ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Anna Dobrucká

Autor fotografií

archív autorky

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

15617

Dátum vydania

20. 12. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Urbanita 3/2011
• Kultúrne dimenzie brownfieldov
• Brownfieldy vo vidieckej krajine
• Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku
• Prebudená krásavica

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 801

Krajinné výstavy – možnosť revitalizácie brownfieldov

Ako krajinné výstavy vznikli

Na začiatku 19. storočia začala väčšina ľudí pracovať v mestách. Menili sa nielen ich životné návyky a spätosť s prírodou, ale i pracovné návyky (odklon od poľnohospodárstva, práca pri stroji) a tiež ich životná úroveň, životný štýl a sociálne vzťahy. S nástupom industrializácie v polovici 19. storočia sa začalo výrazne zhoršovať aj ich životné prostredie najmä v mestách. Problémy spoločnosti vyústili v 20. storočí do dvoch svetových vojen.

Najmä II. svetová vojna mala zničujúci dosah na veľkú časť Európy. Po vojne mal Európe pomôcť Marshallov plán European Recovery Program (ERP), ktorý sa venoval povojnovej hospodárskej obnove krajín Európy a ktorý východný blok odmietol. Bol to plán obnovy infraštruktúry, hospodárstva, priemyslu, obchodu a poľnohospodárstva vo vojnou zničenej Európe pomocou finančných dotácií z USA. Za tento plán získal George C. Marshall v roku 1953 Nobelovu cenu za mier. A tu niekde, konkrétne v roku 1951 sa začína i história premysleného systému krajinných výstav v Nemecku.

Krajinné výstavy v Európe

Krajinné výstavy sa v určitom rozsahu konali aj do roku 1951 (prvá výstava sa konala v belgickom Gente už v roku 1837), takže ich organizovanie bolo čiastočne odskúšané. Avšak so systémom pravidelných krajinných výstav prišli Nemci práve v rámci Marshallovho plánu. Najskôr sa výstavy zameriavali na obnovu poľnohospodárstva (agrovýstavy), po roku 1970 na prezentáciu záhradníckych firiem, produktov a techniky a približne od roku 1980 mali výstavy novú filozofiu, pretože začali prezentovať i krajinnú architektúru a dizajnérsku tvorbu. Od roku 1990 malo na prípravu výstav vplyv environmentálne hnutie, čo opäť dalo výstavám novú dimenziu. V tomto období sa prostredníctvom výstav začína riešiť aj problém brownfieldov.

V Grazi vzniklo v roku 2000 na území znehodnotenom výstavbou križovatky diaľnic krajinársky upravené priestranstvo. V roku 2005 sa v Mníchove revitalizovalo staré letisko s výmerou až 150 ha, o rok neskôr v nemeckom meste Marktredwitz ožila opustená priemyselná zóna a v Chebe prebehla revitalizácia nábrežia. V roku 2007 sa stal opustený vojenský priestor v nemeckom meste Gera upraveným krajinným priestorom a rakúske mesto Vöcklabruck vyriešilo nedostatok parkových plôch revitalizáciou nevyužívaných cirkevných i mestských pozemkov.

Pripravované výstavy v zahraničí sú:
• Floriade 2012 (Venlo, Holandsko) s cieľom prezentácie súčasnej krajinno- architektonickej tvorby,
• IGS 2013 v Hamburgu s 80 záhradami sveta na území súčasnej priemyselnej zóny, opustených dokov, nevyužívaných koľajísk a nábrežia,
• LGS 2012 (Nagold, Bamberg, Löbau v SRN a v rakúskom Wachau).

Prínos krajinných výstav

Organizovanie krajinných výstav je napĺňaním princípov Agendy 21 a nástrojom na implementáciu Európskeho dohovoru o krajine. Ochrana a tvorba krajiny sa stáva súčasťou strategických a realizačných projektov a krajina je súčasťou územného a regionálneho rozvoja.

Krajinné výstavy sú nástrojom na uplatnenie urbanistickej, vodnej a klimatickej paradigmy a desatora zelenej architektúry. Krajinnými výstavami možno revitalizovať brownfieldy, zaťažené územia, deštruované miesta, obnoviť verejné priestranstvá, ale tiež uchovať historické krajinné štruktúry a prezentovať súčasnú krajinno-architektonickú tvorbu, podporiť ekologickú stabilitu, biodiverzitu.

Krajinné výstavy s vhodným využitím strategických, marketingových, manažérskych a ekonomických nástrojov majú pozitívny ekonomický dosah. Navyše umožňujú využívať najnovšie technologické postupy, princípy a metódy tvorby urbánneho a krajinného prostredia. V rámci výstav možno riešiť nielen zdevastovaný priestor, ale aj širšie územie i s technickou infraštruktúrou, dopravnou infraštruktúrou, zhodnotiť prírodný a kultúrno-historický potenciál, podporiť imidž a urbánny dizajn mesta, rozvoj cestovného ruchu, internú a externú atraktivitu územia a pod.

Krajinná výstava má nepriamo vplyv na sociálne vzťahy, podporuje patriotizmus, spolupatričnosť, komunikatívnosť, spoločenský a kultúrny život, spoluprácu na lokálnej, národnej i medzinárodnej úrovni. Je zároveň nástrojom osvety, vzdelávania, prezentácie, ale i priestorom pre vedu a overovanie nových postupov a princípov. Ďalšími z pozitívnych ekonomických dosahov sú nepriame zvýšenie hodnoty nehnuteľností, podpora zamestnanosti počas prípravy, likvidácie a údržby výstavných plôch a prílev produkčnej pracovnej sily do atraktívneho mesta.

Príprava výstavy je založená na interdisciplinárnom prístupe k tvorbe územia, na zosúladení spoločenských cieľov v území s legitímnymi individuálnymi záujmami rôznych subjektov pri využívaní územia a na naplnení vízie spolupráce štátnych inštitúcií so samosprávou a zainteresovanou verejnosťou.

Financovanie

Popularita krajinných výstav v Nemecku rastie, pretože zakladanie parkov a úprava verejných priestranstiev je nákladná investícia, ktorá sa z veľkej časti prostredníctvom výstavy organizátorovi vráti. Návratnosť je 60 – 100 % nákladov. Financovanie takýchto výstav sa v Nemecku realizuje z viacerých zdrojov – rôznych fondov na podporu rozvoja miest EÚ, zdrojov na úrovni bundes (teda v rámci celoštátneho rozpočtu Nemecka) i landes (teda zdrojov vyčlenených v rozpočtoch jednotlivých spolkových krajinách), financií jednotlivých rezortov a mesta, ktoré výstavu organizujú, súkromných zdrojov a vstupného. Ďalej je to systém podpory, ktorý organizátorov výstav určitým spôsobom zvýhodňuje, napr. formou rôznych daňových úľav.

Na vykrytí finančných nákladov sa podieľajú tiež príslušní investori, developeri, sponzori a návštevníci. Podmienkou dotácie a daňovej úľavy je tzv. Stadtmarketingsplan, čo je vlastne štúdia realizovateľnosti, resp. strategicko-marketingový plán realizácie a udržateľnosti.

V ňom usporiadateľ prezentuje ciele výstavy, vplyvy na územie, cieľovú skupinu, zapojenie partnerov a záujmových skupín do projektu, podiel jednotlivých partnerov na projekte, vplyv na skvalitnenie služieb, na zvýšenie kvality života občanov i turistov, na podporu zamestnanosti a podnikania, na imidž mesta, kvalitu životného prostredia a krajiny, udržateľnosť pozitívneho vplyvu na život občanov a disponibilitu potrebných nákladov.

Dokument prezentuje tiež šírku riešených problémových okruhov a tém, spôsob financovania, marketingu, reklamy i spôsob odkomunikovania prípravy výstavy s verejnosťou.

Organizovanie výstav

• Výstavy v Nemecku sa organizujú v troch úrovniach: IGA (Internationale Gartenbauausstellung) s výmerou výstavných plôch nad 100 ha, BUGA (Bundesgartenschau) s výmerou výstavných plôch nad 50 ha a LGS (Landesgartenschau), resp. IGS (Internationalegartenschau) s výmerou výstavných plôch nad 15 ha.
• Uchádzač o výstavu predkladá projekt, ktorým prezentuje revitalizáciu nevyužívaného či zaťaženého územia, vlastníctvo alebo prenájom pozemkov a ich sprístupnenie verejnosti i po ukončení výstavy. Nie každé mesto má dostatok takýchto plôch, preto treba hľadať riešenia. Napríklad mesto Vöcklabruck sa dohodlo s cirkvou na výmene pozemkov za revitalizáciu ďalších cirkevných pozemkov. Mesto Marktredwitz sa dohodlo s majiteľom časti pozemkov brownfieldov na prevode niektorých pozemkov za prijateľnú sumu na mesto, mesto potom pozemky vďaka výstave zrevitalizovalo a vznikol na nich park a prírodné kúpalisko. Tieto príklady dokumentujú, ako sa vďaka ústretovosti a dohodám dajú nájsť plochy vhodné na organizovanie výstavy.
• Výstava sa pripravuje 3 až 6 rokov, väčšie výstavy až 10 rokov; má dlhšie trvanie, spravidla 4 – 5 mesiacov, zvyčajne od mája do septembra (napr. výstava v Chebe sa konala v dňoch 24. mája až 24. septembra 2006).
• Výstava môže prebiehať na jednej vybranej ucelenej ploche alebo tiež môže byť rozdelená na viaceré plochy, prípade na organizovaní jednej výstavy sa môžu podieľať i viaceré mestá a môže ísť tiež o cezhraničnú spoluprácu (napríklad v roku 2006 na výstave spolupracovali nemecké mesto Marktredwitz a české mesto Cheb).
• Každá výstava má svoje libreto a slogan, ktorý charakterizuje nosnú tému výstavy. Napríklad slogan mesta Hanau znelo Brüder-Grimm- Stadt (Mesto bratov Grimmovcov), v Rostocku Die Pflantzen am Meer (Rastliny na mori), vo Viedni Wien ist anders (Viedeň je iná), vo Würtzburgu Würtzburg macht Spass (Würtzbugr žartuje), v Rodgau Meine Stadt mit Herz (Moje mesto so srdcom). V roku 2013 sa v multikulturálnom meste Hamburg pripravuje krajinná výstava inšpirovaná Cestou okolo sveta za 80 dní pod sloganom V 80 záhradách sveta.
• Hľadanie nosnej myšlienky i riešenie jednotlivých menších plôch v rámci „výstavnej plochy“ prebieha zväčša súťažou návrhov. Na riešenie nadväzuje štúdia realizovateľnosti zameriavajúca sa na ekonomickú únosnosť zámeru. Dôkladná strategická a projektová príprava sa odráža i na vysokej úrovni vlastnej krajinnej výstavy.
• Počas výstavy prebiehajú v území rôzne kultúrne a spoločenské akcie, odborné prednášky, workshopy, diskusie so zaujímavými ľuďmi, hry detí, sprievodné výstavy umeleckých diel či premietanie filmov. Počas výstavy mesto žije.

Krajinné výstavy a Slovensko

Podnetom na úvahy o krajinných výstavách na Slovensku bola výstava v Čechách v roku 2006. Túto myšlienku začala propagovať aj na Slovensku odborná verejnosť, ktorá oslovila viacero miest. Vznikla tiež pracovná skupina zostavená zo zástupcov Slovenskej komory architektov, Spoločnosti pre záhradnú a krajinnú tvorbu a Spolku architektov Slovenska. Myšlienka bola prezentovaná tiež pred zástupcami Združenia miest a obcí Slovenska, Únie miest Slovenska a pozitívny postoj k tejto aktivite zaujalo Ministerstvo životného prostredia SR. Práve tento rezort začal rokovania s MŽP ČR o vzájomnej spolupráci pri organizovaní krajinných výstav. Najbližšie k usporiadaniu krajinnej výstavy malo mesto Skalica, ktoré malo spracovanú víziu rozvoja plôch zelene a pripravené viaceré projekty – revitalizáciu parku, rekultiváciu územia po ťažbe zeminy a rekonštrukciu kláštornej záhrady. Kríza však tieto úvahy zastavila. Oživením ekonomiky vzniká opäť priestor na obnovu tejto aktivity a pracovná skupina opäť hľadá podporu na uplatnenie systému krajinných výstav u jednotlivých rezortov, vo vládnych, politických i odborných kruhoch.

Ing. Anna Dobrucká je autorizovaná krajinná architektka, predsedníčka Združenia urbanizmu a územného plánovania Slovenska a členka prípravnej skupiny krajinných výstav.