ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Zuzana Ladzianska, PhD.

Autor fotografií

archív autorky, Rene Schwietzke

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

18398

Dátum vydania

21. 12. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Urbanita 3/2011
• Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja
• Kultúrne dimenzie brownfieldov
• Krajinné výstavy – možnosť revitalizácie brownfieldov

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

51%

Celkový počet hlasov: 804

Stavebná výstava IBA ako impulz revitalizácie banského regiónu v Nemecku

IBA ako plánovací nástroj

Medzinárodné stavebné výstavy (IBA – Internationale Bauaustellung) majú v Nemecku dlhodobú tradíciu a vždy znamenali pokrok v urbanizme a architektúre, charakterizovaný veľkými konštrukčnými inováciami. V centre pozornosti bola prevažne domáca architektúra. Takýmto projektom bol aj IBA Emscher Park v regióne Ruhr, ktorý bol v rokoch 1989 až 1999 prvýkrát venovaný rekonštrukcii celého regiónu. Tu sa vytvoril nový typ kultúrnej krajiny. Tento prístup sa aplikoval aj v prípade projektu IBA Fürst-Pückler-Land, ktorý sa v rokoch 2000 až 2010 stal centrom aktivít na tému krajina. V roku 2010 sa konala záverečná prezentácia projektu IBA a od roku 2011 sa stala zodpovednou za pokračovanie celého projektu spoločnosť IBA-Terrassen mbH. Návštevnícke centrum funguje po skončení výstavy aj naďalej a pre návštevníkov zostávajú otvorené aj výstavné priestory. Tento projekt je zaujímavým príkladom revitalizácie bývalého banského územia.

Medzinárodná stavebná výstava IBA má viac ako storočnú tradíciu. Medzi míľniky sa radia výstavy v Darmstadte (1901), Lipsku (1913), Stuttgarte (1927), Ruhre (1988 – 1999) a Berlíne (1957 a 1980 – 1987). Všetky tieto miesta sa stali prezentáciou inovácií v staviteľstve, architektúre či životnom štýle.

IBA Fürst-Pückler-Land

Územie Fürst-Pückler-Land sa spája s menom Hermann Fürst von Pückler- Muskau, ktorý sa preslávil svojimi parkami v nemeckých mestách Bad Muskau a Branitz. Dodnes sa jeho parky a záhrady považujú za majstrovské diela krajinnej a parkovej architektúry.

Zároveň presadzoval aj otvorenosť voči dianiu vo svete a týmto odkazom sa riadi aj IBA, keď spája technologické inovácie s novými trendmi v architektúre. Banícka tradícia sa skončila v 90. rokoch, keď sa v tomto regióne zatvorilo 17 baní. Vyvstala otázka, ako naložiť s týmito územiami. Dovtedajšie metódy a nástroje plánovania sa na takéto obrovské územia nehodili. Po niekoľkoročnom úsilí a čiastočných projektoch vznikol v roku 1999 projekt IBA Fürst-Pückler-Land. Od roku 2000, keď bol projekt oficiálne spustený, zastrešuje IBA 30 čiastkových projektov rozdelených do deviatich zón v regióne, nazývaných aj krajinné ostrovy.

Každý ostrov je niečím špecifický a zameriava sa na stratégie riešiace problémy daného územia:
• ostrov 1 – terasy IBA: centrum medzinárodnej stavebnej výstavy (od roku 1999, keď sa tu ukončila ťažba, sa toto územie stalo centrom celej výstavy; je postavené na brehu budúceho jazera Ilse, ktorého hladina sa dvíha každým dňom),
• ostrov 2 – Lauchhammer-Klettwitz: industriálne dedičstvo – prezentácia rôznych technológií využívaných na získavanie energie netradičnými formami,
• ostrov 3 – Gräbendorf-Greifenhain: umenie v krajine – experimentálne plánovanie a alternatívna architektúra „plávajúcich domov“ počas procesu napĺňania jazier,
• ostrov 4 – Welzow: krajina v transformácii – jedno z mála miest, kde sa stále ťaží hnedé uhlie a zároveň sa stáva svedkom prerodu krajiny z industriálnej na postindustriálnu pomocou experimentálnej tvorby krajiny,
• ostrov 5 – jazerná krajina, vodný svet Lausitz: územie s najväčšou koncentráciou novovytvorených jazier, ktoré sa má stať centrom modernej aquaturistiky a hnacou silou celého regiónu,
• ostrov 6 – Seese-Schlabendorf: preindustriálne dedičstvo a postindustriálna krajina – územie na severe regiónu, kde sa snúbi kontrast historického industriálneho dedičstva s novovzniknutými centrami turizmu,
• ostrov 7 – Cottbus: jazerné mesto a mestské jazero – transformácia hnedouhoľnej bane Cottbus Nord na jazero v rokoch 2020 až 2030 a znovudefinovanie vzťahu mesta a jeho bane/jazera,
• ostrov 8 – Bad Muskau-Nochten: krajinné dedičstvo Fürst-Pückler – prepojenie historickej krajinnej štruktúry so súčasnými počinmi krajinárov na rozhraní fungujúcich aj uzavretých banských prevádzok,
• ostrov 9 – Guben-Gubin: ostrov Európy – mesto na nemecko-poľskej hranici, ktoré sa stalo symbolom rozširovania EÚ a cezhraničnej spolupráce.

Týchto 30 projektov medzinárodnej stavebnej výstavy IBA prebiehajúcich v súčasnosti je už o polovicu viac, ako ich bolo na začiatku procesu. Každý projekt, ktorý sa nachádza na jednom zo spomínaných krajinných ostrovov, zároveň spadá pod jednu zo siedmich hlavných tém. Tri nižšie predstavené projekty sú príkladmi na tému industriálneho dedičstva, vodnej krajiny a urbánnej krajiny. Ďalšie štyri témy zahŕňajú energetickú krajinu, nové územia, cezhraničnú krajinu a krajinu v transformácii.

Ležiaca Eiffelovka Lausitzu

V Lichterfelde pri Finsterwalde sa nachádza pol kilometra dlhý korčekový bager F60, najväčší svojho druhu na svete. Podobné stroje sa ešte dodnes v Lausitzi používajú pri otvorenej ťažbe hnedého uhlia. Ležiaca Eiffelovka, ako sa tomuto bagru hovorí, sa stala hnacím motorom turizmu v tomto regióne a tradícia sa stala inováciou. Obrovský korčekový bager, ktorý dokáže ťažiť zeminu až do hĺbky 60 metrov, sa používal iba 13 mesiacov po jeho skonštruovaní, pretože ťažba v roku 1992 nadobro ustala.

V roku 1994 prešli všetky bane pod správu federálnej firmy LMBV, ktorá vykonávala reštrukturalizáciu bývalých banských území. To znamenalo predovšetkým odstránenie všetkých banských strojov, a tak sa mal bager vyhodiť do vzduchu. O rok neskôr sa začalo rokovať o zachovaní tohto veľkolepého monštra. Rozhodnutie zachovať bager F60 prišlo v čase, keď vznikal prípravný projekt medzinárodnej stavebnej výstavy IBA.

V roku 2002 prešiel bager F60 definitívne pod správu IBA a vykonali sa všetky opatrenia pre bezpečnosť návštevníkov.

Otcom marketingového sloganu ležiaca Eiffelovka bol prof. Rolf Kuhn, výkonný riaditeľ medzinárodnej výstavy IBA v Lausitzi. Veril, že bager F60 sa stane rovnakým symbolom celého projektu tak, ako sa Eiffelova veža stala symbolom svetovej výstavy v Paríži. Už v prvom roku po sprístupnení sa ukázalo, že to bol veľmi dobrý strategický ťah. Bager sa stal predmetom umeleckého stvárnenia. Prizvaný umelec Hans Peter Kuhn premenil bager F60 na svetelno-hudobnú atrakciu. Každoročne sa tu konajú rôzne akcie, hudobné koncerty, kultúrne a spoločenské podujatia, dokonca aj súťaže pyrotechnikov z celého sveta.

V záverečnom roku konania výstavy navštívilo túto atrakciu viac ako pol milióna návštevníkov, a tak sa ležiaca Eiffelovka stala symbolom úspešnosti IBA a štrukturálnej transformácie regiónu.

Potápanie v bani

Jazero Gräbendorf bolo prvé, ktoré dosiahlo svoju definitívnu hladinu, a preto bolo vhodné na ďalšiu realizáciu projektov. Prvou lastovičkou sa stala plávajúca budova. Táto nezvyčajná architektúra v Laasowe sa stala symbolom celej jazernej krajiny Lausitzu. Jej začiatky však boli zložité. Pre platné právne predpisy nebolo na začiatku možné určiť ani len to, či sa táto stavba má riadiť stavebným zákonom alebo zákonom o vode. Nakoniec sa povolilo, aby mala stavba funkciu školy potápania.

Myšlienka vytvoriť plávajúce domy bola prítomná už od začiatku celého projektu IBA. Architekti a plánovači hľadali inšpiráciu najmä v Holandsku a snažili sa nájsť najvhodnejšie miesta na umiestnenie takejto architektúry. V roku 2003 sa konala výstava vybraných modelov, ktoré sa s menšími obmenami realizovali na jazerách Gräbendorf a Geierswald. Jazero Gräbendorf bolo pôvodne hnedouhoľnou baňou, ktorá bola v činnosti iba niečo vyše desať rokov, keď ju v roku 1992 zatvorili. Keďže baňa nebola dlho v činnosti, deštrukcia krajiny nebola rozsiahla. Celková plocha jazera je len 450 hektárov a konečnú vodnú hladinu jazero dosiahlo už v roku 2007. Stavba sa uskutočnila v niekoľkých fázach. Po získaní potrebných povolení v roku 2005 sa začalo s výstavbou technického zázemia, baru na pevnine a 63 metrov dlhého pontónu vedúceho k budove. Počas nasledujúceho leta už bola škola potápania v prevádzke.

Vzhľadom na rastúci dopyt po plávajúcej architektúre sa vedenie IBA v roku 2008 rozhodlo vypracovať územný plán pre voľnočasové aktivity a možnosti prechodného bývania na jazere. Na základe neho mesto Vetschau začalo s prípravou ďalších plánov, ktoré riešia potrebnú technickú infraštruktúru pre ďalší rozvoj na jazere.

Nový život do starých panelákov

Na okraji mesta Cottbus sa nachádza sídlisko Sachsendorf-Madlow, ktoré je najväčšou panelových výstavbou v Brandenburgu obsahujúcou 12 000 bytových domov. Pôvodne bolo toto sídlisko vystavané v priebehu desiatich rokov 1976 – 1986 pre 30-tisíc robotníkov a ich rodiny, pracujúcich v hnedouhoľných baniach, koksovniach a elektrárňach. Po zlúčení Nemecka a zatvorení baní z ekonomických a ekologických dôvodov došlo v tomto sídlisku až k takmer 50-percentnému úbytku obyvateľstva. Ten sa výrazne prejavil aj v celom meste v dôsledku suburbanizácie, migrácie do západného Nemecka a demografických zmien. Vďaka komplexnej rekonštrukcii a revitalizácii sídliska sa počet obyvateľov opäť stabilizoval, aj keď je takmer tretina bytov stále prázdna. Odliv obyvateľov, najmä vysokokvalifikovaných, má za následok horšiu konkurencieschopnosť územia a je ohrozením jeho ďalšieho rozvoja.

V roku 1999 bolo sídlisko Sachsendorf- Madlow začlenené do federálneho a regionálneho projektu Soziale Stadt (sociálne mesto), neskôr známe ako Stadtumbau (prestavba mesta), a v roku 2000 aj do projektu IBA. Ešte v tom istom roku mesto vypracovalo 15 rôznych projektov celkovej revitalizácie územia vrátane demolácie prebytočných panelových domov. Jeden z projektov zahŕňal rozobratie jedného z poloprázdnych panelových domov a následnú recykláciu panelových dielcov na výstavbu nových 3– až 5-poschodových domov s 13 bytovými jednotkami. Práve tento projekt je dôkazom toho, že znovuvyužitie panelových blokov je nielen ekonomické, ale aj veľmi atraktívne pre obyvateľov. Kým mnohé byty v nezrekonštruovaných domoch sú stále prázdne, nové mestské vily z recyklovaných panelov sa stali symbolom nového štýlu bývania a na ich prenájom sa čaká aj tri roky.

Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci OP Výskum a vývoj pre projekt Centra excelentnosti: Centrum pre rozvoj sídelnej infraštruktúry znalostnej ekonomiky SPECTRA (ITMS 26240120002), spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

Ing. arch. Zuzana Ladzianska vyštudovala Fakultu architektúry STU v Bratislave. Zúčastnila sa dlhodobých študijných pobytov na európskych univerzitách a venovala vedecko-výskumnej činnosti v rámci Dresden Leibniz Graduate School pod záštitou Leibniz Institut für ökologisches Raumentwicklung v Drážďanoch. Pracuje v Ústave manažmentu STU a venuje sa priestorovému plánovaniu.