Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V dnešných meniacich sa časoch hľadá vidiek svoju tvár. Diskusia medzi urbanitou a ruralitou je neodkladná, osobitne v kruhoch našej profesie. Na vrchole pyramídy otázok tohto zamerania objavíme tajuplné slovo – pomešťovanie, ktoré nie je len pojmom sociologického dobrodružstva. Pomešťovanie je vážnou civilizačnou a kultúrnou témou architektúry a urbanizmu. Téma sa začína otázkou – má vidiek právo mať svoju architektúru? Ako sa to prejavuje v tvorbe verejných priestorov? Odpoveď hľadajme a analyzujme v niektorých projektoch.
O pozitívnych účinkoch zelene v mestách dnes už nikto nepochybuje. Napriek tomu sme v súčasnosti v mestách – a osobitne na Slovensku – svedkami opačného trendu. Zeleň z miest mizne, a to pri rekonštrukciách námestí (výruby stromov a vydláždenie) alebo v rámci iných stavebných a investičných činností. Pri tvorbe nových verejných priestorov sa tiež nedostáva zeleni toľko miesta, koľko by jej malo patriť. S neustálym zaberaním zelených plôch v meste sa, bohužiaľ, stretávame v období poslednej dekády na Slovensku čoraz častejšie. Široký okruh pozitívnych účinkov zelene v mestách možno nemá z krátkodobého hľadiska finančný efekt, avšak z pohľadu obyvateľa mesta má nesmierny význam.
Územné a krajinné plánovanie významne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov a návštevníkov mestského, vidieckeho aj prírodného prostredia. Hmotné životné prostredie možno považovať za komfortné len vtedy, keď sa v ňom užívatelia cítia príjemne, bezpečne, keď sa v ňom dokážu ľahko a intuitívne pohybovať a súčasne dokáže u nich vyvolať estetické dojmy. Túto výzvu nie je ľahké naplniť a úspešne ju možno zvládnuť len vtedy, keď urbanisti, architekti a dizajnéri pri svojej tvorbe zohľadnia diverzitu užívateľov prostredia bezbariérovými riešeniami. Výška a schopnosti človeka sa výraznejšie premietajú do tvorby v architektúre a dizajne, avšak v územnoplánovacej dokumentácii sa tiež musia zohľadňovať nároky budúcich užívateľov prostredia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie – hlavne pri tvorbe komunikácií pre peších a pri tvorbe verejných plôch.
Lotyšsko, Maďarsko, Mexiko, Nórsko, Rusko
Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. prevádzkuje prepravu batožín, batožín väčších rozmerov, bicyklov a detských kočíkov pod spoločným pojmom „PREPRAVA BATOŽÍN“.
Riešenie verejných priestorov nie je len vecou samotného urbanizmu a architektúry. Zahŕňa množstvo vrstiev prelínajúcich sa súvislostí a je indikátorom celkovej úrovne spoločnosti a v nej prebiehajúcich javov. Dobrý pozorovateľ rozpozná na základe verejných priestranstiev aj celkovú úroveň politiky a demokracie v krajine. Verejný priestor je spoločensky veľmi citlivým fenoménom. Preto treba dbať na transparentnosť v nakladaní s ním a viesť spoločensky širší diskurz o jeho premenách. Riešenie a spôsob užívania verejného priestoru je dôležitým faktorom možných rozvojových politík v mestách a obciach, ale i v rámci krajiny.
Krádeže bicyklov sa v Londýne rozšírili do takej mieri, že polícia vytvorila 30 členný tím, ktorého úlohou bude bojovať s touto skupinou.
Mestský dizajn sa v ostatných rokoch stal jednou z prominentných tém debát architektov, urbanistov, dizajnérov, priestorových plánovačov, sociológov či odborníkov z ostatných profesií. Tento trend sa dotkol aj našich miest, ktoré prestávajú byť pasívnymi aktérmi vývoja na svojom teritóriu, ale prostredníctvom manažmentu a zastupiteľských orgánov vstupujú do tohto diskurzu. Mestský dizajn je neobyčajne širokým pojmom. V širšom ponímaní predstavuje širokú škálu prvkov od celkovej urbanistickej koncepcie mesta, premietajúcej sa do jeho vizuálneho pôsobenia, až po vizuálny štýl mesta ako súčasti mestskej Corporate Identity (CI).
Šanca, že starší cyklisti budú zranení je v porovnaní s mladšími cyklistami až 3,2 krát väčšia.
Kultúrna kvalita verejných priestorov sa stáva jednou z významných vlastností sídiel. V súvislosti s touto problematikou sa objavujú tiež pojmy, ako verejný urbánny priestor, urbanistický parter, mestský interiér či interiér mesta. Je to téma, ktorá sa dotýka tvorby vnútorného obrazu mesta. Jedinečnosť založenia každého sídla, poloha v krajine a originalita jeho priestorovej štruktúry spolupôsobia na vytváranie jeho genia loci. Dnes mestá hľadajú aj ďalší rozmer svojej originality – v novom stvárnení vnútorných priestorov, predovšetkým tých, ktoré sú v štruktúre mesta ťažiskové a referenčné. Pozrime sa bližšie na niektoré otázky návrhu, prípravy a realizácie stavieb verejných priestorov z pohľadu projektantov, ale aj samospráv.
Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu
nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím
spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je
to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho
obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená
kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa
samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan
svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné.
Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných
priestorov z iného uhla pohľadu.
Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana
Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora
Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka
Dušana Badu.
Architektmi i kritikmi obdivovaná novovzniknutá obytná štvrť Västra Hamnen vo švédskom Malmö je fascinujúcim príkladom revitalizácie pôvodne priemyselnej štvrte na obytnú zónu so všetkými prvkami trvalej udržateľnosti. Okrem výnimočnej architektúry, energetickej efektívnosti, biodiverzity a premysleného konceptu zástavby je zaujímavá aj konceptom riešenia verejných priestorov – nábrežia, peších zón, malej architektúry, mobiliáru a výtvarných diel. Vďaka nemu v novej štvrti, ktorá bola pred revitalizáciou smutnou pripomienkou zašlej slávy priemyselnej etapy vývoja mesta, obyvatelia s radosťou korzujú, oddychujú, plávajú či športujú – Västra Hamnen skutočne žije. Dajme sa inšpirovať.
Hongkong, Japonsko, Luxembursko, Nemecko, Slovensko
Efektívnosť, pružnosť a schopnosť reagovať na aktuálne požiadavky a prax územného rozvoja je vo vzťahu k plánovacím systémom v manažmente územného rozvoja aktuálnou témou nielen na Slovensku. Tento široký a interdisciplinárny problém je predmetom odborných i politických diskusií aj v analyzovaných plánovacích systémoch vyspelých krajín EÚ. Preto dalo MVVR SR spracovať analýzu právneho prostredia vybraných štátov EÚ s dôrazom na vykonávacie predpisy. Výstupy z týchto analýz sú však oveľa širšie a prinášajú mnohé inšpirácie aj pre samotnú filozofiu manažmentu priestorového rozvoja a zvlášť postavenie plánovania v ňom.
Pri príležitosti 40 výročia Dňa zeme sa v americkom meste Denver (štát Colorado) spustil nový systém verejných bicyklov nazvaný B-Cycle.
Metropola Slovenska predstavuje súčasť veľkého územného celku, ktorého obyvatelia využívajú široké spektrum služieb vrátane dopravných. V nadväznosti na územný plán, ako aj smernú veľkosť mesta treba nájsť odpoveď na otázku, ako zvládnuť jeho dynamický potenciál v medziach existujúcej i plánovanej dopravnej infraštruktúry. Prax totiž teóriu evidentne usvedčila z toho, že rozvojový scenár individuálnej ani hromadnej dopravy sa v Bratislave nikdy neplnil. Vzhľadom na prudko sa zhoršujúcu situáciu dopravní odborníci už dávno kritizujú nedostatočný počet mimoúrovňových riešení a premostení Dunaja.
Ak sa chystáte do zahraničia na bicykli, možno sa vám hodí ako pomôcka Európsky cyklistický lexikón, ktorý bol oficiálne predstavený na konferencii Velo-city 2009 v Bruseli.
Trnavský samosprávny kraj sa v spolupráci s Juhomoravským krajom a Školou v prírode Piesočná v Moravskom Svätom Jáne v dňoch 10. a 11. júna 2010 stal organizátorom medzinárodnej konferencie k projektu EÚ „Rozvoj spolupráce Juhomoravského kraja a Trnavského samosprávneho kraja v oblasti cyklistiky“ realizovanom v rámci Programu cezhraničnej spolupráce SR-ČR 2007–2013.
Diskusné stretnutie pod týmto názvom, ktoré na posledný májový deň zorganizoval internetový časopis Stavebné fórum.sk v banskobystrickom Hoteli Dixon pod záštitou primátora mesta Banská Bystrica Ivana Saktora, si vzalo na mušku ďalšie významné krajské centrum na Slovensku. V akom stave sa tu nachádzajú jednotlivé segmenty realitného developmentu, prečo je tento región z pohľadu dopadov krízy atypický, na ktoré priority kladie dôraz nový územný plán mesta, aké sú popri cestovnom ruchu a doprave jeho najslabšie stránky a čo by mu mohlo v ďalšom vývoji najviac pomôcť?
Medzi tých, čo si ani v období krízy nemôžu dovoliť prázdniny, patrí nepochybne kultúra. Či už v skromnejšej alebo veľkorysejšej podobe, dopyt po tejto „duchovnej komodite“ ani v časoch tvrdej globalizácie, konzumu, ba dokonca celosvetovej krízy neutícha. A to isté platí pre jej svätostánky, v kultúrne vyspelých štátoch považované za významný symbol národnej identity. Bez ohľadu na to, že ich autormi bývajú nezriedka svetoznámi architekti – víťazi medzinárodných súťaží, ktorí na tento účel zvyčajne uvoľnia maximum svojich tvorivých rezerv. Výsledok, k akému sa dopracujú, pôsobí síce neraz kontroverzne, obyvateľstvo sa s ním však postupne natoľko stotožní, že sa nakoniec preňho stane objektom hrdosti až vlastenectva. Presne ako v prípade mrakodrapov, aj nové centrá umenia a kultúry vybudované vo svetových veľkomestách sa z prestížnych dôvodov predbiehajú v tom, ktoré má byť tým najoriginálnejším majákom modernej architektúry.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne