Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Zoznam všetkých starostov a primátorov zvolených 27. novembra
2010 v komunálnych voľbách, volebná účasť a strany a koalície, ktoré
ich podporovali.
Zoznam členený podľa jednotlivých obvodov.
Bratislava sa po rokoch konečne začala pozerať k Dunaju. Donedávna sa mesto samoľúbo dívalo do seba chrbtom k rieke, neuvedomujúc si, že tak prichádza o jeden za najfascinujúcejších živlov, ktoré obohacujú život v meste. Eurovea bola prvým dokončeným developerským projektom revitalizujúcim nábrežie Dunaja. Zožala úspech verejnosti aj odborných porôt – získala jednu z dvoch tohtoročných cien Stavba roka a je víťazom ceny CE.ZA.AR v kategórii Exteriér. Nedávno sa však sprístupnila nábrežná promenáda ďalšieho ambiciózneho projektu – Riverparku. Ako sa stavajú ku kultivácii verejného mestského priestoru tvorcovia tohto projektu?
Fotovoltika je technológia vyrábajúca elektrickú energiu zo slnečného žiarenia. Patričné systémy nevyžadujú priame slnečné žiarenie k tomu, aby fungovali. Sú schopné vyrábať elektrickú energiu aj pri oblačnom počasí. Využívať ich môžu domácnosti i veľké slnečné elektrárne. FV moduly vedia pracovať bez poruchy dlhé roky. Priama premena slnečného žiarenia na elektrickú energiu je možná vďaka využitiu polovodičových materiálov, z ktorých sa v súčasnosti najbežnejšie požíva kremík. Hoci je široko dostupný, jeho spracovanie je technologicky náročné a venuje sa mu vo svete len niekoľko špecializovaných firiem. Fotovoltika sa začína presadzovať i na Slovensku.
Podľa poľských meteorológov nás čaká najtuhšia zima za posledných tisíc rokov. Údajne za to môže ekologická katastrofa v Mexickom zálive, ktorý má úplne zastaviť Golfský prúd. Dovolím si tvrdiť, že ozaj extrémne zimy môžu nastať, ale nie kvôli ekologickej katastrofe, ale z iných dôvodov. Naším pričinením rozpadáva sa nám atmosféra nad hlavou a preto teplota skáče z jedného extrému na druhý. Neveríte? Chcete dôkaz? Ten je na Mesiaci. Teplota na povrchu Mesiaca sa veľmi mení, pretože tam chýba atmosféra. Najnižšia teplota dosahuje –130 0C a najvyššia okolo +120 0C. Preto Američania pri pristávaní na Mesiaci v roku 1969 si vyberali miesto pristátia Apolla medzi dňom a nocou, aby ich Slnko nespálilo i aby nezamrzli.
Nová stredopravá vláda chce opätovne povoliť voľnejší pohyb cyklistov v lesoch. Vyplýva to z návrhu programového vyhlásenia vlády. Zákaz vstupu na bicykloch s výnimkou vymedzených trás presadil pred tromi rokmi vtedajší kabinet premiéra Róberta Fica. Možnosť voľne sa pohybovať v lesoch privítali viacerí fanúšikovia dvojkolesových tátošov.
Neustále narastajúca intenzita dopravy a s ňou spojené nepriaznivé vplyvy na kvalitu životného prostredia vedú k tomu, že aj slovenské mestské zastupiteľstvá musia uvažovať nad otázkami upokojovania dopravy v mestách. Aplikáciou novej dopravnej politiky chrániacej takpovediac slabších účastníkov cestnej premávky, predovšetkým chodcov a cyklistov, je plošné opatrenie na obmedzenie rýchlosti v zóne Tempo 30. Svoju úlohu však zohrávajú aj ďalšie opatrenia, napríklad vytváranie ekologických zón alebo spoplatnenie vjazdu do niektorých častí mesta.
Vďaka lacným technológiám je v Európe čoraz väčší záujem o pasívne alebo energeticky nenáročné domy využívajúce čistú a lacnú slnečnú energiu. So zvyšovaním ponuky rastie aj počet objednávok na konte spoločností alebo firiem, ktoré sa na danú oblasť špecializujú. Takéto stavby podporuje aj EÚ: podľa uznesenia Európskeho parlamentu musia od roku 2018 už všetky budovy vyrobiť toľko energie, koľko samy spotrebujú. Podľa Inštitútu pre energeticky pasívne domy (IEPD) takýto objekt ušetrí počas svojej životnosti až 90 percent nákladov na vykurovanie oproti bežnému domu.
Podľa údajov spoločnosti CB Richard Ellis dosiahli v prvej polovici roka 2010 celkové investičné obraty do nehnuteľností v strednej a vo východnej Európe (CEE) 1,7 miliárd eur, čo predstavuje v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2009 približne trojnásobný nárast (190 %).
Želiezovce získali v medzinárodnej súťaži titul Hlavné mesto biodiverzity na Slovensku za rok 2010 a aj cenu za najlepší projekt. V európskych krajinách sa v tomto roku, ktorý bol vyhlásený OSN za Medzinárodný rok biodiverzity, organizovalo množstvo podujatí zameraných na ochranu biodiverzity.
V tomto roku si pripomíname 10. výročie podpísania Európskeho dohovoru o krajine (EDoK), ktorý podpísala Rada Európy v roku 2000. Dohovor vznikol s cieľom chrániť, udržateľne využívať a v prípade potreby regenerovať či revitalizovať všetky typy krajín v členských štátoch Rady Európy. Nemenej dôležitý pre nás je rok 2005, keď k dohovoru pristúpila aj Slovenská republika. Odvtedy sa aj na nás v plnej miere vzťahujú povinnosti a záväzky vyplývajúce z EDoK.
V dňoch 5. až 17. júla 2010 sa na pôde Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (FZKI SPU) v Nitre uskutočnila medzinárodná letná škola Green Urban Spaces pre 16 študentov z Poľska, Maďarska, Rakúska, Čiernej Hory, zo Slovinska, Srbska, z Bulharska, Macedónska, Fínska a zo Slovenska. Účastníci sa zaoberali dotvorením verejných priestranstiev centra Nitry so zohľadnením potrieb obyvateľov a návštevníkov mesta, v rámci čoho si mohli overiť svoje tvorivé schopnosti a nadobudnúť praktické i teoretické vedomosti a zručnosti.
Medzinárodný výskumný projekt EDORA (European Development Oportunities in Rural Areas) financovaný z programu ESPON 2013 prináša nové pohľady na európsky vidiek, na možnosti jeho rozvoja, ako aj na výzvy, ktorým čelí. Výsledné informácie majú pomôcť rozvoju politík hlavne smerom k vytváraniu nových pracovných miest a sociálnym zmenám.
Všeobecným cieľom súčasnej dopravnej politiky miest, premietnutej do územnoplánovacích koncepcií ďalšieho rozvoja ich funkcií, je ekonomicky a plošne menej náročná, bezpečnejšia a ekologickejšia preprava. Keďže realizácia týchto cieľov naráža na značné finančné a priestorové obmedzenia, treba na prvom mieste definovať prioritné ciele prospešné pre čo najväčší počet obyvateľov. Kvalita osobnej dopravy patrí medzi základné charakteristiky kvalitného mestského prostredia. Na začiatku 21. storočia si začíname uvedomovať, aké závažné negatívne dosahy má nekontrolovaný rast počtu áut a ich podiel na preprave osôb po mestskom teritóriu. V súvislosti s územným a dopravným plánovaním sa ako najefektívnejší prostriedok nápravy ukázali cielené a zásadné zmeny v deľbe prepravnej práce s udržaním vysokého podielu hromadnej a s rozvojom nemotorovej dopravy.
Koncom leta sa rozbehli stavebné práce na projekte, ktorý zrýchli cestovanie vlakom na 1500-kilometrovej trati Paríž – Štrasburg – Mníchov – Viedeň – Bratislava. Európska megainvestícia v hodnote takmer siedmych miliárd eur.
Dnešná doba prináša so sebou nespočetné možnosti výberu a s tým súvisiacu nevyhnutnosť určovať priority a rozhodovať sa prakticky v každej oblasti života moderného človeka. Pre oblasť stavebníctva platí toto konštatovanie špeciálne. Navyše, čím je investícia po finančnej stránke náročnejšia, tým viac získava na dôležitosti voľba správnej cesty. A takýmto rozhodovacím procesom prechádza v súčasnosti vlastne každý, kto sa rozhodne pre stavbu rodinného domu.
Prudký nárast automobilovej dopravy za ostatných niekoľko desaťročí často vedie k degradácii základného typu verejného priestranstva – ulice, neopomenuteľnej súčasti každého mesta – na prostý dopravný koridor. No „život medzi budovami zahŕňa celé spektrum aktivít, ktoré sa spájajú a dávajú verejným priestranstvám miest zmysel a príťažlivosť…“ píše Jan Gehl [6]. Život na ulici je dramatickým predstavením, v ktorom sme všetci aktívnymi hercami. Ulica má zmysel nielen v tom, že odniekiaľ niekam vedie, že spája časti mesta, má zmysel aj sama o sebe. Na ulici sme preto, že na nej chceme byť. Ulica má priestorovú a zároveň, na rozdiel od ostatných statických prvkov mesta, časovú dimenziu, je najdôležitejším existenciálnym symbolom mesta, konkretizujúcim dimenziu času v jeho hmotnej štruktúre – ako výstižne opisuje transformáciu času do priestoru krajiny a mesta Christian Norberg-Schulz vo svojej knihe Genius loci [14].
Najnovšie snahy ekologizácie a znižovania skleníkových vplyvov zasahujú aj oblasť rozvoja miest. Práve mestá sa vyznačujú vysokou spotrebou energií, na ktorej sa doprava a sprievodné služby podieľajú až 50 percentami. Samotná doprava vo veľkej miere prispieva k energetickej náročnosti, znižovaniu bezpečnosti, vypúšťaniu emisií do ovzdušia, vody a pôdy, ale spôsobuje aj hluk, vibrácie a vizuálne znečistenie verejných urbánnych priestorov. Z toho dôvodu na výzvy štruktúr Európskej komisie (EK) odpovedajú viaceré vedecko-výskumné a realizačné projekty. Na Slovensku sa v tomto kontexte realizoval projekt Snowball, ktorý demonštruje metódy integrovaného plánovania, environmentálnej bezpečnosti a úspor energií v doprave miest Európskej únie.
Uplatnenie transparentných obvodových plášťov a rôznych druhov zasklených fasád je v súčasnej architektúre veľmi široké. Ľahké transparentné plášte sa okrem výškových administratívnych budov rozšírili na iné typologické druhy stavieb s čím súvisí aj využívanie a vývoj nových systémov plášťov. Celkove vývoj ľahkých obvodových plášťov smeruje k čoraz vyššej prefabrikácii s cieľom obmedziť práce na stavbe na najmenšiu mieru zameranú na montáž hotových dielcov s presnými rozmermi.
Chcete vedieť ako dopadla súťaž? Čítajte nižšie.
Novú tvár miest dnes hľadáme rovnako ako urbanisti moderny pred pár desaťročiami, ako renesanční architekti či ako starovekí myslitelia. Hľadanie ideálneho mesta nie je oveľa mladšie než mestá samotné, len jeho forma sa mení – od traktátov starovekých filozofov cez náčrty ideálnych miest k chartám moderného urbanizmu. Usilujeme sa o súlad s prostredím, o priateľskú koexistenciu mesta s územím, na ktorom stojí, no i s jeho širším zázemím, či už prírodným alebo sídelným.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne