ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martina Jakušová

Foto

autorka

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

21874

Kategórie

Súvisiace články

• Budova opery a baletu v Oslo
• Škola Leutschenbach v Zürichu
• Knižnica v zlatej veži, Nemecko
• Nová výstavba v kolínskom prístave
• Gwanggyo Power Center – cestovanie v čase skutočnosťou
• La Défense - plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (I.)
• Rotujúce mrakodrapy – nástup éry dynamickej architektúry
• La Défense – plán obnovy ako pokus o znovuzískanie primátu (II.)
• Svetová ekonomika vädne, kultúrne svätostánky prekvitajú
• Diskusia o verejných priestoroch
• Tvorba verejných priestorov
• Verejný priestor ako priestor sociálny
• Verejné priestory a zeleň
• Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku
• Vplyv miery živelnosti spoločnosti na podobu mesta
• Rámcové východiská pre mestský rozvoj
• Zelený urbanizmus
• Príklady revitalizácie postihnutých urbánnych území
• Promenáda Manchester FoRM Associates
• Verejné priestranstvo v obci Zálesie
• Tvorba mesta namiesto jeho rozširovania

Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta

Krátko z vývoja prístavu

Ak chceme pochopiť podstatu premeny Västra Hamnen (Western Harbour – Západný prístav), skúsme sa krátko pozrieť na históriu prístavu i celého mesta.
Na polostrove, kde sa dnes nachádza obytná štvrť, bola oddávna priemyselná zóna napojená na prístav. Ten bol významnejšie prestavaný v roku 1775, o podporilo rozvoj mesta a rozkvet obchodu.
Vznikli tu vtedy lodiarske doky, majáky, žeriavy a priame železničné pripojenie. V 19. storočí začal medzi Malmö, Kodaňou a Lübeckom pravidelne premávať parník. V roku 1840 vznikla na polostrove Vasträ Hamnen významná lodiarska spoločnosť Kockums Industries, ktorá sa do prvej polovice 20. storočia rozvinula na jednu z najväčších spoločností tohto zamerania na svete a Malmö sa stalo výrazne priemyselne orientovaným mestom.
V 20. storočí sa Malmö ďalej rozvíjalo – mesto sa stalo perlou regiónu, no na druhej strane bola priemyselná časť veľkou ekologickou záťažou pre celé mesto.
Navyše v 70. rokoch začali mať priemyselné podniky ekonomické problémy a do polovice 90. rokov prišli desiatky tisíc obyvateľov o prácu. To primälo samosprávu urobiť rad vážnych rozhodnutí, ktoré premenili priemyselné mesto na dnešné postindustrálne mesto plné zelene a príjemných obytných zón, orientujúce sa na vzdelanostnú ekonomiku a biznis.

Malmö dnes

Dnes je Malmö s takmer 300-tisíc obyvateľmi tretím najväčším švédskym mestom a je centrom najhustejšie obývaného regiónu Švédska Oresund. Mesto je známe svojou kozmopolitnosťou a nízkym vekovým priemerom vďaka množstvu študentov na miestnych univerzitách – až 50 % obyvateľov mladších ako 35 rokov.

Vďaka strategicky položenému prístavu, dobrej infraštruktúre, ale aj naštartovaným zmenám v meste, smerujúcim k trvalo udržateľnému rozvoju, je Malmö magnetom pre ekonomicky aktívnu vrstvu obyvateľstva a pre biznis.
Mestu veľmi pomohlo aj prepojenie s dánskou Kodaňou mostom Oresund, ktorý bol v roku 2000, keď bol otvorený, najdlhším kombinovaným mostom na svete. Tento konštrukčne výnimočný most pre automobilovú a železničnú dopravu ide v jednej časti pod hladinou mora a v mieste vynorenia sa nad vodu stavitelia vybudovali umelý ostrov. Vďaka mostu sa tento dánsky a švédsky región prepojili a vznikol tak jeden silný a ekonomicky atraktívny škandinávsky región.

Mesto stavilo na kvalitnú sieť hromadnej dopravy využívajúcu bioplyn, čo obyvateľom dáva možnosť dostať sa takmer všade bez auta, a v súčasnosti sa pripravuje výstavba ďalších tratí.
Obnovilo sa centrum mesta, ktoré sa stalo vyhľadávanou turistickou destináciou. V centre sa chodí takmer výlučne pešo a na bicykli, čomu sa prispôsobuje riešenie povrchov ulíc a chodníkov aj prvky malej architektúry. V meste sa postavili školy, zaujímavé obytné štvrte, vysadilo sa množstvo parkov, vybudovali sa viaceré oblasti na kúpanie a revitalizovali sa nábrežia. No najvýznamnejšími počinmi, ktorých význam presahuje nielen úroveň mesta, ale aj Švédska, je revitalizácia štvrte Augustenborg a vybudovanie Västra Hamnen, ktorého súčasťou je prvý dostavaný obytný blok Bo01.

Štvrť Bo01

Na začiatku nového tisícročia sa vo Västra Hamnen začalo s prvou etapou výstavby obytnej štvrte, ktorá sa nazýva Bo01. Leží na západnej časti polostrova Västra Hamnen a je prvou časťou zástavby, ktorá postupne pokračuje ďalej smerom na východ.
Podľa plánu tu má na 160 hektároch spolu vzniknúť bývanie a služby pre 3-tisíc obyvateľov, pričom charakter bývania, jeho určenie sociálnym či vekovým skupinám, ale aj typy z hľadiska vlastníckych vzťahov sú v záujme dosiahnutia diverzity zámerne veľmi široké. Bo01 je prvým významným počinom, ktorý potvrdzuje, že Malmö sa vydalo na cestu trvalo udržateľného rozvoja.

Štvrť Bo01 sa dokončila k termínu rovnomennej výstavy v roku 2001, ktorej cieľom bolo predstaviť energeticky sebestačné bývanie, ktoré má v porovnaní s bežnými obytnými časťami minimálne emisie. Koncept je založený na myšlienke trvalo udržateľného rozvoja, integrujúcej environmentálne, sociálne aj ekonomické atribúty, a jeho cieľom je ukázať medzinárodnej odbornej verejnosti, ako sa dá riešiť adaptácia pôvodne husto zastavaného priemyselného územia s vysokou mierou kontaminácie prostredia na príjemnú a energeticky sebestačnú obytnú štvrť.

Všetky nároky obytnej štvrte sú pokryté obnoviteľnými zdrojmi energie, získanými priamo v tejto oblasti, pričom spotreba domácností bola obmedzená na menej ako 105 kWh/m2 za rok.
Obyvatelia si môžu monitorovať spotrebu energie či vody, čo tiež pozitívne ovplyvňuje ich postoj k šetreniu. Štvrť má 1 400 m2 tepelných solárnych a 120 m2 fotovoltických panelov, ale aj veternú turbínu s výkonom 2 MW, umiestnenú 3 km od obytných budov. Táto sieť je zároveň prepojená s mestskou elektrickou sieťou, čo umožňuje optimálnu reguláciu a vzájomnú využiteľnosť energie. Samozrejmosťou je precízny systém separácie odpadu, podzemný systém podtlakového zberu a maximálna možná recyklácia odpadu.

V rámci tejto etapy vzniklo 800 bytov a apartmánov. Štvrť nie je výnimočná iba kvalitou vnútorných priestorov, ale najmä kvalitou urbanistického riešenia, dobrou architektúrou od svetovo známych architektov, alebo aj precíznym riešením verejných priestorov a malej architektúry.

Verejné priestory

Vo Västra Hamnen sa vedľa seba nachádzajú obytné domy pochádzajúce od viac ako dvoch desiatok svetovo známych architektov.
Ostali sme príjemne prekvapení kultivovanou architektúrou a vzájomnou ohľaduplnosťou jednotlivých domov – žiaden z nich sa nesnaží vynikať na úkor svojich susedov a spolu tvoria jeden harmonický celok. Je to určite spôsobené nielen úrovňou samotných návrhov, ale aj dobrého územného plánu zóny, ktorý bol záväzný pre každého participujúceho developera.
V pláne bol veľmi presne určený dizajnový manuál architektonického riešenia jednotlivých blokov vrátane použitých materiálov a farebnosti, ale aj energetického riešenia, ekológie a charakteru prislúchajúcich verejných priestorov.

V územnom pláne zóny je určený aj spôsob vzájomného osadenia jednotlivých objektov, ktorý je navrhnutý tak, aby sa minimalizovali tepelné straty obvodovým plášťom budov a aby viacpodlažné budovy situované pri nábreží vytvárali závetrie menším budovám vnútri polostrova.
Na každej parcele bol určený pomerne vysoký koeficient zelene, ktorý sa musel striktne dodržať, developeri museli vybudovať zelené strechy či vertikálnu zeleň na fasádach. Rovnako sa už v územnom pláne určila aj požadovaná schopnosť územia zadržiavať zrážkovú vodu a vypracoval sa spoločný dômyselný systém na odvádzanie nadbytočnej dažďovej vody.
Tá prechádza kanálikmi popri budovách cez jazierka s trstinou schopnou filtrovať nečistoty, cez zaujímavé výtvarne riešené plastiky využívajúce pretekajúcu vodu, ktoré osviežujú verejné priestory, a vyteká až do mora.

Početné parky, aleje, vodné plochy, kanály, lúky a oddychové zóny vytvárajú premyslenú a dobre prepojenú sieť zabezpečujúcu biodiverzitu územia – poskytujú napríklad dobré podmienky napríklad na hniezdiská netopierov či na pobyt motýľov. Aj takéto detaily sa vo Västra Hamnen riešia už pri územnom plánovaní v návrhu celkového riešenia štvrte.

Nábrežie Västra Hamnen sa stalo výnimočným verejným priestorom – promenádou s množstvom výtvarne zaujímavých prvkov – terás, chodníkov, mobilnej zelene, lavičiek, výtvarných diel, lávok, plató, svietidiel a fontán.

Pritom sa v oblasti s citom zachovalo a obnovilo niekoľko historicky a architektonicky zaujímavých pôvodných budov, ktoré dávajú štvrti neopakovateľnú atmosféru, pripomínajú nedávnu minulosť a podčiarkujú identitu územia.

Turning Torso

Štvrti dominuje veža Turning Torso od španielskeho architekta Santiaga Calatravu.
Je akýmsi majákom, poznávacím znamením mesta. Nad nízkou okolitou zástavbou sa vyníma svojou výškou 54 podlaží, ktoré sú postupne jemne pootáčané tak, že najvyššie podlažie je v porovnaní s najnižším otočené o 90 stupňov.
Na najvyšších dvoch podlažiach tejto obytnej veže sa nachádza konferenčné centrum. Aj okolitý priestor tejto 190 metrov vysokej veže naznačuje, že nie je určená občianskej vybavenosti a tým ani bežne prístupná – parter sa nelíši od ostatných podlaží a okolo Turning Torsa je plytká vodná plocha udržiavajúca odstup okolitých chodcov a cez ňu vedie k vstupu len jeden subtílne pôsobiaci mostík.

Västra Hamnen in Malmõ

Inspiring public spaces in the city’s new quarter Architects and critics are united in their admiration for Malmõ’s new residential area Västra Hamnen. It stands as a fascinating example of revitalization of an outdated industrial zone into residences with all the features of permanent sustainability. Apart from its outstanding architecture, energy efficiency, biodiversity and a well thought-out building concept, the public spaces resolution is also worthy of note – the coastline, pedestrian zones, exterior furnishings and accessories, works of art. Thanks to this, the new quarter, once a sad reminder of the bygone industrial stage of the city’s development, now provides its inhabitants with the pleasure of walking, relaxing, swimming or playing sports – Västra Hamnen has truly come back to life. Let’s get inspired!

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu