ÚzemnéPlány.sk

Autor

prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD.

Zdroj

Počet zobrazení

18851

Kategórie

Súvisiace články

• Obnova priemyselných pamiatok je veľký otáznik
• Identita historických sídiel, jej stav a ochrana
• Premeny bratislavských sídlisk po roku 1990
• Tvorba architekta v historickom prostredí
• Investičný development vs. udržateľný urbanizmus v praxi
• Urbanistické projekty Európskej únie na Slovensku
• ČLOVEK A PRIESTOR

Prečo je dobré poznať dejiny urbanizmu

Od čoho závisí kvalita

Dobrá architektúra a jej umiestnenie v prostredí je výsledkom optimálnych podmienok pri jej vzniku. Ide o zladenie troch základných vstupov – potrieb, možností a schopností. Premietnuté na otázky súvisiace s vhodnou klímou na vznik dobrej architektúry a urbanizmu – optimálne ekonomické, spoločensko-politické a s tým súvisiace legislatívne podmienky spoločnosti, vyjadrené nielen presadzovaním sa, dravosťou a požiadavkami investorov a developerov, ale aj oprávnenými požiadavkami obyvateľov a samosprávnych orgánov.
Veľmi dôležitou otázkou je všeobecná kultúra prejavu a správania všetkých, ktorí do tohto procesu vstupujú.
S tým súvisí aj otázka správania investorov a architektov v historickom a pamiatkovom prostredí a vzťah k hodnotám, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Keď k tomu pristúpia aj otázky ekonomickosti, ekologickosti a energetickej úspornosti, ktoré vníma každý zo zainteresovaných v procese prípravy, projektovania, realizácie a užívania rozdielne, tak nám vyjde, že tých parciálnych vstupov nie je až tak málo.
Nevyhnutnou podmienkou pre všetky tieto aktivity je aj fungujúci školský systém vyúsťujúci do vysokoškolského štúdia architektonického zamerania a obsahujúci vo svojej štruktúre všetky relevantné požiadavky, ktoré sa budúci architekt musí naučiť. Vzdelávací systém teda musí byť porovnateľný s najúspešnejšími vzdelávacími inštitúciami v zahraničí. Dobrá architektúra a urbanizmus musia aj dnes, podobne ako v minulosti napåňať vitruviovské „firmitas, utilitas a venustas“. Navyše k nim v súlade s dnešnými poznatkami pristupujú aj spomínané požiadavky na ekonomickosť, ekologickosť a energetickú úspornosť.
Z tohto okruhu základných požiadaviek však v minulosti aj v súčasnosti vždy niektoré prevládajú, iné nie sú viac alebo menej docenené, a tak sa k ideálu približuje len limitovaný okruh architektonických a urbanistických diel.

Tvorba v pamiatkovom prostredí

Pozrime sa teraz bližšie na architektúru a urbanistické počiny realizované vo väzbe na historické, resp. pamiatkové prostredie. Som presvedčený, že táto časť architektonickej tvorby patrí k tým ťažším oblastiam. Je to nielen preto, že tvorba a správanie architektov, ale aj investorov v tomto prostredí najmä u nás prešli obrovskými zmenami – hlavne pre razantnú dynamiku v oblasti vlastníckych vzťahov. Treba však povedať, že aj v krajinách s kontinuálnym vývojom vlastníckych pomerov sa správanie v tomto prostredí charakteristickom rešpektovaním historických hodnôt neustále vyvíja.

Trendy sú pozitívne

Novodobá prístavba k pamiatkovo chránenej budove môže byť pri citlivom prístupe postavená aj na kontraste. Moderné riešenie vstupu do Centra národného parku Donau Auen v zámku Orth v Rakúsku.

V súčasnosti, po zmene spoločensko-politických a ekonomických podmienok, nastala zmena aj v nazeraní na pôvodnú historickú časť miest. Popri demokratizácii spoločnosti sa stala jedným z dominantných znakov tejto doby transformácia vlastníckych pomerov. Popritom sa uvoľnenie demokratických mechanizmov premietlo aj do záchrany kultúrneho dedičstva.
V oblasti ochrany kultúrno-historických hodnôt sa tieto tendencie neprejavujú už len prostredníctvom občianskych ochranárskych iniciatív, ale aj zvýšením záujmu o stavebno-historický fond zo strany štátu a obcí. Výmena skúseností, teoretických aj praktických poznatkov so svetom je už bežnou záležitosťou, nevynímajúc oblasť ochrany a obnovy historických objektov a súborov, a to nielen v oblasti metodicko-správnej, ale aj projekčnej, konštrukčno-technologickej a materiálovej.
V neposlednom rade sa čoraz viac prejavuje tendencia nabúrať zabehnutý stereotyp v myslení, ktorý sa donedávna v oblasti urbanizmu a architektúry prejavoval v typizácii, uniformite prostredia. Verejnosť si začína vážiť a začína chrániť jedinečnosť historického prostredia. Tieto trendy by mali odborníkov v tejto oblasti viesť k snahe o pravdivú výpoveď, o prezentáciu a interpretáciu histórie zhmotnenej v tomto prostredí, ktorá by mala pomôcť nachádzať pôvodnú identitu historického prostredia.

Vrstvenie

Ako však rozpoznať, čo je v danom prostredí dôležité zachovať, ktoré časti mesta možno tvorivo prehodnocovať, kde sa pokúsiť o symbiózu pôvodného a nového, a ktoré lokality nielen stratili svoju pôvodnú identitu, ale ich ani z hľadiska pamiatkových hodnôt netreba zachovať?
Tento problém nie je novodobý, podobnými problémami sa zaoberala prakticky každá z vývojových etáp ľudstva. To, čo sa stalo pre spoločnosť z hľadiska funkčného, hmotovo-priestorového, prevádzkového, kompozično-výtvarného, konštrukčného či použitými materiálmi v danej dobe už staré, prekonané, nepotrebné, nahrádzalo sa novými stavbami akceptovateľnými súdobou spoločnosťou. Takto sa postupne vrstvili jednotlivé architektonické a urbanistické počiny a vznikali nesmierne zaujímavé, často vzrušujúce architektonické diela a urbanistické zásahy.
Tie spoločnosť v dobe ich vzniku niekedy prijala, inokedy naopak neakceptovala, no postupne sa v nasledujúcich vývojových etapách stali samozrejmou a neodmysliteľnou súčasťou miest. Ak mesto považujeme za dynamicky sa vyvíjajúci prvok osídlenia, sú preň charakteristické aj činy jeho obyvateľov v jednotlivých historických etapách, ktoré vedú k zlepšeniu životných a pracovných podmienok na vtedajšom stupni poznania.
Znovu sa však vynára otázka, či vôbec treba zachovávať isté časti historických miest, ak stoja v ceste novodobým zámerom obyvateľov miest.
A tu nastupuje ďalší z rozmerov obyvateľov miest – kultúrnosť správania sa k odkazom predchádzajúcich vývojových etáp a schopnosť plnohodnotne ich začleniť do organizmu mesta. Niekedy mesto prichádza o hodnotnú historickú zástavbu nielen vplyvom človeka, ale aj živelných pohrôm, prípadne vojenskou deštrukciou – to je však iná problematika.

Miera narušenia v historickom prostredí má rôznu príčinu, intenzitu a rozsah. Je nepochybne rozdiel, či spustol jeden objekt, skupina objektov na viacerých parcelách alebo či sa narušila celá pôvodne kompaktná hodnotná urbanisticko-architektonická štruktúra. Práve intenzita narušenia, rozsah zničenia, poloha v rámci sídla, kultúrno-historická hodnota objektu či skupiny objektov a prostredia a vzťah k právnej ochrane vytvárajú popri iných determinantoch základný rámec metodiky na stanovenie zámeru pamiatkovej obnovy a následne kritérií alebo zásad pamiatkovej obnovy, ktoré vyústia do určenia metódy, postupu záchrany a obnovy kultúrno-historických hodnôt.

Prof. Ing. arch. Peter Vodrážka, PhD., je vedúcim Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Why it’s good to know about the history of urbanism

The Inspirations from History column, which you will meet regularly in forthcoming issues of Urbanity, does not see as its goal the encyclopedic mapping of the history of urbanism and land-use planning. Rather it will be presenting in each article one of the interesting examples from history which are so timeless that they could be inspirational for contemporary urban and rural countryside creation. In urbanism and spatial planning we not only can, but even should, be guided by history – indeed all cities have their historical background which cannot be ignored in land-use planning. Knowing the history of the development of a city is surely instructional in our decisions about its future.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.