ÚzemnéPlány.sk

Autor

prof. Ing. arch. Michal Šarafín, Ing. arch. Peter Rudinský

Foto

autori

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

29983

Kategórie

Súvisiace články

• Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta
• Diskusia o verejných priestoroch
• Tvorba verejných priestorov
• Verejný priestor ako priestor sociálny
• Verejné priestory a zeleň
• Európske rozvojové príležitosti vo vidieckych oblastiach
• Vidiecke sídla a voda
• Quo vadis, vidiek?
• Územné plány vidieckych sídiel
• Výzvy vedomostne založenej spoločnosti pre rozvoj vidieka
• Špecifiká vidieckych sídiel a územného plánovania
• Verejné priestranstvo v obci Zálesie
• Zmeny v bývaní v meste a na vidieku

Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku

Historická príležitosť

Slovenský vidiek žije revitalizáciou verejných priestranstiev, ktorú stimulujú eurofondy zamerané na jeho rozvoj. Po rokoch zaostávania nášho vidieka sa samosprávy chytili šance a príležitosti rozvoja svojej obce. Obce sa zaoberajú myšlienkami, ako vrátiť verejným priestranstvám stratené hodnoty spolunažívania. Stredobodom pozornosti a diskusií sa stala otázka návratu života do ulíc a znovuobjavenie sily vzájomných kontaktov. Tu by mala vstúpiť na scénu architektúra a jej emotívna schopnosť pozvať ľudí na verejné priestranstvá. Našu dedinu charakterizuje disharmonický stav námestí a ulíc, ktoré sú často poznačené nevkusom a rôznorodosťou plotov. Vplyv verejných priestranstiev na človeka sa nemeria len stavom verejných plôch, ale aj rozhodnutím človeka otvoriť svoj dom do ulice. Projekty revitalizácie verejných plôch oživujú vidiecky štýl života v duchu hodnôt spolupatričnosti a vzájomnej ústretovosti, lepších susedských vzťahov, spoluvytvárania verejného priestoru dediny so znakmi architektonickej regulácie. Dnes sa dediny odlišujú podľa schopnosti a odhodlania dohodnúť sa na reguláciách a tým na zjednocujúcich úpravách obrazu verejného priestranstva. Projektovanie verejných priestranstiev na vidieku sa stalo preto v prvom rade procesom intenzívnej novej osvety vidieka.

Obnova dediny

Na slovenskom vidieku ožívajú odkazy tradícií. Samosprávy začínajú vnímať kvalitu novej výstavby cez kultúrno-historické odkazy, dedina sa už nehanbí za svoju minulosť. Naopak obyvatelia objavujú prednosti dediny v porovnaní s mestom, obnova dediny znamená návrat stratených hodnôt spolunažívania. Takáto obnova nadobudla významné postavenie aj v Európe. Cieľom Európskej únie je pestovať kultúrnu rozmanitosť a identitu regiónov a prehĺbiť čitateľnosť kultúry dediny. Revitalizácia verejných priestranstiev je toho príležitosťou, je dôležitou témou architektúry vidieka. Obnova dediny je spojená s tesnou zainteresovanosťou občana v príprave projektov verejných priestranstiev.

Budúcnosť

Koncepcie tvorby či dotvárania našich dedín sú dnes motivované víziou každej obce a často sa výrazne líšia. Snaha o zachovanie identity vidieka na predmestiach má iný charakter ako v horskom prostredí. Predmestia strácajú duchovné korene dediny, turistické obce sú plné ironicky pôsobiacich archaických znakov. Predmestia sú znamením pomešťovania „zvnútra“, prostredie turistiky v horách či na rovinách sa komercionalizáciou a reklamnosťou znakov pomešťuje „zvonku“. Zachovanie identity vidieka sa stáva naliehavou výzvou pre architektúru a urbanizmus našej doby.

Priložené skice naznačujú rozmanitosť a neopakovateľnosť obrazu nášho vidieka. Sú rozdelené do dvoch tematických stĺpcov, jeden je poéziou prostredia, druhý melódiou nových ulíc. Ide o hľadanie súzvuku nového so starým, moderného s tradičným, o hľadanie vidieckosti vo výrazových prostriedkoch našej doby. Budúcnosť dediny je v pestovaní vidieckej kultúry a poslaním architektúry je hľadať a nachádzať súzvuk architektonického diela s vidiekom, umocniť jeho malebnosť, rázovitosť a jedinečnosť, zabrániť pomešťovaniu vidieka presadzovaním cudzích tvarov a znakov. Skúmajme tieto hodnoty vo svojej tvorbe, hľadajme magickú moc vidieka v našich projektoch.

Ústredný priestor

Prevzatie pojmu námestie, ktorý sa používa v mestách, pri pomenúvaní ústredných priestorov obcí nepovažujme za pomešťovanie. Námestíčko malej dediny či námestie mestečka je premietnutím prirodzeného civilizačného procesu, je znamením pokroku našej dediny, znamením vyššej kvality života dediny a prejavom architektonického umenia v projekte revitalizácie ústredných priestranstiev. Projekt námestia často prináša jedinečnosť a neopakovateľnosť nielen riešenej plochy, ale aj celej dediny. Výrazne ho ovplyvňuje jeho genius loci – duch miesta. Architekti sa snažia nájsť, pochopiť, umocniť stratenú identitu. Súčasťou identity námestia nie je len to, čo vidíme, sú to aj postoje a vzťah obyvateľov k tomuto miestu. Obyvatelia sa oddávna identifikujú s istými miestami v prostredí dediny, cítia v ňom posolstvá. Zatraktívniť námestie architektonicko-urbanistickými prostriedkami je veľkou výzvou a skutočným umením. Ústredné priestranstvo má pozývať, a to riešením s využitím prostriedkov našej doby a obnovením stratených priestorových a kultúrnych súvislostí. Najväčšou hrozbou pri úprave vidieckych námestí je vytváranie mestského priestranstva. Námestíčko dediny má vyjadrovať kúzlo dediny nášho tisícročia. Dedina oprávnene túži po spoločnom a reprezentačnom mieste na svoj spoločenský život.

Obr. 1 a 2 Prezentácia slovenskej dediny, obraz verejných priestranstiev © Michal Šarafín

Doprava

Doprava je primárnou funkciou verejného priestranstva. Dopravné komunikácie rozhodujú o obraze vidieka najmä vnútri každej dediny. Základnou otázkou verejných priestranstiev je dopravná bezpečnosť. Dediny s následkami tranzitnej dopravy sú ohrozené zánikom, intenzívna doprava výrazne narúša životné prostredie. Preto je nevyhnutné vylúčiť dopravné ťahy štátnych ciest 1. triedy z dedín. Každá obec na Slovensku spája svoj rozvoj s dopravným riešením a tomu zodpovedajúcou úpravou verejných priestranstiev, rozhodujúcou stavbou vidieka je preto ulica. Urbanizmus rieši novú úlohu – vrátiť dedine jej vlastnú ulicu plnú ľudí, ulicu s humanizovanou dopravou a s duchom ľudskej povahy vidieka.

Rekonštrukcia či výstavba ulice spolu s dobudovaním verejnej kanalizácie je najväčšou stavbou vidieka. Projekt dedinskej ulice rieši integráciu dopravy a jej priestorového usporiadania, a tak by projektovanie prístupových komunikácií malo byť doménou architektov. Bohužiaľ, nie vždy je to tak. Ulice musia byť nielen funkčné, ulice vytvárajú tvár dediny. Východiskom projektu ulice je preto aktualizácia dopravného systému obce, ktorá sa často spája so spomalením dopravy na prístupových cestách. Tieto ulice sa podľa vzorov realizovaných v EÚ zmenia na nemotoristické komunikácie funkčnej triedy D1. Sú nositeľom novej filozofie života dediny – spoločného života na ulici. Dedina má ulice aj so zbernou funkciou – úprava takejto ulice vyžaduje vybudovanie chodníkov. Krátky náčrt dopravných pravidiel ulíc zdôrazňuje význam úprav verejných priestranstiev. Dnes sa ulice pomešťujú v snahe dosiahnuť univerzálnu dopravnú bezpečnosť a ostávajú dedinskými len zásluhou výrazne zastúpenej zelene a kvetinovej výzdoby v starostlivosti jednotlivých majiteľov rodinných domov.

Sprievodná skica zobrazuje ulicu so stromom v jej strede, ktorá je príkladom humanizácie dopravy.

Výnimočnosť miesta

V každej dedine sú výnimočné miesta, napríklad pred kostolom, kultúrnym domom, pod stromom alebo v strede parku. Dediny Slovenska si obnovujú tieto miesta vzájomného spolužitia a svojej identifikácie. Dedina dospela k presvedčeniu, že chce upraviť ústredné priestranstvo s prejavom súčasnej doby, čo znamená nájsť nielen logiku jeho využitia, ale aj jeho symboly, vytvoriť z nich magické miesta dnešnej dediny. Ústredné priestranstvo je priestorovým ťažiskom centra obce, jeho architektonický rozmer určuje jedinečnosť historického vývoja dediny, každá dedina má svoj vlastný a neopakovateľný pôdorys. Poslaním architektov je objaviť kontext tohto pôdorysu s komponovaním ťažiskového miesta dediny, a to vo väzbe na parkové úpravy. Projekt ústredného priestranstva v podmienkach dediny nie je len predmetom parkových úprav a malej architektúry, je v prvom rade projektom architektonicko-urbanistického riešenia.
V tejto súvislosti je na rozhodujúcom mieste kvality umocnenie identity dediny. Do historického pôdorysu dedín vstúpilo počas socializmu často nemilosrdné umiestnenie kultúrnych domov. Sú dominantnou a neoddeliteľnou súčasťou ústredných priestranstiev väčších obcí, stali sa skúškou architektonickej invencie nájsť im miesto v kontexte organicky sa rozvíjajúcej dediny.

Novým pojmom funkčného usporiadania dediny je centrum, ktoré často obsahuje verejné budovy, školy, obchody a hostince. Projekt ústredného priestranstva znamená doriešenie „organizačného“ poriadku obce. Novou architektonickou výzvou je vytvoriť komunitné centrum obce, ktoré je integráciou rozširujúcej sa štruktúry verejných zariadení s dôrazom na posilnenie ich funkčnej kooperácie. Kompaktné usporiadanie centra obce zosilní väzby budov a prostredia. Komunitné centrum je príležitosťou dosiahnuť svoju výrazovú individuálnosť a tým obnoviť rázovitosť či svojráznosť dediny.

Autorské projekty ilustrujúce článok majú spoločného menovateľa – revitalizáciu verejných priestranstiev – a sú výsledkom procesu miestnych diskusií a spolurozhodovania autorov so samosprávou. Ústredné priestranstvá tu majú kultúrno-historický význam. Projekty sú z regiónu, ktorý ovláda kúpeľná turistika a vysoká návštevnosť a realizujú sa s využitím eurofondov.

Trávnica – dedina v parku

Obec Trávnica je súčasťou regiónu kúpeľnej turistiky s centrom v Podhájskej. Ústredné priestranstvo a park sú tvárou obce a turistickou pozvánkou. Projekt rieši multifunkčné využitie parku, ktorý obsahuje kruh priateľstva s posedením okolo kvetinovej skalky a lúku hier a pohybu. Súčasťou centra, ktorému dominuje park s vysokými starými stromami, sú zariadenia občianskej vybavenosti vytvárajúce komunitné centrum obce.

Trávnica sa po dobudovaní cyklistickej trasy do Podhájskej a vybudovaní rekreačného areálu na ploche bývalej farmy stane príkladom príťažlivej rekreačnej obce (obr. 3).

Obr. 3 Revitalizácia centra obce Trávnica © M. Šarafín, M. + M., Rudinský P., Urban, R. – Ateliér domova, spol. s r.o., Bratislava, 2007

Maňa – dedina s tradíciou

Projekt revitalizácie centra obce Maňa, ktorá je centrom Požitavských folklórnych slávností, reprezentuje ideu obnovy historickej väzby kostola a kaštieľa, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Obnova väzby, ktorá bola prerušená výstavbou kultúrneho domu, je návratom historického odkazu do kultúrneho povedomia obce. Námestie s bustou M. R. Štefánika prináša nové podnety a výzvy na stretnutia, park sa v Mani stane príťažlivým miestom pre rodičov s deťmi, zástavka autobusu vytvára vďaka svojmu tvaru pódium živej hudby orientované do parku, ktorý sa stane hľadiskom príjemných chvíľ celej obce.

Centrum Mane stojí pred ďalšími etapami realizácie svojich investičných zámerov, urbanistická štúdia centra obce výhľadovo určila obraz centra, pozoruhodným zámerom je náznak stratenej ulice smerujúcej ku kostolu. Autori projektu zasvätili obnovu ústredného priestranstva kultúrno-historickým hodnotám dediny (obr. 4).

Obr. 4 Revitalizácia centra obce Maňa © Šarafín, M. + M., Rudinský, P., Babín, V. – Ateliér domova, spol. s.r.o., Bratislava, 2008

Hul – dedina s pamäťou

Obec Hul sa vyznačuje historickými pamiatkami a odkazmi, ktoré zastrel závoj času a zanedbania, pamiatky sa vytrácajú z povedomia obce. Samospráva sa rozhodla pre projekt revitalizácie centra, ktorý je zameraný na obnovu pamäti obce. Dominantným objektom je starý kaštieľ, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Ku kaštieľu pribudol kultúrny dom, ktorý radikálne potlačil význam a postavenie kaštieľa v obraze dediny. Autori projektu hľadali vzťah nového so starým s pripomenutím historického symbolu obce – kruhu. Hul bude reprezentovať kruh prírody vyjadrený kruhovou výsadbou stromov a kruh družnosti v objatí kolonády lámp. Kruhu dominuje busta slávneho rodáka obce. Ústredné priestranstvo tak získa sugestívny motív dostredivosti a gravitácie, vďaka ktorému sa obec stane miestom návštev spojených s prehliadkou kaštieľa a histórie dediny. Samospráva obce projektom spojila revitalizáciu verejného priestranstva s obnovou kaštieľa a jeho parku. Dedina našla v projekte úprav ústredného priestranstva svoju pamäť, odkazy, spomienky, ale aj hrdosť dávnej slávy

Obr. 5 Revitalizácia centra obce Hul s parkom a kaštieľom © Šarafín, M. + M., Rudinský, P., Serbinová, A., Ateliér *domova, spol. s r. o., Bratislava, 2009

Prof. Ing. arch. Michal Šarafín, PhD., je profesorom Fakulty architektúry STU v Bratislave a predstaviteľom architektonickej školy vidieka.
Ing. arch. Peter Rudinský je jeho spolupracovníkom v Ateliéri domova, spol. s r. o.

Literatúra:
Šarafín, M.: Architektúra vidieka – obnova dediny. Topoľčany: Tristanpress, s. r. o. 2006 (príručka). ISBN 80–89173–15–2

Public spaces in the countryside

In today’s changing times, the countryside is searching for its shape. The discussion between the urban and the rural is immediate, especially in our professional circles. At the tip of the pyramid of the issues of this type, we encounter a mysterious word – urbanization, which is not just a concept of sociological adventuring. Urbanization is a serious civilizational and cultural theme of architecture and urbanism. The theme begins with a question – does the countryside have the right to have its own architecture? How does it appear in the creation of public spaces? We will look at and analyze the answer in a number of projects.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu