetkých úrovniach investičného procesu výstavby. V takomto rozsahu a
komplexnosti je najväčšia uskutočnená obnova a rekonštrukcia pamiatkovej
mestskej zóny na Slovensku.
Rekonštrukcia, ktorá prebehla v štyroch etapách, cituje bohatú históriu
s ambíciou čo najviac podporiť génius loci mesta, pričom vo vhodných
lokalitách nenásilne spája kultúrno-historické dedičstvo s modernými
architektonickými prvkami.
Priestory sú doplnené prvkami drobnej architektúry a informačným systémom. Pôvodným umeleckým dielam bol prinavrátený ich význam a poloha. Navrhované umelecké diela majú jednotlivé priestory obohatiť a zatraktívniť. Na Námestí slobody sa inštalovala socha kráľa Ľudovíta I. Veľkého, ktorý udelil Skalici výsady slobodného kráľovského mesta. Na Malom námestí, kde sa konali trhy, stojí socha trhovníka. Navrhnuté sú ešte sochy Skaličana – sediacej postavy s čašou vína na Potočnej ulici, mních s knihou pred gymnáziom a kamenná šachovnica na stolíku. Pri výstavbe boli objavené aj pôvodné studne, ktoré dostali pri výstavbe opäť svoje miesto.
Plochy zelene sú verejnosti prístupné bez obmedzenia. Kompozičným princípom sadových úprav je pohľadovo uvoľniť historicky cenné pamiatky a pamätníky, odstrániť najnehodnotnejšie dreviny a ihličnaté dreviny, ktoré do historického centra nepatria. Nové dreviny sa dosádzali tak, aby sa zachoval rytmus výsadby a historická lipová alej.
Projektovú dokumentáciu pre všetky štyri etapy stavby vypracovala firma Stavoprojekt Poprad, a. s. Autori sú architekti Drahomíra Dobrotková, ktorá je vedúcou projektantkou stavby, Branislav Rzyman a Miroslav Hudák. Dopravu a terénne úpravy riešil Ing. Bohuslav Mäsiarčik, sadové úpravy Ing. Anna Dobrucká a inžinierske siete Ing. Emil Malast a Ing. Dušan Zborovjan.
Skalica in recent times has presented itself in a good light among specialist circles. The roadway and public greenery improvements in the pedestrian zone last year earned a nomination among the three best projects in the Exteriors category of the CE ZA AR architecture competition, as well as in Minister of Construction and Regional Development SR and the main prize categories at the Construction of the Year 2008 awards. The amount of cultivated green space, the ever-present public facilities, the unobtrusive resolution of its reinforced road surfaces and the respect for historical continuity shown in its revivification have underlined Skalica’s genius loci. The city is abuzz with inhabitants who truly make the most of it – strolling, chatting on the benches, relaxing in the shade or cooling in the fountains’ spray – and the city gives them much to enjoy.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne