ÚzemnéPlány.sk

Zdroj

Stavebné fórum

Zobrazení

17031

Dátum vydania

20. 06. 2008

Kategórie článku

• Brownfieldy

Súvisiace články

• Parky hýbu priemyslom
• Výmenníky SPOTS
• KONVERZIA PRIEMYSELNÉHO AREÁLU
• PROJEKTY PRE BROWNFIELD A ICH MAPOVANIE
• Prvý projekt PPP na Slovensku vo výstavbe
• Prehliadaný a nedocenený potenciál slovenských brownfields
• Bratislava a Košice – majáky ďalšieho developmentu brownfields
• Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja
• Klasifikácia a hodnotenie možností regenerácie brownfieldov
• Kultúrne dimenzie brownfieldov
• Brownfieldy vo vidieckej krajine
• Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území
• Hnedé parky pod Tatrami
• Brownfieldy v Ostrave
• Krajinné výstavy – možnosť revitalizácie brownfieldov
• Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku
• Ako sa revitalizujú brownfieldy v Tallinne

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 632

Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou

V úvodnej časti diskusie zástupca spoločnosti SARIO vysvetlil, čo sa skrýva pod pojmom brownfields a v krátkosti vymenoval ich základné typy. Svojím príspevkom nadviazal na projekt mapovania Brownfieldov v SR, ktorého súčasťou sú dotazníky určené na zmapovanie celkovej situácie na Slovensku. Začiatkom roku 2008 bolo rozposlaných 2 800 dotazníkov na jednotlivé mestá a obce v SR. Cieľom projektu je vypracovanie „Národnej stratégie regenerácie brownfieldov v Slovenskej republike“. Wiedermann zhrnul predbežné výsledky mapovania súčasného stavu brownfieldov, z ktorých 41% tvoria budovy v zlom stave, 39% v relatívne dobrom a 21% je v havarijnom stave.

V závere svojho príspevku spomenul proces revitalizácie brownfieldov, ktorý je z pohľadu financií náročnejší. Podľa slov Ľubomíra Lišku, ktorý sa venoval SWOT analýze, za najslabšie stránky vyčlenil vysoké náklady na búranie, ďalej nutnosť rešpektovať existujúce vzťahy, ale hlavne relatívne vysokú nákupnú cenu, ktorá je tvorená cenou pozemku, a zostatkovou cenou nehnuteľností. Za možnú príležitosť považuje využitie existujúcich areálov, využitie existujúcich atribútov lokality, či prestavbu na loftové byty. Dodal, že najväčšie hrozby predstavujú hlavne historické objekty, zmena územného plánu, ako aj environmentálne záťaže.

Ako príklad predostrel multifunkčný objekt Bottova Centrum v bývalej priemyselnej zóne. Urbanistická štruktúra pozostáva z mestských blokov, ktorých proporcie vychádzajú z historického vývoja mesta, s cieľom vytvoriť veľmi príjemné prostredie. Komplex by malo tvoriť niekoľko funkčne prepojených budov, ktoré spolu vytvoria charakter vnútrobloku s átriom. Dominantou komplexu bude 30-poschodová obytná budova so 170 bytmi. Z právneho hľadiska vysvetlil Přemysl Marek tie najzávažnejšie riziká a spôsoby, ako ich znížiť. Za najväčšie riziká považuje nejasné vlastnícke vzťahy, konkurzné a exekučné konania, nejasné právne vzťahy k prístupovým komunikáciám (právo prechodu), zdĺhavé územné a stavebné konania (potreba súhlasov vlastníkov susedných pozemkov). Spôsoby, ako znížiť riziká sú vykonanie multidisciplinárneho auditu, garancie, záruky, či poistenie. „Neexisuje veľa firiem, ktoré by sa pozitívne postavili k poisteniu brownfieldov“, dodal Marek.

V druhej polovici diskusného stretnutia vystúpil Martin Maloveský so svojim príspevkom, ktorý sa venoval environmentálnym záťažiam a spôsobom ako zistiť zdroje kontaminácie. Podľa neho sa jedná hlavne o pôvodnú infraštrukturu, rôzne skládky odpadu, viditeľné úniky nebezpečných látok, ako aj skladovanie a manipulácia s nebezpečnými látkami. Na jeho príspevok nadviazal Arne Springorum, ktorý zhrnul riziká s tým súvisiace. Uviedol najmä zodpovednosť, zachytiť kontamináciu, transfer rizika, riadenie rizík. Na záver diskusie vystúpil Miroslav Marynčák, ktorý sa venoval problematike revitalizácie vojenského areálu.

Na ukážku zvolil projekt NOVÝ KLIMENTOV, ktorý realizovaný cez štrukturálne fondy. Budovy v tejto lokalite sú v zachovalom stave. Uskutočnila sa analýza objektov, z ktorých väčšia časť je v prestavbe. Za špecifikum považuje Marynčák prístup obce, s ktorou je spolupráca nevyhnutná. Spomenul aj projekty KASARNE kpt. JAROŠA a projekt CASSOVAR. Podľa Marynčáka nie sú brownfieldy časovanou bombou, ale skôr investičnou príležitosťou.