ÚzemnéPlány.sk

Podľa územného plánu mesta v znení zmien a doplnkov a územného plánu centrálnej mestskej zóny sa má súčasná pešia zóna vedúca od Divadla A. Bagara po obchodný dom Tesco predĺžiť v smere Štefánikovej triedy za križovatkou so Štúrovou ulicou až takmer k Mestskému úradu. Hlavná fasáda Mlynov Nitra má teda v budúcnosti lemovať pešiu zónu celomestského významu. Je mestotvorné vytvoriť takýto priestor na korzovanie popri takmer dvesto metrov dlhej a pritom nezáživnej a nekomunikujúcej fasáde? Posedí si niekto v peknom počasí na týchto betónových blokoch pri nekonečnej ničnehovoriacej presklenej fasáde? Prečo je objekt otočený dovnútra a nekomunikuje s okolím?

Aj Chalupkova ulica má byť podľa územnoplánovacej dokumentácie určená len chodcom. Dnes sú zo strany tejto ulice vytvorené vjazdy do hromadných garáží objektu. Zadná tvár objektu nie je k okoliu prívetivá – táto fasáda získava ešte neprívetivejší charakter pri predstave, že má tadiaľto viesť významná pešia zóna.

K architektonickému riešeniu sa pre interný časopis Mlynov Nitra Randezvous vyjadril Ing. arch. Pavol Kollár z autorského kolektívu architektonického riešenia, ktorý je zároveň riaditeľom IN VEST, generálneho dodávateľa projektu Mlyny Nitra: „Uprednostnili sme ,výstavbu‘ interiéru pred ,výstavbou‘ fasády a odmietli sme na fasádu umelo umiestniť niečo iné, ako obsahuje interiér, čo bolo mimochodom požiadavkou hlavne ochrancov pamiatok… Mierkou teda budova nezapadá do okolitej zástavby. Nie je to však prvýkrát v dejinách architektúry, keď stavba svojou mierkou presahuje okolie. Ani antické koloseum, ani gotická katedrála v dobe svojho vzniku nenachádzali v mierke konkurenta.“ Neskromné, ako samotný projekt.

Fasáda Mlynov zo strany ulice Československej armády. Na nároží tejto a Štúrovej ulice (na pravej strane fotografie) vzniká v ďalšej fáze projektu administratívna veža, ktorá má k súčasným takmer 80-tisíc metrom štvorcových podlažnej plochy s 28 500 m2 prenajímateľných plôch pridať ďalších 5 700 m2 kancelárií.

Ďalšia výhra komfortu vnútri objektu nad verejných prospechom. Kým masívna hmota Mlynov Nitra úplne narušila mestskú štruktúru, paradoxne, v interiéri z mestskej štruktúry ťaží. Takýto pohľad na mesto ponúka ku káve a drinku návštevníkovi developer. Porovnajme si ho s pohľadom, ktorý sa ponúka z opačnej strany ulice.

To, že fasády zo strany Štefánikovej a Chalupkovej ulice nekomunikujú, je – príznačne pre veľké nákupné centrá – vyvážené bohatou pastvou pre oči návštevníka vnútri objektu. V nákupných centrách vznikajú celé bulváre s lavičkami, zeleňou, výtvarným dotvorením, fontánami a so živým parterom so vstupmi do obchodov. Môžeme tvrdiť, že krytá ulica obchodného centra plnohodnotne nahradí klasickú mestskú triedu? V čom sú pri tvorbe urbánneho prostredia iné? V motivácii. Investor, pochopiteľne, nemá záujem míňať prostriedky na vytvorenie dobrého mestského priestoru. Záujmom investora je pritiahnuť návštevníka, poskytnúť mu čo najvyšší komfort a organizovať vnútorný priestor tak, aby zotrval v nákupoch. Preto majú obchodné centrá jeden mamutí vstup, ktorý núti návštevníka krúžiť vnútri a zvyčajne aj vyjsť tým istým vstupom. Fasáda so všetkým, čo k nej patrí (živý parter, vstupy, materiálne a priestorové členenie, mobiliár) sa obracia zo strany vonkajšej ulice na stranu vnútorného bulváru. Čo to robí s klasickou ulicou, môžeme jasne vidieť na Mlynoch Nitra. Je len na samospráve, aby nastavila regulatívy tak, aby ulica neostala popri nadopovanému bajpasu nákupného centra len vysychajúcou tepnou. Hlavná pešia trieda je v meste len jedna. Nákupné centrum sa po zhodnotení investície predá či nechá ležať bez využitia. Môžeme si dovoliť uvažovať len v horizonte 10 až 20 rokov, ktoré sú životnosťou takéhoto projektu?