ÚzemnéPlány.sk

Autor

doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

Autor fotografií

archív autorky

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

18662

Dátum vydania

12. 12. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Urbanita 3/2011
• Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja
• Klasifikácia a hodnotenie možností regenerácie brownfieldov
• Brownfieldy vo vidieckej krajine
• Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území
• Revitalizácia High Line v New Yorku
• Brownfieldy v Ostrave
• Krajinné výstavy – možnosť revitalizácie brownfieldov
• Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku
• Prebudená krásavica
• Bruselské uhoľné bane po novom ako centrum kultúry

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

49%

Celkový počet hlasov: 774

Kultúrne dimenzie brownfieldov

Kultúra (od slov kultivovanie, zušľachťovanie) je súborom naučených, kolektívne osvojených názorov, postojov a reakcií ľudí žijúcich v určitej dobe a v určitom prostredí [9]. Priemyselná éra charakterizovaná rozvojom priemyslu vytvorila súbor názorov, postojov, procesov a ľudských reakcií zodpovedajúcich podmienkam industrializácie, t. j. vytvorila kultúru priemyselnej doby. Každá historická doba vytvorila a zanechala svoj kultúrny odkaz – dedičstvo. Rovnako aj priemyselná doba zanechala kultúrny odkaz – priemyselné dedičstvo.

Priemyselné dedičstvo je medzinárodne uznávanou sociokultúrnou a ekonomickou kategóriou, je hmotným dokladom hlbokých civilizačných zmien, ktoré podnietila a sformovala priemyselná výroba. Medzinárodná Charta priemyselného dedičstva prijatá medzinárodným kongresom TICCIH (The International Committee for Conservation of Industral Heritage – Medzinárodný výbor pre zachovanie priemyselného dedičstva) v roku 2003 v preambule vysvetľuje: „Priemyselná revolúcia bola už od začiatku historickým fenoménom, ktorý sa v čoraz väčšej miere dotýkal celej ľudskej populácie, ale aj ostatných foriem života na našej planéte.“ Zároveň zdôvodňuje potrebu ochrany priemyselného dedičstva a tvrdí, že „hmotné doklady týchto hlbokých zmien majú pre ľudstvo univerzálnu hodnotu, a preto musíme uznať tiež dôležitosť ich štúdia a zachovania.“

Široká verejnosť vníma priemysel ako sektor nekompatibilný s kultúrou, skôr ako antitézu kultúry. Pojem priemyselné dedičstvo tak má neraz až pejoratívny náboj a často sa chápe ako synonymum poškodeného životného prostredia, devastácie územia, degradácie ľudských prejavov a spoločenských hodnôt – odľudštenia práce, bezohľadnej exploatácie prírodných aj ľudských zdrojov, fetišizácie strojov, produkcie a zisku a pod. [4]

V skutočnosti však priemysel mal a dosiaľ má podstatný podiel na formovaní súdobej kultúry. Priemyselná výroba je vysoko organizovaný systém jednotlivých, vzájomne kooperujúcich procesov. Princíp spolupráce v priemyselnej výrobe postupne prekročil samotný výrobný proces a vstúpil aj do medziľudských vzťahov a do štrukturálnych väzieb v širšom spoločenskom kontexte. Priemyselná výroba ovplyvňuje životné postoje a spôsoby nielen samotných zamestnancov, ale aj širšej lokálnej komunity, vytvára špecifické mentálne prostredie, inšpiruje a kultivuje špecifické obrady a tradície. Toto pôsobenie funguje vnútri výrobného systému aj mimo neho. Zachované materiálne výsledky (objekty, predmety) aj nemateriálne prejavy týchto procesov (rituály, zvyky, etiketa) sú potom tým, čo spolu tvorí priemyselné dedičstvo.

Tento článok sa zameriava len na hmotné pozostatky priemyselného dedičstva. Tie podľa definície z Charty priemyselného dedičstva „tvoria pozostatky industriálnej kultúry, ktoré majú historickú, technologickú, sociálnu, architektonickú alebo vedeckú hodnotu. Sú to rôzne stavby a strojné zariadenia, dielne, továrne, mlyny, skladištia, obchody, bane, miesta, kde sa spracúvajú a čistia suroviny, aj objekty, kde sa vyrába, prenáša a využíva energia. Patria sem tiež dopravné stavby a všetka prislúchajúca infraštruktúra, miesta so vzťahom k priemyslu vrátane objektov slúžiacich na bývanie, bohoslužby a vzdelávanie.“ Je to teda súbor všetkých materiálnych i nemateriálnych dokladov a prejavov dokumentujúcich priemyselnú éru v histórii ľudskej civilizácie. Hnedé polia ako materiálne pozostatky po skončenej priemyselnej výrobe sú bezvýhradnou súčasťou priemyselného dedičstva, ktoré je autochtónnou podskupinou kultúrneho dedičstva.

Z hľadiska stavebných druhov patria do priemyselného dedičstva všetky stavby, ktoré majú akúkoľvek spojitosť s fungovaním priemyslu. Okrem samotných výrobných budov a ich predvýrobného a výrobného zázemia a ďalších budov uvedených v definícii sem patria tiež budovy a areály škôl (učilíšť, stredných odborných škôl, tzv. priemysloviek, aj univerzít technického a technologického profilu), budovy a areály výskumných a skúšobných ústavov, výstavné pavilóny a veľtržné areály ako miesta na prezentáciu a uľahčenie obchodného zhodnotenia priemyselnej produkcie akéhokoľvek zamerania. K priemyselnému dedičstvu patrí aj urbanizmus našich miest a vidieka – jeho zónovanie a najmä urbanizácia prostredníctvom sídlisk. Komplexne poňaté prakticky všetko, čo sa vytvorilo v období ostatných dvoch storočí, možno vnímať ako priemyselné dedičstvo.

Ako vidno z tohto výpočtu, väčšina priemyselného dedičstva je dosiaľ živá a viac alebo menej úspešne sa adaptuje na meniace sa spoločenské a hospodárske podmienky. Od priemyselných produktov totiž ešte stále závisí výkonnosť i konkurencieschopnosť ostatných odvetví národného hospodárstva. No rýchlo sa točiaca špirála inovácií a ich uplatnenie v každodennom živote vyvoláva výmenu prekonaných technológií. Sprievodným javom je buď opúšťanie výrobných budov i celých areálov, alebo ich likvidácia v záujme nových hospodárskych aktivít.

Hnedé polia sú opustené alebo málo využívané priemyselné nehnuteľnosti. Sú priemyselným dedičstvom s problémami, bývajú ekonomicky ochromené až nefungujúce, sociálne oslabené, dehonestované, fyzicky často bezprízorné, rozpadajú sa. Zámerne nepoužívam pojem mŕtve, pretože aj keď sú fyzicky a prevádzkovo umŕtvené, spravidla obsahujú potenciál schopný oživenia a ďalšieho rozvoja. Tým potenciálom sú práve ich kultúrne hodnoty – nehmotné faktory, ktoré sú latentne prítomné nielen vo fyzických pozostatkoch samotných priemyselných zariadení, ale najmä v povedomí ľudí – bývalých zamestnancov, ich rodinných príslušníkov, ale aj spotrebiteľov a užívateľov predošlej produkcie.

Charta priemyselného dedičstva vyžaduje, aby toto dedičstvo malo kvalitatívne atribúty historického, technologického, sociálneho, architektonického alebo vedeckého významu. Takéto kvality sú pochopiteľné v prípade aktívne fungujúcich priemyselných prevádzok, resp. v udržiavaných memoriálnych komplexoch – prevádzkach transformovaných na múzeá. Avšak možno identifikovať tieto kvality aj v prípade hnedých polí, teda opustených, viac alebo menej devastovaných prevádzok s odstránenými alebo rozkradnutými technologickými zariadeniami?

Najzávažnejšou kvalitou akéhokoľvek hmotného dedičstva, ktorá ho posúva do výberovej kategórie pamiatok, je jeho dokumentárna hodnota. Stavba, budova, jej zariadenie alebo aj len ich torzo – to sú materiálne dokumenty so silou nevyvrátiteľného dôkazu: o existencii faktu, o schopnostiach predkov, o ich poznaní prostredia, o odborných znalostiach i zručnostiach, o spôsoboch a organizácii života. Zároveň sú dôkazom o existencii ďalších špecifických hodnôt uvádzaných v charte.

Historické hodnoty sú mnohovrstvové. Viažu sa nielen na dobu vzniku a jednotlivé prestavby ako míľniky rozvoja daného priemyselného areálu, ale aj na významné osobnosti, ktoré v priemyselnej prevádzke pôsobili, ktoré ju navštívili alebo inak zviditeľnili, s kým spolupracovali, aké významné udalosti sa v nej odohrali – a to nielen v kontexte samotnej výrobnej jednotky, ale aj lokality, regiónu, niekedy až v kontexte nadnárodného rozsahu. Všetky tieto podrobnosti pomáhajú spresniť historickú mozaiku lokality (regiónu, štátu) a sú základom identity jednotlivcov aj širšej komunity, ich genia loci [7]. Upevňujú postavenie výrobcu i lokality v rámci medzinárodnej kultúrnej i hospodárskej situácie, dlhodobá tradícia výrobcu a jeho produktov je uznávanou kvalitou často využívanou v marketingovej komunikácii a reklame. Historický hodnotový aspekt je prítomný tiež v ďalších kvalitatívnych kategóriách, najmä v architektonických a technologických.

Existencia hnedého poľa je faktickým dôkazom historickej existencie priemyselnej výrobne, ktorý potvrdzuje všetky historické súvislosti. Silu takéhoto dôkazu majú aj pozostatky zachované len v torze alebo detaile.

Architektonické hodnoty sa prejavujú organizáciou a kompozíciou zástavby areálu podniku a jeho zázemia vrátane obytnej zóny zamestnancov a ich obslužnej vybavenosti, dispozičným, kompozičným, materiálovým, príp. aj dekoratívnym riešením jednotlivých budov v exteriéri aj v interiéri a ich prostredia či osadením priemyselného diela v krajine. Ako hmotný dokument môžu predstavovať vzorku typickej výstavby v priemyselnom odvetví v danej dobe alebo to môže byť jedinečné, inde neopakovateľné alebo novátorské technické či výrobné dielo. Stavby i celý areál môžu byť zároveň dokumentom tvorby významnej osobnosti architektonickej alebo technickej kultúry svojej doby – u nás sú to napríklad architekti D. Jurkovič, E. Belluš, V. Karfík, M. M. Scheer a ďalší, ktorí boli autormi viacerých priemyselných budov znamenajúcich kvalitatívny prínos do rozvoja celej architektonickej produkcie.

Technologické hodnoty priemyselného dedičstva na rozdiel od aktívneho priemyselného podniku nevyjadrujú kvantitatívne, materiálové, energetické a už vôbec nie ekonomické ukazovatele realizovanej výroby, aj keď tieto ukazovatele môžu mať v istých situáciách tiež významnú výpovednú historickú a dokumentárnu hodnotu. Technologické hodnoty v zmysle kultúrnej dimenzie spočívajú vo vyjadrení prínosu dobovej technológie na základe rozvoja poznania či uplatnenia vedeckých poznatkov na optimalizáciu výrobného procesu, zlepšenie kvalitatívnych úžitkových vlastností výrobkov alebo aj na zlepšenie pracovných podmienok či životného prostredia – ako tým všetkým prispeli k civilizačnému pokroku ľudstva. Patria sem tiež zachované stroje a iné technologické zariadenia, ich zostavy do výrobných prúdov, objekty a ich súbory, z ktorých možno vyčítať technologickú postupnosť zrušenej výroby. Špecifickou zložkou technologických hodnôt je spôsob aplikácie a kombinácie materiálov, dizajnérske zvládnutie finálneho výrobku alebo výrobného technologického prvku. Technologickou hodnotou je aj použitie v danej dobe špičkových stavebných technológií alebo novátorských stavebno-technologických riešení a procesov na výstavbu výrobných objektov, napr. predpätých oceľových konštrukcií, veľkorozponových alebo tenkostenných konštrukcií, lepených a konglomerovaných konštrukcií.

Technologické hodnoty však pôsobia aj v nehmotnej podobe – dokumentujú technologické know-how a veľkú hodnotu má aj jeho materializovaný prepis, napr. technická dokumentácia, normatívne predpisy, receptúry aj prežité patentové oprávnenia. Sem možno zaradiť aj tradíciu značky a jej produktov. Z hľadiska zachovania priemyselného dedičstva je vítané, ak bude k dispozícii čo najkomplexnejší súbor prvkov dokumentujúcich zaniknuté výrobné procesy. Hnedé polia obsahujú napriek vyprataniu výrobných liniek mnohé technologické hodnoty – majú ich aj len časti, zlomky alebo izolované kusy technologických liniek a ich doplnkov, časti budov a ich vybavenosť, ktoré sa zachovali.

Vedecké hodnoty nadväzujú na všetky dosiaľ menované hodnoty. Ich podstata spočíva v tom, že materiálne doklady (zachované hmotné pozostatky – budovy, časti technologických liniek, ale aj dizajn zariadení, pomocných konštrukcií a pod.) môžu ďalej slúžiť na vedecký výskum príslušnej historickej etapy, na zdokumentovanie a zachovanie poznania doby, ale aj okolností jej vzniku a fungovania. Vedecké poznávanie prežitých technológií môže v určitých situáciách priniesť nové poznatky a byť podnetom nových objavov alebo inovácií. Poznanie (a poznávanie) starých technológií je preto vedecky i spoločensky žiaduce.

Sociálne hodnoty sú ďalšou veľmi závažnou zložkou potenciálu priemyselného dedičstva. Už sme spomínali, že priemyselná výroba má silný formujúci vplyv na kultúru v zmysle kultivovanosti, zušľachťovania a skvalitňovania spôsobu života i medziľudských vzťahov. Ovplyvňuje a formuje pracovné návyky a etiku či morálku ľudí v širšom kontaktnom dosahu okolitého územia. Pre nich je priemyselná minulosť vrátane prekonaných a opustených technológií naďalej súčasnosťou – v spomienkach sú pre nich stále živé situácie a okamihy z obdobia aktívnej činnosti, naďalej prežívajú a fungujú medziľudské vzťahy (priateľstvo, kolegialita, solidarita) zrodené a formované „vo fabrike“, ľudia si ešte pamätajú princípy zaniknutej technológie, rozumejú jej jazyku a používajú ju. Rovnako dôležitým je fenomén genia loci. Podľa Christiana Norberga-Schulza „identita miesta je určená umiestnením, celkovou priestorovou konfiguráciou a artikuláciou charakteru.“ [7, s. 179] Priemyselné dedičstvo tieto atribúty bezpochyby má. Je tiež tzv. silným miestom, takým, kde „medzi sídlom, jeho okolím a architektonickým detailom existuje vzájomná, významuplná korešpondencia. [7, str. 180] Pretože „jednou zo základných potrieb človeka je zažívať svoju životnú situáciu ako plnú významu“. [7, str. 5] A význam fabrika mala. Jej prostredie, aj keď už opustené, ľudia poznajú, vedia sa v ňom orientovať, sú im blízke jeho vizuálne znaky, cítia sa v ňom bezpečne. Nemalú rolu hrá aj osobná či kolektívna hrdosť na predošlú produkciu, ktorej výrobky naďalej používajú často s pozitívnym emocionálnym podtextom. Práve dôverná znalosť „starých dobrých“ výrobkov, ich schopností a spoľahlivosti býva motívom lipnutia a nostalgie. Je zrejmé, že kultúra práce sa mení oveľa pomalšie ako samotná práca a používané technológie.

Záver

Opustené hnedé polia ako niekedy aktívna súčasť predošlej priemyselnej výroby jednoznačne obsahujú hodnoty so silným kultúrnym nábojom. Je pravda, že vzhľadom na časový rozmer opustenia a podmienky bezprízornosti môžu mať sledované kultúrne hodnoty rozlične obmedzený či roztrieštený rozsah. No útržkovitosť a veľmi rýchla pominuteľnosť opustených pozostatkov zvyšujú ich váhu v zachovaných fragmentoch. A tiež zvyšujú atraktívnosť ich poznávania – hľadania, identifikácie aj ich ideovej rekonštrukcie. Pre bývalých zamestnancov a ich rodinných príslušníkov, ale aj pre záujemcov o techniku, históriu alebo iné oblasti ľudskej činnosti či vývoja civilizácie má takýto výskum a dokumentácia jeho výsledkov často charakter objavovania, hľadania a odkrývania koreňov, nachádzania pokladov. Ide už len o to, aby sa tieto poklady odkryli a zmysluplne využívali. To je však už iná téma.

V obrazovej časti tohto príspevku je použitá fotodokumentácia z prípravnej etapy projektu Centrum vedy, techniky a energie pre mládež, ktorý je v procese realizácie v priestoroch bývalej mestskej Elektrárne Piešťany (predpokladané otvorenie na sklonku roku 2012). Projekt je aktivitou Nadácie Západoslovenskej energetiky EON.

Doc. Ing. Eva Kráľová, PhD., pracuje na Ústave dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte architektúry STU v Bratislave.

Literatúra

[1] AMBRUŠOVÁ, P.: Inovatívne technológie v pamiatkovej obnove priemyselných budov. Dizertačná práca. Fakulta architektúry STU Bratislava, 2011.

[2] CAVARERO, A: Il racconto dell´ identitá. Rozhlasová stanica RAI, relácia – Il Grillo z 17/2/1998. Prepis relácie: http://www.emsf.rai.it/…trasmissioni. asp?d=182, prevzaté dňa 10. 12. 2006.

[3] FINKA, M. – JAMEČNÝ, Ľ.: Industriálne dedičstvo a rozvoj miest – skúsenosti z LUDA – projektu 5RP EU. In: Stopy priemyselného dedičstva. Ed. Kráľová, E. a kol. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2010. s. 36 – 43. ISBN 978–80–227–3308–3.

[4] KRÁĽOVÁ, E.: Priemyselné dedičstvo – téma pre kultúrny turizmus. In: Stopy priemyselného dedičstva. Ed. Kráľová, E. a kol. Slovenská technická univerzita v Bratislave, 2010. s. 44 – 65. ISBN 978–80–227–3308–3.

[5] KRÁĽOVÁ, E.: Výzva zvaná Priemyselné dedičstvo. In: Projekt, slovenská architektonická revue, č. 4 – 5/2010, s. 4 – 11. ISSN 1335–2180.

[6] KRÁĽOVÁ, E. – KUBICA, J.: Elektráreň Piešťany. Inventarizácia hodnotných autentických architektonických a technologických prvkov a detailov. Bratislava: ADOM Studio, 2011.

[7] NORBERG-SCHULZ, CH.: Genius loci. London: Academi Edition 1981. Preložili P. Kratochvíl a P. Halík. Praha: Odeon 1994. ISBN 80–207–0241–5.

[8] WATSON, M.: Criteria for selection of textile industry heritage; draft. Dostupné na http://www.mnactec.cat/…ocumentation. php (2010–02–07).

[9] http://www.wsu.edu:8001/vcwsu/commons/ topics/culture/culture-definition. html (2011–07–15).