Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 11. 2024, meniny má: Svätopluk
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD.
archív autorky
17352
08. 12. 2011
Celkový počet hlasov: 805
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Množstvo brownfieldov, ktoré v dôsledku nedostatku financií zostávajú nevyužívané, je zároveň spojených so starými ekologickými záťažami. Investície do ich regenerácie sú spojené s vysokými rizikami a developeri bez presného vyčíslenia nákladov a rizikových faktorov nevedia posúdiť reálnu výnosnosť projektu regenerácie, a preto sa obávajú využívať hnedé plochy a uprednostňujú výstavbu na greenfieldoch.
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.
Opätovné využitie brownfieldov sa v súčasnosti na Slovensku obmedzuje iba na tie lokality, ktorých hodnota je po odčítaní všetkých nákladov spojených s projektom (aj napr. za obnovenie poškodeného životného prostredia) a po odčítaní primeraného zisku úmernému k riziku, ktoré na seba berie investor, stále pozitívna. Sú to predovšetkým lokality z hľadiska realitného trhu atraktívne svojou výhodnou polohou v rámci sídelného útvaru, ľahkou dostupnosťou z nadradeného komunikačného systému, dostupnou technickou infraštruktúrou alebo atraktívnym prírodným prostredím v blízkosti významných miest.
Ak brownfield charakterizujeme ako nedostatočne využívané územie, indikuje to, že územie, zariadenie či štruktúry nachádzajúce sa na ňom môžu byť ešte čiastočne využívané, pričom nemusí ísť o využívanie blízke pôvodnému – často sa napr. pôvodne priemyselná plocha využíva teraz ako sklad, parkovisko a pod. Brownfieldy môžu mať rôznu podobu – nejde len o priemyselné areály alebo výrobné haly, ale aj o mnohé iné opustené územia či objekty. Možno ich klasifikovať z rôznych hľadísk, napr. podľa pôvodného využitia, rozlohy, miery kontaminácie, pravdepodobnosti ich využitia, finančnej náročnosti ich revitalizácie, ekonomickej atraktívnosti, ale aj z hľadiska lokalizácie v priestore, a to ako:
• otvorené areály po poľnohospodárskej výrobe alebo aj po ťažbe v povrchových alebo hĺbkových baniach,
• uzavreté a polouzavreté areály po priemyselnej výrobe, armáde, dopravnej a technickej infraštruktúre, po skládkach odpadu, bytovej a občianskej vybavenosti.
Z hľadiska pôvodného využitia možno brownfieldy členiť na tie, ktoré zostali:
• po poľnohospodárskej výrobe – najčastejšie nevyužívané areály poľnohospodárskych podnikov a JRD; dá sa tu očakávať znečistenie organického pôvodu a z poľnohospodárskych strojov a mechaniky;
• po ťažbe v povrchových alebo hĺbkových baniach – neraz nesmierne rozsiahle areály; ich špecifikum spočíva v miliónoch kubických metroch premiestnenej zeminy, ktorá predtým prekrývala vrstvu hľadaného materiálu; po vyťažení nedostaneme teda len zdevastovaný priestor po samotnej ťažbe, ale aj násypy; hĺbkové bane opticky nekazia krajinu v takej očividnej miere, no aj tak sú záťažou životného prostredia;
• po priemyselnej výrobe – areály bývalých tovární rozličného priestorového rozsahu, kde sa zastavila výroba a kde väčšinou zostali staré environmentálne záťaže; na druhej strane môžu predstavovať hodnotné štruktúry, ktoré sa dajú prestavať na atraktívne netradičné administratívne či bytové priestory, zábavné parky, športovo-rekreačné priestory alebo nákupné a kultúrno-spoločenské centrá;
• po armáde – zmenou vojenských doktrín štátu, odchodom vojsk a redukciou armád sa objavilo veľké množstvo pôvodne vojenských objektov, zariadení a pozemkov, ktoré stratili svoje využitie, ako napr. mestské kasárne, kryty a sklady civilnej obrany, vojenské areály a cvičiská;
• po dopravnej a technickej infraštruktúre– technologické a organizačné zmeny v dopravnej a technickej infraštruktúre a jej väzby na ostatné funkcie sídiel zasiahli prevádzkové aj pomocné zariadenia dopravy (predimenzované nákladné stanice, vlečky, prekladiská a depá, lodenice a prístavy); rovnako však aj iné infraštrukturálne objekty, ako sú ČOV, úpravovne vody, výmenníky a trafostanice;
• po skládkach odpadu – skládky sa po naplnení kapacity v ideálnom prípade rekultivujú na povrchu tak, aby sa začlenili späť do krajiny a obmedzilo sa jej zaťaženie; mnoho starých skládok zrekultivovaných nie je, ohrozujú životné prostredie unikajúcimi kontaminovanými látkami;
• po bytovej a občianskej vybavenosti– nevyužívané domy, bloky, štvrte a časti sídiel, opustené domy, chalupy na vidieku, zatvorená alebo čiastočne využitá občianska vybavenosť (obchody, drobné prevádzky, opravovne, zdravotné strediská, školské areály);
• iné – zo širšieho hľadiska sa k brownfieldom radia aj územia opustených rozostavaných objektov, ktoré sa zatiaľ z rôznych dôvodov nedokončili, sú dlhodobo nevyužívané, pôsobia na okolie negatívne a môžu byť aj nebezpečné. Šírku a rôznorodosť problematiky brownfieldov dokumentuje aj definícia, ktorá vznikla v rámci projektu Concerted Action on Brownfield and Economic Regeneration Network – CABERNET, v ktorom sieť európskych expertov riešila problematiku regenerácie brownfieldov v širokom zábere prierezových problémov. Podľa tejto definície sú brownfieldami plochy a objekty, ktoré:
• sú dotknuté predchádzajúcou funkciou a užívaním okolitých pozemkov,
• sú opustené alebo nedostatočne využívané,
• majú skutočné alebo vnímané problémy s kontamináciou, • nachádzajú sa hlavne v rozvinutých oblastiach sídiel,
• vyžadujú intervenciu, aby sa mohli opäť prospešne využívať.
Vo svete sa problematika brownfieldov a ich návrat k zmysluplnému využitiu dostáva v posledných desaťročiach čoraz viac do popredia. Jednou z hlavných hnacích síl regenerácie brownfieldov je popri zvyšujúcom sa environmentálnom povedomí ekonomická realizovateľnosť a atraktívnosť regenerácie.
Ekonomické podmienky môžu byť ovplyvnené:
• nepriamymi a priamymi nákladmi na regeneráciu,
• predvídanými výnosmi/návratom z objektu,
• typom financovania a s tým spojenými finančnými rizikami,
• výškou národných a miestnych daní a vnímaným rizikom ich fluktuácie,
• dohodami o rozvoji medzi vlastníkom pozemku a/alebo samosprávou a stavebným investorom.
Koncepčný model A-B-C-D vychádzajúci z projektu CABERNET identifikuje štyri typy brownfieldových lokalít podľa ich ekonomickej situácie (napr. podľa nákladov potrebných na regeneráciu či podľa hodnoty pozemku). Lokality sú rozdelené do štyroch kategórií:
• kategória A – rozvojové projekty týchto lokalít a objekty sú vysoko ekonomicky realizovateľné a najčastejšie ich realizuje súkromný sektor;
• kategória B – projekty v týchto lokalitách a objektoch sú na hranici dosiahnutia zisku; sú často financované na báze verejno-súkromného partnerstva alebo spolupráce;
• kategória C-D – revitalizácia týchto lokalít a objektov nie je zisková; závisí najmä od projektov verejného sektora alebo samosprávy s nižšou ekonomickou realizovateľnosťou; na stimulovanie revitalizácie treba verejné financovanie alebo špecifické legislatívne nástroje, napr. daňové stimuly.
Model A-B-C-D vyzdvihuje hnacie motívy regenerácie brownfieldov. Môžu ho využiť inštitúcie, ktoré sú zodpovedné za rozvoj regiónu a investovanie v regióne, pričom im umožní určiť vhodné stratégie pre rôzne typy brownfieldov. Pomocou neho môžu identifikovať typ objektu a zvážiť faktory, ktoré ovplyvňujú zaradenie do kategórie A – D. Verejné aj súkromné organizácie môžu pomocou modelu preskúmať intervenčné možnosti a regeneračné stratégie. Využitie tohto koncepčného prístupu na preskúmanie faktorov, ktoré ovplyvňujú zmenu kategórie objektu, napr. z kategórie B do kategórie A, môže viesť k rozvoju stratégií špecifických pre konkrétny prípad, čo vedie k úspešnému postupu. Niektoré samosprávne orgány v súčasnosti už využívajú tieto kategórie na preskúmanie lokálnych stratégií revitalizácie brownfieldov a na vytvorenie neformálnej evidencie brownfieldov v regióne.
Príkladom regenerácie brownfieldov, ktoré možno zaradiť do kategórie A, sú v súčasnosti takmer všetky územia bývalých tovární v tangenciálnej polohe k centru mesta Bratislavy (bývalé továrne Apollo, Kablo, Milex, Závody MDŽ– cvernovka), kde prebehla výstavba polyfunkčných súborov Eurovea, Rozadol, Jégého alej a ďalšie.
V kategórii B sa projekty revitalizácie brownfieldov väčšinou realizujú formou verejno-súkromného partnerstva, u nás však zatiaľ v minimálnej miere. Je to podmienené nielen malou ekonomickou silou väčšiny obcí, ale aj nízkou vzájomnou dôverou verejného a privátneho sektora. V zahraničí je táto forma veľmi rozšírená, pretože umožňuje na jednej strane efektívnu revitalizáciu brownfieldov, ktoré zaťažujú prostredie miest a obcí, a zároveň zabezpečenie verejných funkcií, na druhej strane efektívne investovanie súkromného kapitálu so zabezpečenou návratnosťou investície. Dobrým príkladom takéhoto partnerstva je regenerácia plynojemov Gazometre vo Viedni.
V kategórii C a D sú projekty, ktoré väčšinou realizuje miestna samospráva z verejných finančných zdrojov. Ide o projekty sanácie územia a jeho kultivácie ako medzistupeň k etape jeho ďalšieho využitia. Príkladom môžu byť projekty transformácie areálov bývalých banských zariadení v regióne Hornej Nitry či v modrokamenskom banskom revíre alebo sanácie území po povodniach.
Popri ekonomických a environmentálnych aspektoch hrajú dôležitú úlohu pri úspešnosti projektov revitalizácie brownfieldových území aj sociálne a kultúrne aspekty. Závažným problémom revitalizácie brownfieldov je otázka udržania miestneho kultúrneho dedičstva a pamäti miesta. Je to spoločná skúsenosť v Európe, napríklad pri obnove rozvoja priemyselných lokalít, ako sú bane, doky a ostatné oblasti s ťažkým priemyslom, ktoré pristupujú k regenerácii týchto lokalít tak, aby zanechali stopy histórie v urbánnom aj rurálnom prostredí, a využívajú zachované artefakty v spojení s modernými projektmi regenerácie. Vidíme to na početných príkladoch z Rakúska (Gazometre a starý bitúnok vo Viedni), z Anglicka (rekonštrukcia elektrárne Bankside Power Station na galériu Tate Modern v Londýne), zo Španielska (rekonštrukcia tepelnej elektrárne na administratívne centrum elektrárenskej spoločnosti Endesa v Barcelone), ktoré predstavujú veľmi úspešné projekty z hľadiska zvýšenia imidžu lokality pre obyvateľov a turistov, aj z hľadiska nových funkcií územia v priestore mesta a jeho rozvoja.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Doc. PhDr. Dagmar Petríková, PhD., je vedúca oddelenia priestorového plánovania v Ústave manažmentu STU v Bratislave. Dlhodobo sa venuje sociológii v urbanizme.
Literatúra
[1] FINKA, M., 2010. Brownfield Redevelopment Planning – Territorial Conditions. In. Brownfield Handbook. Cross-disciplinary educational tool focused on the issue of brownfield regeneration. VŠB-TU Ostrava. s. 165. ISBN 978–80–248–2086–6.
[2] JACKSON, J., B. a kol., 2005. Brownfields snadno a lehce: příručka zejména pro pracovníky a zastupitele obcí. IURS, o. s., 2005, s. 78.
[3] www.cabernet.org.uk (2011–07–15)
The number of brownfields which remain unused due to lacks of finances is of course linked to their former ecological burdening. Investments in their regeneration are connected with high risks so developers, without an accurate calculation of costs and risk factors, are not able to judge the real return on regeneration projects. As a result they shy away from tackling brown areas, preferring the certainties of building on greenfields.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 69 | T: 0.492564
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne