ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Martin Baloga, PhD.

Autor fotografií

archív autora, Zuzana Zombeková, Eurosense, s. r. o.

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

16126

Dátum vydania

16. 12. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície
• Brownfieldy

Súvisiace články

• Brownfieldy nie sú časovanou bombou, ale investičnou príležitosťou
• Urbanita 3/2011
• Brownfieldy – aktuálny problém priestorového rozvoja
• Brownfieldy vo vidieckej krajine

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 827

Hnedé parky pod Tatrami

Niekedy treba prehltnúť horkú medicínu, aby choroba ustúpila.

ľudová múdrosť

Pri plánovaní ďalšieho rozvoja územia si treba uvedomiť súvislosti príčin a dôsledkov zmien v území, musíme mať na pamäti, že pozitívny vplyv takýchto zásahov je veľmi relatívny. Na jednej strane spôsobí deštrukciu niektorých javov, aby na druhej strane umožnil vznik nových. Niekedy sú zmeny výrazné, inokedy zmena prebehne nenápadne. Závisí to od jej miery vo vzťahu k užívateľom územia a v miere schopnosti urbánnej štruktúry prispôsobiť sa v jej ostatných zložkách, ktoré sú zmenou priamo alebo nepriamo zasiahnuté.

Objektívne zhodnotenie vplyvu neexistuje, ale môžeme sa sústrediť na posúdenie dosahu zmeny na vopred vytýčený cieľ, ktorý sa tým mal dosiahnuť. Napríklad pri výstavbe fotovoltickej elektrárne vzniknú nové zdroje energie na úkor pôvodného krajinného prostredia so stabilizovaným biotopom. Alebo asanáciou ťažobných zariadení v lome sa zníži ekonomická produkcia, zníži sa počet pracovných príležitostí, ale vznikne nový biotop, ktorý môže obsahovať viaceré chránené druhy, vďaka čomu sa stabilizuje ekologický systém v území.

Každý prirodzený alebo spoločenský systém má samoregulačnú schopnosť, ktorá udržuje systém v činnosti alebo sa postará o jeho zánik, ak systém v danej štruktúre nemôže ďalej existovať a rozvíjať sa. Podoba tejto samoregulácie je rôzna a závisí od systému, v ktorom sa uplatňuje. Proces samoregulácie je však pomalý a ak chceme šetriť zdroje a energie, nemožno ponechať rozvoj územia na samoreguláciu, ale treba jej princípy zahrnúť v regulačných nástrojoch. Samoregulácia citlivo reaguje na množstvo vstupných faktorov. Podľa závažnosti ich vplyvu na systém ich ignoruje, prispôsobí sa im alebo spôsobí zánik systému.

Tento mechanizmus spôsobuje aj vznik hnedých parkov. Pri zvažovaní, čo s hnedým parkom, treba analyzovať, prečo vznikol. Správne vyhodnotenie zabezpečí, či je projekt na zmenu hnedého parku v integrálnu živú súčasť mestskej štruktúry životaschopný. Teda či je budúca funkcia a prevádzka v súlade s okolitou štruktúrou tak, aby bezbolestne zapadla, alebo bude mať takú silu, že dokáže premeniť okolie, aby prevádzka nepotrebovala ďalšie intervencie, a recipročne okolitá štruktúra bude taká flexibilná, že sa zmene dokáže prispôsobiť.

Všetky dosahy treba zvážiť pred samotnou realizáciou projektu. Overiť, aká miera zásahov je znesiteľná, aby bola pre dosiahnutie cieľa efektívna. Vopred vytýčený cieľ je dôležitým míľnikom v plánovaní. Plán je regulačným nástrojom, ktorý usmerňuje prichádzajúce intervencie tak, aby sa celok priblížil k cieľu. Bez určenia jednoznačného cieľa je každá cesta krivolaká a nikam nevedie. Akékoľvek rozhodnutia a zmeny smeru, ktoré sa počas nej udejú, sledujú veľmi krátkodobé výhody, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku slepými uličkami a môžu viesť k plytvaniu energiou a zdrojmi až znemožneniu vývoja.

Rozvoj územia sa nezabezpečuje len správnym plánovaním, ale aj následným manažmentom územia a dodržiavaním plánu. Plánovanie a správa územia sú dve strany tej istej mince. V zmysle úvodného citátu treba v niektorých prípadoch v mene dosiahnutia cieľa zaviesť prísne regulatívy, ktoré je náročné dodržiavať. Regulačné nástroje musia byť v súlade so samoregulačnými princípmi územia, pretože inak sa plán stáva samoúčelnou brzdou v území a nemožno ho dodržiavať. Regulačný nástroj sa tak mení z plánu na dokument, ktorý nereguluje a nerozvíja územie, ale len mapuje neriadený divoký rozvoj v území.

Ak sa pozrieme na brownfield z tohto pohľadu, ide o územie, ktorého funkčná náplň samovoľne zanikla a bez vonkajšej intervencie nemôže pokračovať ďalej, vyžaduje si teda väčšiu či menšiu zmenu. Pozreli sme sa na možnosti, ako v území vykonať zmenu, a na jej dosah v jednotlivých prípadoch hnedých parkov v území regiónu Poprad-Tatry na západnom Spiši.

Parná elektráreň v Poprade

Popradská parná elektráreň bola postavená v roku 1912 ako zariadenie na zásobovanie tatranských električkových tratí z Popradu do Starého Smokovca, ďalej do Tatranskej Lomnice a na Štrbské Pleso elektrickou energiou. Elektráreň postavila uhorská firma Siemens – Schuckert Budapešť – Prešporok.

Parná elektráreň nadobudla novú funkciu a tou je Tatranská galéria, ktorá posilňuje funkčnú náplň lokality a vzhľadom na rozsah aktivity len málo ovplyvňuje prevádzku. Objekt zostáva zachovaný, čím sa nemení ani kompozícia lokality. Galéria je prirodzene začlenená do okolitej štruktúry. Tomu napomáha aj zachovanie hmotovej a priestorovej skladby. Nová funkcia je prirodzene podporovaná funkciami a prevádzkou okolia.

Názov: Tatranská galéria
Pôvodné využitie: výroba – parná elektráreň zásobujúca trate tatranských elektrických železníc elektrickou energiou

Nová funkcia: občianska vybavenosť– Tatranská galéria, výstavné priestory, sídlo galérie a viacúčelový kultúrny priestor

Lokalita: Objekt sa nachádza v blízkosti železničnej stanice Poprad-Tatry smerom na centrum mesta. Lokalitu možno charakterizovať ako širšie centrum mesta s kombináciou bývania a občianskej vybavenosti. V súčasnosti sú tu lokalizované málopodlažné bytové domy (postavené z dôvodu rozširovania mesta smerom k železničnej stanici) a vyššia občianska vybavenosť regionálneho významu (stredné školstvo, prechodné ubytovanie, komerčné prevádzky). V dotyku s areálom je predstaničný park. Priemyselné a výrobné areály sú postupne z lokality prirodzene vytláčané.

Dôvod vzniku hnedého parku: Prestavba a rekonštrukcia tatranských tratí. Elektráreň nepostačovala a jej ďalší rozvoj v území nebol vzhľadom na prostredie, v ktorom sa nachádzala, možný.

Dosah zmeny na okolitú štruktúru: Lokalita sa postupne menila, keď sa výrobné prevádzky sťahovali do okrajových polôh mesta. Výrobu nahradilo v prevažnej miere bývanie a občianska vybavenosť. Samotná plocha a rozsah areálu elektrárne sa nevyužívali a okrem bariéry v území nemali nároky na okolitú štruktúru, ktorá ju obrástla. Nová funkcia elektrárne – galéria – sa orientuje na širokú verejnosť, ale vzhľadom na svoje zameranie zaujala hlavne regionálnu inteligenciu a turistov, čím nekladie na okolité územie zvýšené nároky, skôr podporuje zameranie predstaničného priestoru ako uvítanie návštevníkov v rámci rozvoja cestovného ruchu v meste.

Financovanie: európske finančné mechanizmy, rozpočet VÚC Prešov

Stavebno-technický stav: K objektu sa dostavali nové priestory, pôvodná časť sa zrekonštruovala a ostala zachovaná v pôvodnom rozsahu.

Pivovar v Poprade

Popradský pivovar bol založený v roku 1812, v období, keď na Slovensku vznikali pivovary v každom väčšom meste. V roku 1922 sa rozšírila fľaškovňa a varňa, v 40. rokoch 20. storočia sa postavili chladiace kompresory. Najväčšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 1947 až 1949. V súčasnosti sa výroba piva presunula do iných prevádzok firmy Pilsberg a v pivovare sa vyrába iba slad.

Postupné utlmovanie výroby a hlavne lukratívna lokalita na krížení vzťahov s výbornou dostupnosťou pre peších aj motorizovaných návštevníkov ovplyvnili v pripravovanom projekte zmenu funkcie areálu, ktorou sa má stať zmiešaná občianska vybavenosť a bývanie. Navrhovaná funkcia využíva polohu lokality a snaží sa z nej vyťažiť čo najviac.

Preto sa investor rozhodol pre výrazný zásah do existujúcej štruktúry – projekt počíta s komplexnou asanáciou areálu a výstavbou nových objektov. Zvýšenie kapacít a zaťaženie územia návštevnosťou však výrazne ovplyvní okolitú štruktúru nielen posilnením kompozičných a významových vzťahov, ale aj z hľadiska dopravy. Zmenia sa väzby a gravitačné polia. Centrum mesta je silnou a dynamickou štruktúrou, ktorá spätne pozitívne zareaguje na túto intervenciu a tiež ju využije na svoj ďalší rozvoj.

Dá sa predpokladať, že táto investícia priamo ovplyvní funkčnú náplň pozemkov v priamom dotyku, pretože okrajová lokalita sa mení na gravitačný pól. Horkou medicínou v tomto prípade bude riešenie dopravy a reliktov pôvodnej zástavby.

Názov: Pivovar Poprad
Pôvodné využitie: výroba – pivovar

Nová funkcia: zmiešaná občianska vybavenosť a bývanie – polyfunkčné zábavno-obchodné centrum s verejnými priestormi, administratívou a bytmi

Lokalita: Areál pivovaru sa pôvodne nachádzal pri západnom vstupe do mesta, na jeho južnom okraji. Pre pivovar boli postavené aj tzv. pivovarnícke domčeky, ktoré sú dnes súčasťou sídliska Juh. Postavením južného obchvatu mesta a sídliska Juh sa areál dostal do priameho kontaktu s centrom mesta. Výstavbou veľkej okružnej križovatky a hlavnej zbernej komunikácie smerom na Rožňavu sa pivovar dostal do exponovanej polohy na hlavné dopravné a pešie ťahy. Leží pri hlavnom pešom ťahu zo sídliska do centra mesta. Funkcia výroby je v kontraste s okolitou štruktúrou – je inhibítorom ďalšieho rozvoja.

Dôvod vzniku hnedého parku: Zmena výrobného procesu.

Dosah zmeny na okolitú štruktúru: Projekt je ešte vo fáze prerokovania. Vzhľadom na rozsah projektu pôjde o výrazný zásah do mestskej štruktúry, ktorá sa rozvíjala ignorujúc lokalitu pivovaru a stavala ju mimo záujem na okraj. Nový projekt vytvorí bod s výraznou gravitáciou pre obyvateľov a návštevníkov mesta, čím pozmení väzby a vzťahy v doterajšej prevádzke. Dôležité je zachovať a posilniť prepojenie s centrom mesta, čím sa kumuláciou funkcií vytvorí synergický efekt a vznikne tak atraktívna lokalita. Vzhľadom na to, že v blízkosti je rozpracovaný podobný projekt (Forum Poprad) a systém komunikácií sa zachováva, ich prejazdnosť sa skomplikuje novými križovatkami. Pôjde o výraznú záťaž dopravného systému v meste, ktorý sa tomu bude musieť prispôsobiť. Z kompozičného hľadiska vzniká nová výšková dominanta vhodne situovaná na križovatke vzťahov, čím posilní význam tohto priestoru.

Financovanie: súkromný investor

Stavebno-technický stav: Kompletná asanácia areálu a výstavba nových objektov, podzemného parkoviska a troch veží s výškou maximálne 20 podlaží

Pradiareň v Kežmarku

Prvým továrenským objektom na spracovanie ľanu u nás aj v celom Uhorsku bola pradiareň Karola Weina v Kežmarku (dnes táto časť mesta nesie meno Pradiareň), ktorú tu miestny podnikateľ založil v roku 1860. Hlavnú časť areálu tvorí dvoj- až trojpodlažná výrobná budova s pôdorysom písmena U a so sedlovou strechou, postavená v eklektickom duchu, kde hladké fasády dopĺňajú striedmo dekorované nárožia. Pred jej kratším krídlom stojí zrejme pôvodný polygonálny komín. Ostatné objekty areálu boli dostavané neskôr. Od roku 1986 je hlavný výrobný objekt kultúrnou pamiatkou. [1]

Lokalita je v rozvojom horizonte určená na rozvoj priemyselného areálu. Rozvoj týchto funkcií a relatívne dobrá dopravná dostupnosť boli faktormi, ktoré spolupôsobili pri zachovaní funkcie výroby a znovuoživení areálu. Keďže výroba sa tu dlhodobo rozvíjala a aj súčasné smerovanie podporuje jej ďalší rozvoj, nové využívanie tohto priemyselného parku má minimálny vplyv na okolitú štruktúru.

Názov: Pradiareň Kežmarok
Pôvodné využitie: výroba – textilná továreň

Nová funkcia: elektrotechnická výroba

Lokalita: Objekt pôvodnej pradiarne je postavený na ceste medzi Kežmarkom a Spišskou Belou-Strážkami mimo kompaktne zastavaného územia mesta Kežmarok. V lokalite prebieha výstavba nového priemyselného parku.

Dôvod vzniku hnedého parku: ukončenie výroby

Dosah zmeny na okolitú štruktúru: Objekt i areál boli umiestnené voľne v krajine pri hlavnej komunikácii v dotyku s mestom. Areál má z kompozičného, prevádzkového aj dopravného hľadiska stabilizovanú polohu. Znovuzavedením výroby neprebehla v území zásadná zmena.

Financovanie: súkromný investor

Stavebno-technický stav: rekonštrukcia existujúcich objektov a ich stavebné úpravy pre novú prevádzku

Záver

Výber novej funkcie v území hnedého parku výrazne podmieňuje lokalita, v ktorej sa park nachádza. Miera zmeny a rozsah novej funkcie priamo vplýva na okolitú urbánnu štruktúru. Čím je nová funkcia a jej rozsah bližšie k pôvodnému stavu, tým je akceptácia v území a začlenenie doň jednoduchšia a prehľadnejšia. Ak je potrebná zmena okolitej štruktúry, závisí od jej flexibility, či dokáže akceptovať novú funkciu a využiť ju na svoj ďalší rozvoj, alebo samoregulácia spôsobí, že ani nová funkcia nebude v danej lokalite životaschopná a opätovne vznikne hnedý park. Veľké zmeny môžu spôsobiť dlhotrvajúcu destabilizáciu a premenu aj okolitej štruktúry, pretože tá hnedý park ignoruje a prispôsobuje sa vzťahom. Vložením novej funkcie vznikajú nové nároky, ktoré sa musia prejaviť v okolí. Miera zmeny vplýva aj na rozsah činností, ktoré zasiahne.

Ing. arch. Martin Baloga, PhD., je architekt urbanista, zaoberá sa spracovaním územnoplánovacej dokumentácie, vedeckovýskumnou činnosťou v oblasti urbanizmu a priestorového plánovania na STU Bratislava a je členom rady Združenia pre urbanizmus a územné plánovanie.

Literatúra

[1] Hajko, V.: Encyklopédia Slovenska. VI. zväzok. Bratislava: Veda 1982.