Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
14. 11. 2024, meniny má: Irma
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Ing. Anna Holmanová, CSc.
Branislav Križan, Svätopluk Holman, archív SARIO
26497
13. 12. 2011
Celkový počet hlasov: 719
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Poľnohospodárstvo tvorilo primárny sektor výroby, základ ekonomického fungovania vidieka. Zmena charakteru hospodárskych vzťahov vyvolaná spločensko-politickými zmenami a technickým a technologickým pokrokom vniesla do prostredia dovtedy konzervatívneho vidieka zásadný prevrat. Poľnohospodárska výroba sa výrazne utlmila, pracovné príležitosti rapídne ubudli, budovy a zariadenia sa v mnohých obciach prestali úplne využívať a začali pustnúť. Ak počas plnej prevádzky nie vždy poľnohospodárske objekty zapadali do koloritu krajiny, v stave devastácie sa stali jej nevypočítateľnou záťažou. Revitalizácia a prinavrátenie hospodárskej hodnoty poľnohospodárskym dvorom, objektom a stavbám je dlhodobým, pre obec často priveľmi náročným procesom. Systémový prístup a pozitívne príklady môžu naznačiť, ako postupovať, aby sa záťaž obce premenila na jej konkurenčnú výhodu.
Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.
Opustené stavebné diela v urbanizovanom či vidieckom prostredí sú dôkazom, že doba sa zmenila a spoločnosť nemá kapacitu ani záujem upratať nepotrebné, prežité pozostatky. Tak sa vo vidieckej krajine vyskytujú rôzne opustené stavby, z ktorých nános histórie vytvoril zaujímavé artefakty dokresľujúce kolorit územia, ako sú zrúcaniny hradov vytvárajúce neopakovateľnú siluetu virtuózne zasadenú do predhoria kopcovitej krajiny, vojenské bunkre, ktoré objavujú a renovujú nadšenci vojenskej histórie, zvyšky starovekých sakrálnych stavieb, nemých svedkov zaniknutých osád, alebo inžinierske stavby, vodné, dopravné, nefunkčné banské a ťažobné zariadenia a mnohé ďalšie. Stali sa akýmisi dokumentmi o zručnosti a schopnostiach našich predkov a mnohé z nich sa stali súčasťou krajinoobrazu lokality, v ktorej sú postavené.
Veľmi atraktívna, i keď finančne náročná je obnova ľahko prístupných hradných zrúcanín, vďaka ktorej vznikajú originálne priestory na kultúrno- vzdelávacie podujatia a stávajú sa pre celé okolie neprehliadnuteľnými pútačmi. Opustené stavby, ktoré sa nemôžu pýšiť históriou, sú výrobné i obytné stavby dvadsiateho storočia. Zvyčajne beznádejne pustnú pre neefektívnosť výroby či opráv a s postupujúcim časom strácajú na hodnote. Estetická hodnota podmienená použitým prírodným materiálom a tvarom reagujúcim na prírodné danosti, akú majú napríklad hradné zrúcaniny, pri týchto stavbách absentuje. Práve naopak, pre ich prvoplánovú účelovú architektúru a materiál, ktorým starnutie ubližuje, sa stávajú nepríjemným miestom, zanedbanou lokalitou, okolo ktorej chodec automaticky zrýchli krok.
Takéto stavby, v odbornej literatúre milosrdne skryté za názov brownfields, sú svojím spôsobom dokladom ukončenia istej etapy spoločenského vývoja. Ich vznik a fungovanie bolo podmienené aj spoločenskou potrebou a podporou na základe prijatých pravidiel, ich zmenou nastala nová ekonomická situácia a prevádzka, ktorej výrobné náklady prevyšovali tržby a miesto zisku produkovala stratu, jednoducho zanikla. Budovy ostali mimo záujmu majiteľov, samosprávy, resp. štátnej správy aj s prípadnými ekologickými záťažami v nich či v ich bezprostrednom okolí.
Ak by sme načreli do histórie, zistili by sme, že ide o prirodzený dôsledok chodu dejín, nezadržateľnej evolúcie posúvajúcej sa často nepredvídateľným smerom.
Na území Slovenska bola poľnohospodárska výroba najdôležitejšou súčasťou ekonomickej výkonnosti. Pôdu vo vlastníctve feudálov obrábali poddaní, ktorí ju mali v individuálnej držbe vo výmere v priemere od 2,1 do 8,5 hektára a žili v dedinách s chotárom rozdeleným na záhony. Vývoj dediny a jej chotára bol v zásade ukončený v 13. storočí. Posun nastáva od polovice 16. storočia, keď si feudáli začali zakladať majere, veľkostatky schopné efektívnejšej produkcie ako poddanská malovýroba. Na zužitkovanie vlastnej produkcie budujú aj spracovateľské podniky, ako pivovary, mlyny, pálenice, výseky mäsa a pod.
Táto schéma pretrváva v podstate až do 20. storočia. Vývoj vlastníckych vzťahov sa na Slovensku v poľnohospodárskej výrobe uberal tzv. pruskou cestou, v ktorej boli dominantnými vlastníkmi pôdy veľkostatkári. Roľníci, ktorí v roku 1900 tvorili 90 % vlastníkov, hospodárili na majetkoch s výmerou do 12 ha iba na 29 % pôdy Slovenska, pričom 52 % majetkov týchto vlastníkov malo výmeru do 3 hektárov.
Početnú skupinu obyvateľstva tvorili bezzemkovia, poľnohospodárski nádenníci. Za nájom 0,6 až 1,8 hektára pôdy boli povinní odpracovať na veľkostatku 90 dní. Tento polofeudálny vzťah bol legislatívne zrušený až v roku 1920. Poľnohospodárstvo v tom čase zamestnávalo 68,3 % obyvateľstva, v štruktúre vlastníckych vzťahov k pôde však žiadna z pozemkových reforiem nedokázala preklenúť zavedené disparity.
Ani pozemková reforma v roku 1919 nemala zásadný vplyv na premenu vidieka. Prelom nastáva až v rokoch 1945 – 48, keď bola na základe pozemkovej reformy časť pôdy rozdelená medzi roľníkov. Krátko na to, v roku 1949 začalo však združstevňovanie pôdy a majetku, čo viedlo k radikálnej prestavbe vidieka.
Myšlienka družstevníctva mala na Slovensku dlhú tradíciu, jej počiatky siahajú až do roku 1845, keď Samuel Jurkovič inicioval založenie Gazdovského spolku, prvého spojpomocného úverového družstva v Európe. Družstevné spolky vznikali najmä na ochranu produkcie drobných výrobcov a na jej lepšie uplatnenie na trhu. Jednotné roľnícke družstvá (JRD) však vznikali ako nová forma vlastníctva a deľby práce, čo bol veľmi náročný a radikálny prevrat dovtedajších hodnôt a spôsobu hospodárenia.
Družstevná forma vlastníctva bola kolektívnym vlastníctvom, forma štátneho vlastníctva celospoločenským. Z veľkostatkov vznikli Štátne majetky (ŠM). Ich výrobná štruktúra sa čiastočne zmenila, viaceré dvory a majere stratili svoje opodstatnenie, prestali sa využívať alebo sa využívali veľmi obmedzene a ich údržbe sa nevenovala dostatočná pozornosť. Tak vznikali prvé zárodky poľnohospodárskych brownfieldov.
Zmena vlastníckych vzťahov bola základom na pretvorenie vidieka v jeho funkcii i vzhľade. Prevládajúcim systémom výroby sa stali veľkovýrobné technológie, čo sa odrazilo aj v zmenenom obraze krajiny. Medze oddeľujúce jednotlivé záhony sa rozorali a v chotári obce vznikli niekoľkohektárové lány vhodné na zavádzanie mechanizovaných technologických procesov hospodárenia na pôde.
Poľnohospodárske areály, súbory stavieb určené na hospodárenie sa budovali zvyčajne v dotyku s obcou s dobrým prístupom na lokálne cesty. Tvorili ich objekty administratívne, sociálne, výrobné, skladovacie, pomocné, energetické, dopravné, vodovodné, kanalizačné a i. podľa výrobného zamerania, prevádzkových podmienok a kapacity podniku. Plocha areálu zaberala zvyčajne niekoľko hektárov a v jej priestore sa vyskytovali viaceré objekty, ktoré sa stali technologickými dominantami v území – silážne, resp. senážne veže, sýpky, veľkokapacitné senníky, vodojemy a pod.
Najpoužívanejšie konštrukcie v poľnohospodárskej investičnej výstavbe boli na báze železobetónu, oceľových sústav, silikátov, dreva, hliníka. Väčšina týchto konštrukcií sa pomaly rozpadáva, je jednoúčelová, ťažko recyklovateľná a ich estetické pôsobenie je žalostné.
V roku 1960 bolo na Slovensku evidovaných 2 683 JRD s priemernou výmerou 672 ha a 95 ŠM s priemernou výmerou 2 856 ha poľnohospodárskej pôdy. Šesťdesiate roky sa niesli v znamení koncentrácie kapacít, JRD s menšou výmerou pôdy sa zlučovali, prípadne spájali s väčšími prosperujúcimi družstvami, čo malo viesť k špecializácii výroby, rastu efektívnosti a k lepšiemu využitiu mechanizačných prostriedkov a investícií.
V roku 1990 tak počet JRD síce poklesol na 681, ale priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy stúpla na 2 484 ha. Podobne klesol počet ŠM na 73 s priemernou výmerou 5 083 ha. Táto štruktúra sa stala východiskovou pri zmene spoločenských pomerov.
Zmena vlastníckych vzťahov – privatizácia a prechod z centrálne plánovaného hospodárstva na trhové – sa prejavila v oblasti poľnohospodárstva veľmi výrazne a niektorými prejavmi zasiahla aj vidiecku krajinu. Poľnohospodárske podniky sa transformovali alebo zanikli, čoho dôsledkom bol vznik novej štruktúry, z ktorej sa vytratili ŠM – v roku 1998 ostali len štyri. Vznikol nový prvok – obchodné spoločnosti, v tom istom roku ich bolo 529 (akciových spoločností 71, spoločností s ručením obmedzeným 451, verejných obchodných spoločností 7), najväčší podiel v štruktúre obhájili poľnohospodárske družstvá, ktorých počet sa oproti roku 1990 zvýšil v roku 1998 na 831, ale priemerná výmera pôdy klesla na 1 583 ha, čo bol dôsledok rozdelenia viacerých zlúčených družstiev na pôvodné výrobné jednotky.
Porovnaním štruktúry poľnohospodárskych podnikov po roku 1990, keď zanikla forma družstevného vlastníctva, s rokom 2008, keď už v zásade prebehla transformácia na báze súkromného vlastníctva, možno urobiť veľmi hrubý odhad, že z celkového počtu poľnohospodárskych podnikov zaniklo viac ako 320, čo by mohol byť zároveň približný minimálny počet predpokladaných opustených hospodárskych objektov a areálov – poľnohospodárskych brownfieldov.
Poľnohospodárske podniky ako primárny sektor zastávali v obci okrem hospodárskej i sociálnu funkciu – poskytovali sezónne, prípadne celoročné zamestnanie aj nekvalifikovaným pracovníkom, ktorí mali inak malé možnosti nájsť si zamestnanie a zároveň prispievali na rozvoj obce v oblasti investičnej činnosti a rôznych kultúrno-sociálnych aktivít.
Prechodom na trhové hospodárstvo skončili tieto podniky hospodársku činnosť zväčša pod tlakom zníženej konkurencieschopnosti v dôsledku reštrukturalizácie ekonomiky na celoštátnej a v primárnom sektore aj na regionálnej úrovni. Viacerí vlastníci pôdy uprednostnili samostatné hospodárenie alebo sa zamestnali v inom sektore. Časť uviazla v sociálnej sieti s malými vyhliadkami na trvalý pracovnoprávny vzťah.
Brownfield po poľnohospodárskej výrobe vo vidieckom sídle pôsobí ako umŕtvený priestor. Neprináša obci žiadny úžitok, naopak, pôsobí demoralizujúco. Hlavne malé obce majú len málokedy dostatok financií a kapacít na naštartovanie jeho revitalizácie. Navyše ak obsahuje aj ekologické záťaže, ako sú pesticídy, moridlá, umelé hnojivá, exkrementy v tekutom a pevnom stave, kadávery, zvyšky siláže, silážnych štiav, krmív a iných organických či anorganických zvyškov, môže sa zmeniť na časovanú bombu.
Poľnohospodárske areály a objekty sú zvyčajne lokalizované na okraji vidieckych sídel, sú ľahko prístupné, vybavené infraštruktúrou, dostatočne rozľahlé, čo umožňuje realizáciu i veľkorysejších projektov bez záberov poľnohospodárskej pôdy. Stavby možno prestavať, resp. zbúrať, lebo len výnimočne sú pamiatkovo chránené. Zaujímavá je aj nadobúdacia cena, ktorá nebýva vysoká. Istou komplikáciou bývajú vlastnícke vzťahy, ktoré skomplikovali reštitúcie a privatizácia, a prípadné ekologické záťaže. Obyčajne sú nevyhnutné demolačné práce, ktoré podobne ako ekologické záťaže nemožno v rozpočte vždy presne dopredu vyčísliť.
Okrem vlastných realizačných prác treba vyriešiť najmä socioekonomické otázky. Ak je brownfield v odľahlejšej vidieckej lokalite s nepriaznivými demografickými ukazovateľmi, treba pri úvahách o jeho novej funkcii uvažovať aj s disponibilitou pracovnej sily, bytového fondu pre zamestnancov a riešiť priame dopravné napojenie na hlavné ťahy na hladkú prepravu materiálov a produkcie.
K vzniku brownfieldov vo vidieckej krajine významne prispeli systémové zmeny, preto je namieste očakávať systémový prístup aj pri ich revitalizácii. V tomto zmysle možno len vyzdvihnúť iniciatívu Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), ktorá sa spolu so starostami obcí pokúsila o zostavenie prehľadu disponibilných brownfieldov na Slovensku.
Základné informácie aj s orientačnou fotodokumentáciou poskytuje záujemcom veľmi ochotne a bez zbytočného odkladu. Podobne postupujú u našich západných susedov v Česku, kde je zriadená národná databáza dostupná verejnosti na webových stránkach Czechoinvestu, agentúry na podporu podnikania, ktorá obsahuje základné informácie o nevyužívaných alebo neefektívne využívaných lokalitách vrátane ekologických záťaží, vlastníckych vzťahov a fotografií. Zostavená bola v spolupráci s krajskými úradmi formou vyhľadávacej štúdie v rokoch 2005 až 2007 a celkovo obsahuje 2 355 lokalít, z ktorých 821 sú poľnohospodárske brownfieldy.
Informačná databáza je prvý a dôležitý krok, ale situáciu ešte nerieši. V neatraktívnych lokalitách s nízkym počtom ekonomicky činného obyvateľstva s nízkou alebo nevyhovujúcou kvalifikačnou štruktúrou sa bude treba oprieť o podporné regionálne alebo nadregionálne projekty, ktoré budú vychádzať z potenciálu a potrieb územia a poskytnú základňu na vytvorenie pracovných miest a sociálno-ekonomické oživenie.
Výnimočným a viac-menej osamelým príkladom úspešnej revitalizácie vlastnými silami je prestavba areálu bývalého JRD Haluzice, ktoré pôvodne hospodárilo na výmere 301 hektároch poľnohospodárskej pôdy. V obci so 60 domami sa našli cieľavedomí invenční tvorcovia, ktorí pripravili a zrealizovali svoj projekt polyfunkčného výrobno-rezidenčného komplexu na území bývalého hospodárskeho dvora.
Objekty živočíšnej výroby prestavali na výrobné haly, postavili rodinné domy, administratívno-prevádzkovú budovu, vysadili zeleň a bývalé hospodárstvo sa zmenilo na výstavnú časť obce. Medzi najproblematickejšie úlohy patrilo vyrovnanie majetkovo- vlastníckych vzťahov so 150 účastníkmi a získavanie prostriedkov potrebných na prestavbu komplexu na rozbeh výroby plastových okien a dverí. Komplex sa postupne dotvára, pokračuje výsadba zelene, vybudoval sa zaujímavý priestor na spoločenské akcie, ktorý mal pôvodne slúžiť ako bistro, a v zálohe sú ďalšie rozvojové projekty.
Veľmi živý je zámer zriadiť infocentrum a predaj produktov z vidieka. V súčasnosti tento bývalý brownfield poskytuje zamestnanie siedmim pracovníkom a pre obec je príťažlivou vizitkou v realite aj na ich webovej stránke.
Dnešná situácia na trhu s potravinovými komoditami nás presviedča, že ide o tovar strategického významu. Ďalší neprehliadnuteľný fakt je zdravotný stav obyvateľstva, pod ktorý sa výrazne podpisuje kvalita potravín. Sú aj ďalšie dôvody, ktoré by bolo možné uviesť na podporu revitalizácie poľnohospodárskych areálov a obnovu poľnohospodárskej činnosti, dnes už však založenej na princípe polycentricity, spájania spracovateľských kapacít a organizovaného typu „predaja z dvora“. Využitie brownfieldov môže byť rôznorodé – od zberných dvorov na zber a spracovanie druhotných surovín cez malovýrobné prevádzky, športovo-rekreačné areály, rekonvalescenčné zariadenia na báze zdravej výživy, pitných kúr a kúpeľov s využitím liečivých rastlín, fariem zameraných na agroturistiku až po opatrovateľsko-rekreačné zariadenia, čím však zďaleka nie sú vymenované všetky možnosti. Dôležité je rozhodnutie, či sa obec zapojí do revitalizácie, otvorí sa pôsobeniu vzťahov v mikroregióne alebo na vyšších úrovniach územnej správy v spolupráci so súkromným sektorom a mimovládnymi organizáciami, alebo bude iba čakať, ako sa situácia vyvinie.
Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, a podpore grantu VEGA 021/0613/10.
Ing. Anna Holmanová, CSc., pracuje v Ústave manažmentu STU v Bratislave ako vedecká tajomníčka. Zaoberá sa problematikou rozvoja vidieka.
Literatúra
• Kučera, M.: Slovenské dejiny I. Od príchodu Slovanov do roku 1526. Bratislava: Literárne informačné centrum 2008. 368 s. ISBN 978–80–89222.
• Kol.: Lexikón slovenských dejín. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo 2006. 381 s. ISBN 80–10–00872–9.
• Vojáček, A.: Vývoj socialistického poľnohospodárstva na Slovensku. Bratislava: Príroda 1973. 1 004 s.
• Zelená správa MP SR 2000, 2008, 2010
• Salvová, A.: Vidiecke brownfieldy – s prekážkami aj veľkým potenciálom. In: Urbanita, roč. 22, 2010, č. 3, s. 40 – 43, ISSN 0139–5912.
Agriculture used to be the primary production sector and the base for the rural economic system. Changes in the character of economic relations brought about by social/political developments and technical and technological advancement have created an essential revolution in the formerly conservative countryside. Agricultural production has significantly decreased, work opportunities rapidly reduced, and buildings and facilities in many communities have ceased to be fully used and have started to decay. Even if in the times of their full utilization agricultural buildings were not always the most colourful aspect of the rural scene, in their degradation they have become its unquestionable burden. Revitalization and a return to economic value for the agricultural courtyard, outbuildings and constructions is a long-term process and perhaps too demanding for the municipality. A systematic approach and positive examples however may suggest how to proceed in order to change a community’s burden into its competitive advantage.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 68 | T: 0.349505
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne