ÚzemnéPlány.sk

Autor

Jana Milošovičová

Foto

archív autorky

Zdroj

Zelenarchitektura

Počet zobrazení

18616

Kategórie

• Články

Súvisiace články

• Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta
• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (I. časť)
• Nový urbanizmus
• Vauban: úspešný urbanizmus s minimom automobilov
• Solarcity Linz / Ako funguje "zelené" mesto
• Holandská bytovka so zelenou strechou
• Zelené strechy budú v Kodani povinné
• Zelený urbanizmus – Bo01, Västra Hamnen, Malmö, Švédsko
• Plávajúci dom na Hurónskom jazere
• Vancouver na ceste za titulom „Najzelenšie mesto sveta v roku 2020”
• Mestský festival urbanET

Zelený urbanizmus

Úvod k sekcii o Zelenom urbanizme

Už urbanisti v minulosti sa snažili pozerať sa na mesto ako na žijúci organizmus, v ktorom sú jednotlivé časti a pochody poprepájané a navzájom na sebe závislé. V dnešnej dobe sa k tomuto pohľadu pridáva potreba uváženého hospodárenia so surovinami, spojená s nevyhnutnosťou nahliadať ďaleko za hranice mesta – tam, kam siaha jeho tzv. ekologická stopa.

(Viď Rees, William E. (October 1992). “Ecological footprints and appropriated carrying capacity: what urban economics leaves out”. Environment and Urbanisation 4 (2): 121–130. Napríklad ekologický odtlačok mesta Londýn bol v roku 2006 viac ako 34 miliónov globálnych hektárov, čo je územie viac ako 200 krát väčšie ako mesto samo http://www.environment-agency.gov.uk/…/115654.aspx)

Priblíženie pojmu Zelený urbanizmus

Mestá sa od obdobia priemyslenej revolúcie stale viac a viac stávali závislé na zdrojoch nielen z ich okolia, ale aj z ďaleko vzdialených lokalít: na prírodných zdrojoch dôležitých pre fyzickú štruktúru miest (ako stavebné materiály, energia, voda), avšak aj na tovare dôležitom pre život samotných obyvateľov (ako napríklad potraviny). Postupným odlúčením obyvateľov miest od pôdy a od aktivít spojených so získavaním týchto zdrojov, ako aj uľahčením získavania surovín a ich prepravy z odľahlých častí planéty sa zmenil pôvodný spôsob so surovinami v prospech tzv. lineárneho hospodárenia, to znamená, suroviny sú získavané alebo vyrábené na inom mieste ako sú zužitkované a odpad z nich je tak isto často uskladnený na inej lokalite.

Tento proces (týkajúci sa aj konvenčného hospodárenia s prírodnými zdrojmi v mestách) – spojený so získavaním energie, vody, stavebných materiálov, avšak i potravín a predmetov každodenného používania – sa stal viac-menej nekontrolovateľným, keďže sa po dlhé desaťročia zdalo, že na je zemi dostatok surovín ako aj priestoru na ich produkciu a na zbavenie sa prebytočných produktov v podobe odpadu. V dnešnej dobe, keď je všeobecne známa potreba minimalizovať náš dopad na životné prostredie, sa jedinou možnou cestou ukazuje byť trvalo udržateľný urbanizmus. Tento prúd v urbanizme sa snaží zaužívaný lineárny prístup hospodarenia zmeniť v prospech tzv. cyklického a v rámci možností učiniť časti urbánneho celku sebestačnými, t.j. nezávislými na prísune zdrojov spoza hraníc daného projektu, mesta alebo tzv. “bioregiónu”. Tento spôsob hospodárenia cieli aj k tomu, aby mestá svojimi vedľajšími produktami (napr. vo forme odpadov) nemali negatívny dopad za hranicu ich územia alebo bioregiónu.

Bioregión: http://en.wikipedia.org/…oregionalism

Nejedná sa pritom iba o minimalizáciu spotreby užívaných zdrojov ale o holistický prístup, ako všetky materiálne aj nemateriálne zložky urbánneho prostredia zaobstarať v čo možno najužšom okruhu. Toto má za cieľ nielen minimalizovať ekologický dopad na iné časti planéty ale aj zvýšenie reziliencie a rezistencie (odolnosť mesta alebo mestskej časti v prípade nepredvídaných okolností a ich schopnosť zabezpečiť pôvodné fungovanie daného územia). Takto sa dá napríklad zabrániť celomestskému výpadku energie (viď tzv. Severovýchodný výpadok prúdu, ktorý 14. augusta 2003 postihol mestá v rozsiahlom území Severnej Ameriky http://en.wikipedia.org/…kout_of_2003), ak je zdrojom okrskový zdroj energie alebo dokonca menšie elektrárničky zabezpečujúce zdroj energie pre jednotlivé budovy.

V trvalo udržateľnom urbanizme sú holisticky zohľadnené všetky zložky tvoriace mesto alebo jeho časti tak, aby žiadna zložka nebola podcenená. Napríklad, keď má samotná stavba supermarketu nulovú uhlíkovú stopu, avšak pritom je lokalizovaná za mestom a jediná možná reálna doprava je osobným automobilom, je priam nemožné ju z holistického hľadiska posudzovať ako “ekologickú“ (Farr 2008, s. 36). Ďaľším sprievodným aspektom je zaberanie “ekologicky aktívneho” povrchu zeme parkoviskom vo forme spevnenej plochy príslušiacej k takémuto zariadeniu. A týmto sa výpočet súvislostí zďaleka nekončí.

S niečím podobným sa stretávame v predmestiach, v ktorých síce nájdeme rad „ekologicky priateľských“ rodinných domčekov, avšak závislosť ich obyvateľov na automobiloch je neodmysliteľným sprievodným znakom týchto typov osídlení (nespomínajúc rad iných pridružených faktorov sociálneho a ekologického charakteru).

Projektami, ktoré v tejto stati bude portál prinášať, sa pokúsime čitateľov na názorných príkladoch oboznámiť s jednotlivými prvkami diskutovanými ako nevyhnuteľné súčasti trvalo udržateľného urbanizmu. Prinesieme popis projektov ako Bo01 Western Harbour (Malmö, Švédsko), Vauban (Freiburg, Nemecko), Dockside Green (Victoria, B.C., Kanada), False Creek Village (Vancouver, Kanada) a i.

Tieto projekty majú viac-či menej spoločné podobné charakteristiky:

• Rozloženie využitia územia tak, aby sa redukovali prepravné vzdalenosti a aby využívanie pôdy bolo rozumne kumulované – keďže istá husta osídlenia je nevyhnutná na podporu pešej a cyklistickej dostupnosti každodenných aktivít ako aj realizovateľnosti systému verejnej dopravy

• Uvedomelý systém pešej, cyklistickej a verejnej dopravy

• Využívanie lokálnych (okrskových) obnoviteľných zdrojov získavania energie

• Revitalizácia a tvorba biotopov a vodných plôch/tokov, spojené s redukciou spevnených plôch v mestskom prostredí

• Hospodárenie so zrážkovou vodou

• Mestské záhradníčenie spojené s pestovaním potravín, návratom ku komunitným aktivitám a aktívnym využívaním otvorených priestorov ako aj strešných plôch na pohyb a rekreáciu

• Redukcia tvoreného odpadu a zariadenia na lokálne spracovanie odpadu, prípadne jeho premenu na energiu alebo iné suroviny

• Esteticky potešujúci dizajn urbánneho prostredia zahŕňajúci rad charakteristík ako aktívne fasády, ľudská mierka budov, variabilita architektúry na relatívne malom priestore atď.

• Variabilita štandardov bytových jednotiek v rámci územia na podporu sociálnej rozmanitosti

• Aktívne podieľanie sa budúcich užívateľov na tvorbe a dizajne budúceho zastavaného územia ako aj na živote a dianí v novo vytvorenom území

a ako také sú viac či menej príkladom možností cyklického hospodárenia so prírodnými zdrojmi vrámci daného projektu ale aj ukazateľom, že „zelený urbanizmus“ nemusí znamenať návrat do jaskýň. Želáme Vám príjemné čítanie.

Autor
Jana Milošovičová
EcoCityLab
www.ecocitylab.org

Zdroje

1. Farr, D.: Sustainable Urbanism. Urban Design with Nature. Farr Associates. Published by John Wiley & Sons, Inc., Hoboken, New Jersey, 2008.
2. IWU – Institut Wohnen und Umwelt GmbH: Null-Emissions-Stadt. Sondierungsstudie im Auftrag des Bundesministeriums für Bildung und Forschung in Zusammenarbeit mit dem ZIV – Zentrum für integrierte Verkehrssysteme, Darmstadt. Darmstadt, 2002 (http://www.iwu.de/…dfassung.pdf)
3. Wemhoff, H.: Marktorientierte Konzeption einer Reduktionswirtschaft in einer Kreislaufwirtschaft. 2002