ÚzemnéPlány.sk

Autor

Reinhard Seiss, Preklad: Andrea Bystrická

Foto

Ijburg: © Reinhard Seiss / URBAN

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Počet zobrazení

13283

Kategórie

Súvisiace články

• Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta
• Má mesto budúcnosť? - Mesto budúcnosti!
• Tampere, mesto - osobnosť
• Zelený urbanizmus – Bo01, Västra Hamnen, Malmö, Švédsko

Tvorba mesta namiesto jeho rozširovania

Má ich takmer každé väčšie mesto: jednotvárne zaspaté predmestia, ktoré svojim pár tisícom obyvateľov okrem minimálnej občianskej vybavenosti a jedného supermarketu nemajú čo viac ponúknuť. Mestá sa ešte aj dnes rozrastajú na svojich perifériách do podoby monofunkčných zón – bytových, administratívnych či priemyselných –, čo sa však len ťažko dá označiť ako „rozširovanie mesta“. Už v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch 20. storočia jestvovali náznaky alternatívneho vysporiadania sa s rastom veľkých aglomerácií, konkrétne s regiónmi hlavných miest Anglicka a Francúzska.

Tak vznikli – zámerne v dostatočnej vzdialenosti od Londýna a Paríža – takzvané „new towns“ ako Milton Keynes (70 km severne od Londýna, s okolo 200 000 obyvateľmi), respektíve „villes nouvelles“ ako Marne-la-Vallée (20 km východne od Paríža, s celkovo 300 000 obyvateľmi) ako autonómne mestské organizmy s vlastnou správou, kvalitnými vzdelávacími inštitúciami a primeranou ponukou kultúrnych a voľnočasových aktivít a nákupných možností. Aktuálne koncepty rozvoja miest už novovznikajúce mestské organizmy v snahe o ich sebestačnosť neodsúvajú zo spádových oblastí ich materských miest, práve naopak. Snažia sa využiť vzťah s rastlými mestskými centrami a blízkosť vyššej mestskej vybavenosti, ktorá sa v centrách nachádza. Jedno však zostalo cieľom – rast metropol viazať na nové, plne funkčné mestské organizmy.

Jeden z najlepších príkladov je v súčasnosti rozvoj Kodane. Kodaň svoju expanziu už od roku 1992 koncentruje viac či menej výhradne do južne položenej novej mestskej časti Ørestad. Za jeho rozvoj zodpovedá spolovice komunálna, spolovice štátna Spoločnosť Ørestad, ktorá predáva investorom pozemky a z ich výnosov financuje, respektíve refinancuje, výstavbu infraštruktúry. Prvýkrát v dánskej histórii sa tu vybudovala kompletná dopravná infraštruktúra ešte pred začatím samotnej zástavby – teda aj linka metra, ktorá novú mestskú štvrť spája s centrom Kodane. Navyše, územie Ørestadu je železnicou i diaľnicou priamo spojené so svojím partnerských mestom – švédskym Malmö, ktoré od otvorenia Øresundského mosta s Kodaňou živo a rôznorodo kooperuje.

Holandský náprotivok Ørestadu so volá Ijburg. Na siedmich umelých ostrovoch v Ijsselskom mori na východe Amsterdamu od roku 1999 postupne vzniká nová mestská časť, od roku 2003 postupne osídlovaná. Po dokončení by malo v Ijburgu (ktorý sa bude pýšiť aj vlastným mestským centrom) bývať a pracovať 50 000 ľudí. Napriek nedostatku pôdy, ktorý panuje v celom Holandsku, sa tu upustilo od zahustenej zástavby typickej pre centrálne mestské časti a dala sa prednosť veľkorysému urbanizmu s atraktívnymi uličnými priestormi a zeleňou. Sú to najmä kanály pretkávajúce Ijburg, ktoré umožňujú vytvoriť typickú amsterdamskú mestskú štruktúru s vysokou kvalitou obytného prostredia. V doposiaľ zastavaných častiach Ijburgu sa podarilo priam ukážkovo zvládnuť oživenie parteru rôznymi funkciami – obchodmi, občianskou vybavenosťou, kanceláriami, ateliérmi či kultúrou.

Vo francúzskom Lyone sa v súčasnosti sústreďujú na premenu území niekdajšej železničnej stanice Perrache a priliehajúcich starých priemyselných zón na novú mestskú štvrť Lyon-Confluence. Zodpovedný developer (verejno-súkromná rozvojová spoločnosť) má snahu vytvoriť v tomto areáli s rozlohou 150 ha na okraji husto zastavaného mestského územia novú mestskú štruktúru s bytmi, administratívou a verejnými funkciami. Aby táto nová štvrť nezostala iba klasickou rozvojovou mestskou časťou, ale získala aj celomestský význam, usídlia sa tu inštitúcie ako „Hôtel de Région“ – nová správna budova pre región Rhône-Alpes od Christiana de Portzamparca.

Prekvitajúca obchodná metropola severného Nemecka Hamburg ešte ani neukončila celoeurópsky ostro sledovaný projekt HafenCity a už pripravuje ďalší – svojou mierkou dokonca neporovnateľne väčší – rozvojový projekt mesta. Má ísť o udržateľné a kvalitné zastavanie územia labského ostrova južne od centra. O pozornosť verejnosti a urbanistickú kvalitu tohto ambiciózneho projektu by sa mali postarať dva veľtrhy, ktoré sa tu budú konať: Medzinárodný veľtrh stavebníctva IBA 2013 a Medzinárodný záhradný veľtrh (IGS).

Tesne pred dokončením sa nachádza aj najmladšia mestská časť Mníchova – veľtržná štvrť Riem ležiaca 8 km východne od centra na mieste bývalého letiska Riem, ktoré je od roku 1992 mimo prevádzky. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia sa toto miesto kontinuálne rozvíja smerom k multifunkčnej, sebestačnej a samostatnej mestskej štvrti – vďaka rôznorodým formám bývania pre výhľadovo 16 000 obyvateľov, vďaka administratíve a obchodným prevádzkam poskytujúcim rovných 13 000 pracovných miest a, samozrejme, vďaka modernému veľtržnému areálu, ktorý novej štvrti už od 1998 zabezpečuje význam celomestského charakteru.

560 ha veľké rozvojové územie slúži pritom od počiatku aj ako experimentálne pole pre rôzne inovatívne postupy. Či už sú to prvé mníchovské pasívne a nulové viacbytové rodinné domy alebo prvé realizované mestské projekty „bývania bez áut“. V popredí všetkého však stojí intenzívne prepojenie s prírodou – a to formou 200 ha veľkého krajinného parku. V roku 2005 sa tu konala dôležitá Bundesgartenschau 2005 (Národný veľtrh záhradníctva), čo zabezpečilo mestskej časti Mníchov-Riem záujem celého Nemecka a projekt veľtržného mesta Riem získal v roku 2006 aj cenu Deutsche Städtebaupreis (Nemecká cena za urbanizmus). Bolo to aj vďaka úspešnej realizačnej stratégii zahŕňajúcej finančný model PPP (Public Private Partnership).

Najžiarivejším, medzinárodne uznávaným, vzorom plánovaného rozvoja mesta je baden-württemberské mesto Tübingen. Mestu sa v 1991 na území opustených kasární naskytla príležitosť infraštrukturálne slabšiu južnú časť mesta obohatiť a zhodnotiť novými urbanistickými akcentmi. Popri vytvorení 2 000 nových pracovných miest a komerčnej i nekomerčnej občianskej vybavenosti tu malo vzniknúť predovšetkým 3 000 nových bytov – pričom premisou bolo nevytvoriť sídlisko, ale riadnu mestskú štruktúru: zmiešanú, živú s príjemnou malou mierkou. Doterajšie výsledky sú veľmi presvedčivé: bezprostredné zmiešanie práce a bývania so silným prienikom občianskej vybavenosti sa stará o zminimalizovanie dochádzkových vzdialeností a pozoruhodnú vitalitu vo verejných priestoroch. Základným typologickým druhom zástavby južného mesta je tradičný polyfunkčný mestský dom s obchodom či menšou výrobou v parteri a bývaním na poschodiach.

Dôležitým faktorom zvyšujúcim kvalitu bol vysoký stupeň participácie občanov pri plánovaní rozvoja mestskej štvrte. To so sebou prinieslo výrazné skresanie nákladov i neporovnateľne väčšiu rôznorodosť. Ukážkové boli a sú okrem iného aj k životnému prostrediu šetrná organizácia dopravy v mestskej časti, rovnako ako transparentné procesy v jej politike a správe. Tübingenský príklad nám vo svojej celistvosti ukazuje, ako môže opäť vzniknúť „mestskosť“ a mestská kvalita života: kľúčom je, zjavne pre obyvateľov príťažlivá, možnosť spolupodielať sa na plánovaní, výstavbe a dotváraní svojho vlastného mesta.