ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martina Jakušová

Foto

autor

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

26537

Kategórie

Súvisiace články

• Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta
• Tvorba verejných priestorov
• Verejný priestor ako priestor sociálny
• Verejné priestory a zeleň
• Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku
• Metodika spracovania ÚPN témou seminára

Diskusia o verejných priestoroch

Ing. arch. Jan Komrska, PhD.
urbanista, je zamestnaný v Ústave urbanizmu a územného plánovania Fakulty architektúry STU, je autorom urbanistických štúdií a územných plánov, vedúcim riešiteľom viacerých výskumných úloh a účastníkom medzinárodných výskumných projektov.

Prof. Ing. arch. Štefan Šlachta, PhD.
hlavný architekt mesta Bratislava, teoretik architektúry, autor kníh o architektoch a architektúre. Svojou prácou sa zaslúžil o poznanie architektúry 20. storočia na Slovensku aj v zahraničí.

Ing. arch. Michal Smolec
autorizovaný architekt SKA, v rokoch 2001 – 2008 spolupracoval na rade projektov v spoločnosti P-T, spol. s r. o., pod vedením Ing. arch. Juraja Hermanna. Od roku 2008 spolupracuje so spoločnosťou Reform Capital Slovakia, s. r. o., na projekte Bratislava Airport Cargo.

Ing. Peter Rakšányi, PhD.
dopravný urbanista URBION-u v rokoch 1979 – 1991, autor metodiky územných generelov dopravy (Bratislava, Banská Bystrica, Zvolen, Levice, Piešťany), autorizovaný inžinier SKSI, výskumník aj pedagóg územného plánovania na Katedre dopravných stavieb Stavebnej fakulty STU v Bratislave.

Akad. mal. Dušan Bada
výtvarník, študoval na VŠVU u prof. Jána Želibského. Okrem výtvarnej tvorby sa zaoberá aj vývojom mestského priestoru Bratislavy. V roku 2009 vydali spolu s kolektívom autorov publikáciu Bratislava – minulosť a budúcnosť (Prelomové obdobia vývoja mestského priestoru) so súborom 9 unikátnych máp.

Čo všetko považujete za verejný mestský priestor?

J. Komrska:

Každý otvorený priestor v meste, teda priestor pod šírou oblohou, ktorý je prístupný verejnosti a je pre obyvateľov a návštevníkov čímsi príťažlivý, je verejným mestským priestorom. Priestor je verejne prístupný vtedy, ak má voľný vstup nepretržite alebo väčšiu časť dňa. Považujem ho za verejne prístupný aj vtedy, ak je oplotený a správca ho uzatvára z prevádzkových dôvodov na čas určený na nevyhnutnú údržbu alebo v nočných hodinách z bezpečnostných dôvodov. Opakom verejného priestoru je priestor súkromný alebo vyhradený na špeciálne účely, ktoré nepripúšťajú voľný pohyb osôb s ohľadom na ich bezpečnosť alebo bezpečnosť špeciálneho účelu. Medzi verejné mestské priestory by som nerátal priestory síce voľne prístupné, ale nepríťažlivé, ako sú napríklad ochranné pásma pri cestných alebo železničných trasách, plochy záchytných parkovísk a pod. Pri definícii verejného priestoru si uvedomujeme, že právne a pocitové vymedzenie sa môžu odlišovať. Z majetkovoprávneho hľadiska sa verejný priestor končí na uličnej čiare, ale jeho vizuálnou súčasťou je aj priestor medzi uličnou a stavebnou čiarou, ak sa tieto čiary neprekrývajú. Napríklad pri uličnom priestore s predzáhradkami je z právneho hľadiska verejným priestorom len priestor s komunikáciou, chodníkmi a prípadnými pásmi verejnej zelene. Uličná čiara oddeľuje tento priestor od pozemkov budov s predzáhradkami. Občania pociťujú, že predzáhradky sú optickou, vizuálnou súčasťou verejného priestoru, aj keď si uvedomujú, že sú súkromným vlastníctvom a právne do verejného priestoru nepatria. Citlivo vnímajú transparentnosť alebo netransparentnosť oplotenia, ako aj úpravu zelene v predzáhradke. Osobitne citlivá je otázka zelene v súkromnej predzáhradke, ak vo verejnom priestore zeleň chýba.

Š. Šlachta

Verejný priestor je taký, v ktorom môže vznikať vzájomná komunikácia občanov – ulice, námestia, Španielske schody v Ríme, verejné parky, nábrežia riek, korzá… Môže to byť však aj priedomie, priestor pred kostolom, kde sa veriaci stretávajú pred omšou a debatujú po nej. Verejný priestor je veľmi široký pojem a jeho definovanie závisí od spoločnosti, ktorá ho vytvára. Iný je v africkej dedine, iný v horách Sicílie a iný vo veľkomeste.

M. Smolec

Odpoveď je čiastočne zahrnutá v otázke. Za verejný mestský priestor považujem všetky nehnuteľnosti a súvisiace plochy, ktoré má v správe mesto alebo obec. Tento priestor je viac či menej prístupný všetkým ľudom, ktorí v meste či obci žijú, pracujú či sídlo navštevujú. Podstatou verejných priestorov je ich vzájomné bezproblémové komunikačné prepojenie. Tieto priestory sa dajú rozdeliť napríklad podľa podielu jednotlivých foriem spôsobu prepravy ľudí (vozidlom, pešo atď.).

P. Rakšányi

Ak sa dohodneme na definícii, že v meste (aj na dedine) je verejný priestor určený na komunikáciu verejnosti ako užívateľov mesta, môžeme si ľahšie zodpovedať aj ďalšie otázky s tým spojené. Za základnú jednotku mesta možno považovať funkčnú plochu a jednotkou užívateľov mesta je iste človek s rôznymi potrebami. Vzájomné vzťahy užívateľov rôznych funkčných priestorov mesta nazvime komunikáciou, ktorá v priestore a čase prebieha prevažne pomocou dopravnej infraštruktúry mesta. Ak sa zhodneme, že potreba ľudí komunikovať v priestore podnecuje urbanizáciu, môžeme tiež prijať názor, že mierou komunikácie v lineárnom priestore je bulvár – mestská ulica a mierou lokálnej komunikácie to bude námestie. Skupina ľudí s rovnakým vzťahom k funkčnej ploche určuje jej vznik a využitie: potreba bývať v jednej časti územia iniciuje vznik funkčnej plochy/ zóny na bývanie, potreba pracovať zónu pracovných príležitostí, potreba odpočívať zónu rekreácie, potreba vzdelávať sa zónu školskú, potreba liečiť sa zónu zotavovania a nemocníc, potreba obstarať si tovar zónu obchodu a služieb atď. Ak sa vyskytne potreba kumulovať viacero funkcií na jednom mieste, vznikne zmiešaná zóna s centrálnym priestorom. Až teraz si dovolím tvrdiť, že verejný mestský priestor je lokalita, kde sa zhromažďujú ľudia (obyvatelia, pracujúci aj cudzí návštevníci mesta), aby navzájom komunikovali bez prekážok vzdialenosti, času, majetku, teda na verejnom mieste, s právom prístupu pre všetkých záujemcov: dopravná aj pešia ulica, námestie, park, ale aj plocha pred stanicou, divadlom, štadiónom, nemocnicou, obchodným domom, výstaviskom, cintorínom, kostolom, zábavným alebo kultúrnym areálom. Priestor s určitým obmedzením prístupu alebo so špeciálnym režimom sa dá kvalifikovať ako poloverejný alebo súkromný.

D. Bada

Otázku možno nasmerovať aj opačne. Možno vôbec niečo v mestskom priestore nepovažovať za verejné? Verejný mestský priestor nie je len konkrétny, merateľný, ale je to duševný priestor, priestor idey, a je tak zrkadlom našej mentálnej tváre. On prezrádza našu hodnotu, stav nášho kultúrneho usilovania, náš imidž. Je povážlivé, že sme dosiaľ nedokázali definovať hodnotu priestoru. Veď čo robí Rím Rímom? U nás sa zatiaľ priestor vníma viac ako technický, úžitkový problém. Hoci je priestor momentálne pre nás najväčšou kultúrnou výzvou, on sám v skutočnosti skôr pripomína odkladacie priestory pivníc a povál alebo priestory nikoho, kam možno ako na smetisko odložiť nepotrebné veci. V Bratislave za viac ako polovicu storočia zažívame nepríjemnú disociáciu medzi tým, čo by priestor mal byť alebo mohol byť, a tým, ako je realizovaný. Prvý zásadný konflikt je, že mesto sa vyvíja v rozpore s prírodnou i kultúrnou podstatou. Prírodná podstata sa dosiaľ z hľadiska mestského vývoja vnímala ako prekážka, no pri nevyhnutnom prechode na princípy moderného ekologického mesta sa práve ona stáva veľkou možnosťou. V priestore Bratislavy prebiehal bolestný konflikt medzi súkromným a verejným priestorom, keď sa nedokázalo tvorivo pristúpiť k napojeniu moderného vývoja na staršie celky. Priestor je ťažko poznačený konfliktom, keď nové stiera staré na škodu oboch a za cenu mnohých humánnych i kultúrnych strát. Priestor má vždy svoju časovú dimenziu, ktorú vnímame ako kontinuitu a ako výzvu k nadväznosti. Dnešná situácia má i nové konflikty. Do povojnových čias prebiehal medzi predmestiami a centrom zaujímavý podnetný proces. Predmestia boli často „laboratórium“ rôzne úspešného vývoja, ktorý po určitom čase ponúkal svoje hodnoty do mestského celku. Aj tieto hodnoty, žiaľ, zostali nepochopené. Dnes v novej situácii došlo zástavbou k strate hodnoty predmestia, čo spôsobilo nielen stratu alternatívneho vývoja, ale paradoxne aj to, že v mestskom celku sa rýchlo rozšíril výraz periférie. Medzi kultúrne hodnoty, kde naše mesto utrpelo veľké straty, patria hodnoty ulíc, námestí, záhrad, parkov, cintorínov, nábreží a podobne. Tieto pojmy sa kultúrne nedefinovali ani nechránili. Hneď v počiatkoch zavádzania modernej dopravy sa urobili zásadné chyby, ktoré sa neodstránili, naopak, časom sa len zväčšovali. Je už príznačné, že o meste dosiaľ uvažujeme len v detailoch, orientujeme sa podľa jednotlivých objektov, a nie celkov. Hlboká organická súvislosť nám diletantsky uniká. Mesto je však organizmus a jednotlivé zásahy v ňom rezonujú svojimi následkami po celom priestore. Z odborného i psychologického a sociologického hľadiska si musíme uvedomiť, že riešenie súborov otázok, ktoré sa pred nami hromadia, má svoje hierarchické poradie, v ktorom by sa malo postupovať od celku k detailu, čiže od platnej vízie mestského vývoja, od dlhodobej koncepcie, ktorej sa musí podriadiť každý, hoci aj drobný počin, ktorý do priestoru zasahuje. Absencia záväznej koncepcie, záväznej vízie hodnej potenciálu priestoru na aspoň storočné obdobie, vyjasnenie ideového smerovania, to je zreteľne naším najväčším kultúrnym dlhom. Odborné výzvy k nemu boli doteraz nevypočuté.

(vľavo) Knižnica v Kodani s príjemným sprístupnením nábrežia
(vpravo) Prepojenie pešej zóny so železničnou stanicou v Poprade

Komu patria verejné priestory – kto participuje na ich tvorbe, kto platí ich budovanie, údržbu a kto je za ne zodpovedný?

J. Komrska

Z hľadiska vlastníctva možno za verejné považovať priestory, ktoré vlastní štát alebo obec. Ak územný plán určí, že je vo verejnom záujme vybudovať verejný priestor na súkromných pozemkoch, možno tieto pozemky na verejnoprospešný účel v nevyhnutnom rozsahu vyvlastniť. Je zrejmé, že zodpovednosť za tvorbu a údržbu znáša vlastník na vlastné náklady. Štát ani obec nemajú spravidla dostatok prostriedkov potrebných na budovanie a údržbu verejných priestorov, objavujú sa pokusy o riešenie tohto problému formou súkromno-verejného partnerstva PPP (private public partnership) alebo inými formami. Zo zahraničia možno uviesť príklady pozitívneho uplatnenia „privatizácie“ verejných priestranstiev. Známy je holandský „woonerf“ – obytná ulica v štvrti rodinných domov, ktorú si miestni obyvatelia prenajmú za symbolický poplatok od mesta a využívajú ju na sprístupnenie domov a ako priestor na spoločenský kontakt, oddych a hru detí a starajú sa o bežnú údržbu. Z priestoru je vylúčená tranzitná doprava a parkujú tu len domáci, prípadne ich návštevy. Z verejného priestoru sa tak stáva poloverejný. Podobný príklad možno vidieť v Paríži v kompaktnej blokovej zástavbe, kde je vjazd do niektorých ulíc umožnený len ľuďom v nich bývajúcim a, pochopiteľne, zdravotníkom, hasičom a policajtom. Naše skúsenosti s takouto premenou verejného priestranstva na vyhradené sú, podľa mojej skúsenosti, zatiaľ, žiaľ, len negatívne. „Privatizácia“ verejného priestoru sa realizuje prenajímaním parkovacích miest, čo znamená približne desaťpercentný úbytok kapacity priestoru na parkovanie (na priestore pôvodne desiatich parkovacích miest sa po vykolíkovaní jedného vyhradeného miesta zmestí vrátane toho vyhradeného maximálne deväť). Ďalší úbytok predstavuje nemožnosť vystriedania sa viacerých vozidiel v priebehu dňa na jednom stojisku. Výraznejším defektom takejto formy privatizácie je však jej nemorálnosť. Verejný priestor ulice je preto priestorom verejným, pretože patrí verejnosti. Akékoľvek selektívne vyhradzovanie priestoru pre „rovnoprávnejších“ z rovnoprávnych občanov je hrubým porušovaním samotných základov občianskej spoločnosti, pretože zvýhodňuje jedných na úkor druhých. Všetky zábrany na uliciach zaberajúce miesta na parkovanie sú neklamným znakom absencie občianskej spoločnosti. Odôvodnené je len paušálne zvýhodňovanie bývajúcich obyvateľov podľa uvedených príkladov zo zahraničia a selektívne vyhradzovanie miesta pre občanov so zdravotným postihnutím, ak, pravda, nedochádza k zneužívaniu statusu postihnutia.

Š. Šlachta

Verejný priestor patrí občanovi a mal by byť pre občana príjemný a príťažlivý. Mesto, ktorému záleží na kvalite života svojich obyvateľov, musí takéto priestory vytvárať a udržovať. Z našej nedávnej minulosti však vieme, že ak režim nevytvára podmienky na slobodný verený život či prejav, nevytvára ani verejné priestory – alebo ak existovali, aj tak nefungovali.

M. Smolec

Vlastníctvo akýchkoľvek priestorov možno odvodiť z majetkovoprávneho vzťahu ku konkrétnym nehnuteľnostiam. Za verejné priestory je zodpovedný ich majiteľ, prevádzkovateľ, teda samospráva alebo ten, kto má nehnuteľnosti v prenájme. Tvorba takýchto priestorov je multidisciplinárnym počinom. Na tvorbe priestorov participujú:

• majiteľ alebo prevádzkovateľ nehnuteľnosti – svojím zámerom a spôsobom využitia,
• ekonóm, ktorý dáva zámeru investično-prevádzkový finančný rámec,
• architekt, projektant – svojím funkčno-prevádzkovým technickým a estetickým návrhom,
• samospráva – reguláciou a povoleniami,
• užívateľ, ktorý v priestore „žije“.

Pôvod prostriedkov na budovanie a údržbu verejných priestorov je rôzny. Pokiaľ nehnuteľnosť patrí obci, budovanie a údržba je vo všeobecnosti financovaná z daní či miestnych poplatkov, zo vstupného atď. Pokiaľ nehnuteľnosť prevádzkuje iný subjekt, prostriedky čerpá z vlastných zdrojov (zo zisku), bánk či fondov. Zodpovednosť za takéto priestory prechádza na prevádzkovateľa nehnuteľnosti.

P. Rakšányi

Verejné priestory patria verejnosti, a to bez obmedzenia prístupu, okrem deštrukčných zámerov a bezpečnostného režimu. Každý občan a návštevník mesta či obce je užívateľom verejného priestoru, priestor je však vlastníctvom obce alebo správcu. Aj keď ide o verejný priestor, vždy sa treba naň pozerať aj z pohľadu funkcií, ktoré ľuďom poskytuje a ktoré prepája: verejné ulice, parky a námestia buduje a udržuje mesto pomocou svojich správcovských zložiek, funkčne viazaný verejný priestor pred stanicou alebo rozptylovú plochu štadióna, obchodného alebo kultúrneho domu môže spolubudovať alebo udržovať aj súkromný či nadmestský správca. V dávnej minulosti, napríklad pred 2. svetovou vojnou, boli povinnosti budovania a údržby dané v komunálnych zákonoch. Nemohlo sa stať, že by bol na ulici neodprataný sneh alebo zložený cudzí tovar, uhlie či nefunkčné vozidlo. Verejné priestory sú súčasťou mesta či dediny, sú dnes oveľa rozsiahlejšie a problematickejšie, preto ich tvorbu, budovanie a údržbu musí mesto koordinovať a spravovať.

D. Bada

Je to možno najkonfliktnejšia otázka, lebo z filozofického hľadiska má vlastníctvo do istej miery niečo spoločné s vlastnením noci alebo dňa, ale z praktického a právneho hľadiska bolo a je vlastníctvo jednou z najzávažnejších vecí mestského vývoja. Na mentálnej úrovni sme negatívne alebo pozitívne vlastníci všetci cez náš vzťah k tomuto priestoru. Ten môže mať rôznu hodnotu, kvalitu i hĺbku. História a dejiny kultúry majú k týmto otázkam veľké odpovede. Už v dávnych dobách sa priestor a čas považovali za jednu z najväčších otázok filozofie, pričom oba pojmy sa chápali dynamicky. Pritom v starých kultúrach sa priestor chápal ako posvätný, buď ako prejav boží, alebo miesto pre bohov. V novšej dobe, ktorej plody stále nesieme, čiže v Európe od 12. storočia, keď stúpol význam mesta, mestskej kultúry (urbanitas), sa mesto stalo nositeľom kultúrneho vývoja, ktorému vo veľkej miere vďačíme za kultúrne a civilizačné výsledky. Vznik mestského priestoru so svojimi mentálnymi funkciami bol závažným skokom vo vývoji, dokázal integrovať mnohé archaické myšlienky s novými prúdmi do nových možností. Aj dnešné mesto je priestor veľkých mentálnych možností, možných spoločenských i morálnych počinov. Progresívni znalci mestského vývoja vo svete si dávno uvedomujú veľké výzvy, ktoré čakajú mestské celky.

Aká je úloha samosprávy pri tvorbe verejného priestoru?

Š. Šlachta

Samospráva by mala vytvárať optimálne podmienky na verejný život svojho občana, tzn. aj priestory a z časti aj ich atmosféru. Atraktívnu pešiu zónu však nevytvorí iba dlažba pre peších, oveľa dôležitejší je parter s kaviarňami, obchodmi, klubmi, galériami, so zábavou…

M. Smolec

Úlohou samosprávy je vo všeobecnosti vytvárať také podmienky na tvorbu verejných priestorov, ktorých zvolená kvalita a prevádzka bude dlhodobo efektívne udržateľná. Verejné priestory by mali byť vzájomne logicky poprepájané. Hlavným kritériom verejných priestorov vo vzťahu k užívateľom je bezpečnosť a ochrana zdravia.

P. Rakšányi

V našich súčasných podmienkach sa už asi nerodia urbanistickí géniovia a nemáme ani solventných mecenášov, preto nemáme hlavných architektov a mestských inžinierov a za nimi stojacich úprimných budovateľov miest. V období plánovitej socialistickej urbanizácie vždy boli plány, zdroje, funkčné samosprávy s kompetenciami, aj nepodplatiteľní odborníci, urbanizácia však viazla na uprednostňovaní kvantity pred kvalitou a na politických zásahoch. Prišla liberalizácia hospodárstva, výstavby aj vlastníckych vzťahov a politizácia správy v súčasnosti odbúrali predovšetkým kompetencie odborníkov v samosprávach miest a obcí. Z územnoplánovacej praxe a účasti na procese posudzovania vplyvov na životné prostredie vyplýva, že aj verejné priestory miest sú predmetom privatizácie. V tejto situácii ťahá samospráva pri tvorbe verejného priestoru za podstatne kratší koniec ako investor. Príkladom môže byť v Bratislave osud Kollárovho aj Predstaničného námestia či PKO, vo Zvolene napr. mestské múry v konkurencii s Europarkom, v Banskej Bystrici križovatka Europa Shopping Center smerom na Hušták a pod. Poznáme aj pozitívne príklady spolupráce samosprávy s developerom: Aupark v Piešťanoch, kde sa vybudoval najprv bulvár s mobiliárom, so zeleňou a s križovatkami na Nitrianskej ulici, či finišujúce Pribinovo nábrežie Dunaja pred SND projektu Eurovea. Už sa teším na promenádu Vajanského nábrežia, ktorého platformou má byť „plávajúca“ berma ako v Brémach-Schlachte, Lyone či Liverpoole. Nepochopiteľné sa mi však zdá počínanie žilinskej samosprávy proti obdivuhodnému zámeru investora kapitalizovať kráter či až stoku autobusovej stanice s vysokou pridanou hodnotou verejných priestorov a ponukou odľahčiť ulice na obvode centra od nežiaduceho divokého parkovania.

D. Bada

Z histórie vieme, že najprv si treba ujasniť hodnotovú hierarchiu a určiť postupnosť. U nás, podobne ako pri úrazoch alebo dramatických situáciách, treba rozlíšiť, čo treba riešiť okamžite, čo v strednom horizonte a čo dlhodobo. Pritom samotná samospráva musí byť vybavená prostriedkami, ktoré potrebné zásahy umožňujú. Je nevyhnutné zabezpečiť mesto inštitucionálne, právne i hospodársky na európskej úrovni, inak sa jeho doterajšia bezmocnosť len prehĺbi. Ani potom nie sú bez zásadnej koncepcie dlhodobého vývoja, bez záväznej vízie možné dobré kroky, a to ani v krátkodobých projektoch.

Od čoho závisí kvalita verejných mestských priestorov? Regulovať verejný priestor? Akými nástrojmi?

J. Komrska

Kvalita verejných priestorov je obrazom vyspelosti a úrovne občianskej spoločnosti. To, že kvalita verejných priestorov u nás výrazne zaostáva za kvalitou súkromných priestorov, je jasnou výpoveďou o stave spoločnosti. Regulácia sa pri formovaní priestoru využíva predovšetkým vo vzťahu k zástavbe prevažne súkromných pozemkov, ktoré obklopujú a vymedzujú verejný priestor. Regulačnými nástrojmi sú najmä stavebná čiara ako neprekročiteľná hranica zástavby na pozemku smerom k verejnému priestoru a predpísaná výška zástavby, ktorá výrazne určuje proporcie verejného priestoru. Verejný priestor sa takto reguluje nepriamo, reguláciou zástavby. Priama regulácia verejného priestoru sa týka spôsobu jeho využívania. Z odpovede na predchádzajúcu otázku je zrejmé, že treba regulovať statickú a dynamickú dopravu a striktne regulovať alebo ešte lepšie zakázať vyhradzovanie parkovacích miest.

Š. Šlachta

Kvalita závisí od primeranej vybavenosti, uličného mobiliáru, parteru, od atmosféry, ktorá sa tu podarí vytvoriť. To sa dá dosiahnuť najrozličnejšími spôsobmi. Vianočné trhy sú o inom ako letné koncerty či rôzne slávnosti. V Taliansku hádžu po sebe paradajkami, Španieli sa naháňajú s býkmi. Každý verený priestor je iný a je dobre, keď má svoje vlastné špecifikum, ktoré ho odlišuje od iných, susedných.

M. Smolec

Myslím, že kvalita verejných priestorov závisí od:

• polohy v štruktúre sídla a vzájomnej prepojenosti s cieľmi smerovania užívateľov,
• veľkosti a spôsobu realizácie (materiálovo-technické riešenie),
• prítomnosti prírodných prvkov (zelene, oddychových plôch), ktoré redukujú všeobecné stresové faktory sídel,
• pocitu bezpečia a pohody a schopnosti poskytovať impulzy k aktívnemu využitiu voľného času.

Regulácia verejného priestoru je práve vo vzťahu k majetkovoprávnym otázkam zložitou úlohou. Medzi základné kritériá regulácie patrí už spomínaná bezpečnosť a efektívna udržateľnosť zvolenej kvality priestoru. A nástroje regulácie? Formálne napríklad územný plán vychádzajúci zo zrozumiteľnej koncepcie prevádzky a rozvoja sídla.

P. Rakšányi

Nároky na kvalitu kladú predovšetkým užívatelia verejných priestorov mesta. Chcú tam mať pokoj od mestského ruchu, vybavenosť, gastronomické služby, čistotu, zeleň, pešiu dostupnosť hromadnej dopravy, ale aj parkovísk. Kvalitu však negatívne ovplyvňuje práve blízkosť komunikačných ťahov, bariérou prístupu sú aj zaparkované vozidlá. Pätnásťročný výskum na Katedre dopravných stavieb SvF STU v Bratislave a účasť na projektoch EÚ (LEDA, Ecocity, Snowball) vyústili do návrhu 30 kritérií hodnotenia kvality verejných priestorov cestných prieťahov, ktoré reprezentujú technickú, urbanistickú aj hygienicko-estetickú oblasť (tab. 1). Samozrejme, zlepšenie kvality je možné okrem oživenia disciplíny všetkých užívateľov verejných priestorov najmä regulovaním. V celomestskom meradle je to regulácia prevádzkových vzťahov tak, aby sa minimalizovala náročnosť prevádzkových vzťahov (krátke cesty, alternatívne druhy dopravy, pešia a cyklistická infraštruktúra), v lokálnom meradle je to optimalizácia ponuky parkovania a garážovania. Najnovšie trendy v bohatých zahraničných mestách sú v podzemnom urbanizme centrálnych námestí a nových trasách metra či podzemnej električky. No slovenské mestá si na tieto trendy budú musieť ešte mnoho rokov počkať.

D. Bada

Žiaľ, všetky známe princípy, ktoré nám z poznania priestoru nášho mesta vyplývajú, hrubo porušujeme. Ak nás priestor nezaväzuje k ničomu, ak nevnímame a nectíme jeho princípy, sme v nevýhode kultúrnej depresie. Filozoficky ktorýkoľvek konkrétny priestor je súčasťou vesmíru a zároveň sám je vesmírom, každý priestor je istým spôsobom univerzálny. Žiadne vlastníctvo, žiadne parcelovanie nemôžu prekonať samotnú podstatu. Nie je nijakým romantizmom toto pripomínať, ani to, že veľkí architekti rôznych dôb museli mať vzťah ku konkrétnemu priestoru, v ktorom pracovali, s vedomím tohto vyššieho princípu. Nie je žiadna náhoda, ak sa nachádzajú vzťahy rôznych stavieb – a to nielen pyramíd a katedrál – s hviezdnou oblohou alebo s veľkými symbolickými obrazcami v krajine. To je jedna z odpovedí, prečo sa nám tak „darí“ tvoriť mŕtve stavby napriek živým miestam. Regulácia mestského priestoru je určite nevyhnutnosť a to, že sa moderná regulácia nevykonala, patrí k najväčším tieňom nášho vývoja. Keby sa bol realizoval regulačný plán z roku 1929, mnohé dnešné pálčivé problémy by buď vôbec neexistovali, alebo by boli menšie, a k úlohám budúcnosti by sme pristupovali z inej pozície. Dnes je nevyhnutné pripraviť radikálnu reguláciu, ktorá by prerušila neustále opakovanie a zväčšovanie starých chýb a ktorá bude rehabilitovať prírodné i kultúrne hodnoty a pripraví mesto na budúcnosť.

V čom vidíte najväčší problém toho, že mnohé verejné mestské priestory sú v nevyhovujúcom stave, a kadiaľ podľa vás vedie cesta k ich kultivácii?

J. Komrska

Najväčším problémom je stav spoločnosti, v ktorej prevláda nezáujem o veci verejné, a verejné priestory sú toho nemým svedkom. Cesta ku kultivácii vedie cez participáciu občanov na spolurozhodovaní o svojich verejných mestských priestoroch, o ich stvárňovaní a využívaní.

Š. Šlachta

Verejný priestor, ktorý je v nevyhovujúcom stave, prestáva byť verejným priestorom. Prestáva fungovať. Ak sa stane miestom stretávania sa gangov či prostitúcie, už nie je pre občana príťažlivý. Preto musí byť zo strany mesta múdro organizovaný, a to nielen samotný priestor, ale aj všetky ostatné spomínané veci – parter, program, vybavenie mobiliárom, atmosféra.

M. Smolec

Ak sú priestory dlhodobo v nevyhovujúcom stave a nespĺňajú kritérium bezpečnosti, bežní ľudia sa im začnú vyhýbať. Postupne sa stávajú miestom, kde sa najskôr stretávajú „iné“ skupiny ľudí a napokon ostanú celkom opustené a spustnuté. Za to, čo sa na takýchto miestach deje, nesie zodpovednosť samospráva. A navyše, čím dlhšie trvá zlý stav, tým je jeho odstránenie nákladnejšie. Čo sa týka rekultivácie, je nevyhnutné vyhodnotiť, či je sídlo schopné udržiavať také množstvo verejných priestorov, ktoré spravuje, zo zdrojov, ktoré má k dispozícii. Pokiaľ nie, buď sa má na základe jasnej koncepcie, pri zachovaní logiky vzájomného prepojenia a pri jasnom určení budúceho využitia územia takých priestorov zbaviť a sústrediť sa na tie, ktoré si ponechá, alebo nájsť ďalšie zdroje. Za dôležité však považujem zapojiť samotných užívateľov do tvorby a ochrany verejných priestorov. Keď k niečomu nemáte vzťah, nebude vám veľmi záležať, ako to vyzerá…

P. Rakšányi

Už bola spomenutá nedisciplinovanosť užívateľov či chýbajúce kompetencie správcov, no je to aj vandalizmus a rastúci počet asociálnych skupín. Migrácia obyvateľstva do miest prosperujúcich regiónov prináša najmä anonymitu a ignoranciu medzi- ľudských vzťahov, ktorej výsledkom je strata génia loci verejných priestorov ako celospoločenský neduh. Nechcem byť zlým prorokom, ale obávam sa, že Slovensku pomôže zase len nútená správa. Veľkým problémom riešenia verejných problémov v našich sídlach býva doprava. Je to síce architektova posledná otázka, ale som presvedčený, že dobrý urbanista škicuje dopravné vzťahy hneď na začiatku tvorby mesta. Howgh!

Ako sa podľa vás dá ideálne zladiť vzťah medzi verejným, súkromným a poloverejným priestorom tak, aby spolu tvorili harmonický celok?

J. Komrska

Predpokladom zladenia vzťahu medzi verejným, súkromným a poloverejným priestorom je zrovnoprávnenie radových občanov so štátnymi a obecnými inštitúciami tak, aby sa ľudia stali zodpovednými a suverénnymi občanmi, ktorých zaujímajú okrem vlastných záležitostí aj veci verejné, a to nie s cieľom obohatiť sa na nich. Je zrejmé, že mestské priestory musia pozostávať z priestorov súkromných, poloverejných a verejných. Túto škálu by som doplnil ešte o ťažiskové verejné priestory, ktoré majú v štruktúre verejných priestorov vyššie hierarchické postavenie. Na vytvorenie harmonického celku treba, aby obsahoval všetky tieto druhy, a to, aby boli správne urbanisticky a majetkovoprávne vymedzené a kvalitne architektonicky stvárnené na základe zadania, v ktorom sú zahrnuté potreby obyvateľov.

Š. Šlachta

Verejný a súkromný priestor nemusia tvoriť jeden harmonizovaný celok, sú to dva samostatné fenomény. Človek však potrebuje obidva. Poloverejný priestor neexistuje. Existuje medzipriestor, avšak skôr medzi privátnym priestorom obydlia a ulicou, parkoviskom. Je cintorín poloverejným priestorom? Zodpovednosť za verejný priestor by sme mali niesť všetci. Jeho tvorba však nemôže byť záležitosťou všetkých, ale iba odborníkov.

M. Smolec

Aj ja začnem zodpovednosťou. Zodpovednosť za jednotlivé priestory by mal v plnej miere niesť ich majiteľ alebo prevádzkovateľ. Prínosom všetkých zúčastnených strán je ich sústavná starostlivosť o tieto priestory a ich udržiavanie v určenej kvalite. V našich podmienkach to na úvod úplne stačí. Cesta k harmónii potom vedie cez pravidelné a sústavné vylepšovanie prevádzky jednotlivých priestorov. Meradlom harmónie je ich návštevnosť…

P. Rakšányi

Čo je verejný mestský priestor, sme si už povedali. Súkromný priestor je definovaný už dlhodobo, má svoje hranice, ale „jeho oplotenie“ by nemalo byť bariérou priestorových a ľudských vzťahov. Za poloverejný priestor možno považovať územie či zónu mesta, do ktorej je možný vstup verejnosti pri zachovaní špecifických podmienok bezpečnosti, čistoty, intimity vlastných užívateľov a prevádzkových režimov. Poloverejným priestorom tak môžu byť rôzne časti mesta, ako sú infraštruktúra rýchlej/nebezpečnej dopravy (železnica, diaľnica, letisko), uzavretý areál nemocnice, továrne, ale aj obytný vnútroblok, školský areál, parkovisko obchodných zón. Ak si stanovíme pravidlá hry, v ktorých sa bude každý hráč mesta zodpovedne starať o „svoj priestor“ a zároveň prispeje k čistote a bezpečnosti spoločného – verejného v rozsahu úmernom dĺžke hraničného či kontaktného priestoru, môže byť problém rýchlo vyriešený. Hranice kompetencií a spravodlivého podielu všetkých hráčov na poli manažmentu kvality verejných priestorov mesta možno hľadať na hlavných komunikáciách, ktoré funkčné priestory mesta a záujmy verejnosti diferencujú, ale aj integrujú.

D. Bada

Ako v každej zmätenej a nevyjasnenej situácii, aj tu treba nájsť svetlý bod východiska. Pri tom sa nevyhneme náročnej odbornej práci na najvyššej úrovni. Mestá mali a stále majú veľa odborníkov, ktorí sa však nedostali k slovu. Súčasná úroveň diskusie o meste nás vinou účastníkov zatiaľ len odvádza ďalej a ďalej od podstaty problému. Až jasná koncepcia mestského vývoja v súlade s jeho podstatou, jasné smerovanie vytvorené kolektívom odborníkov rôznych profesií vrátane filozofov, sociológov, psychológov a umelcov môže pomôcť zmierniť následky nepriaznivého vývoja a pomôcť harmonizovať vzťahy medzi verejným, súkromným a poloverejným priestorom.

Discussion on public spaces

Public urban places affect everyone. They affect quality of life more than we realize and each in our own way we all have a stake in how public areas look and function. They are a city’s calling card – telling the visitor more about the town, its inhabitants, in fact the whole of the society than can be attained by a well-managed publicity campaign. The shape of public spaces is decided by government, urban scientists, those in the profession, developers and investors, as well as by the average citizen, who decides through his vote and his involvement in public matters. What is certain is that each of these sees the issue and his role in their creation and maintenance from a different point of view. Accordingly we directed our questions to experts such as the Bratislava Chief Architect, Štefan Šlachta, urban scientist Ján Komrska, an architect representing the investor’s standpoint Michal Smolec, and the transport engineer, Peter Rakšányi.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu