ÚzemnéPlány.sk

Formalizmom sa snažíme vyhýbať (2.časť)

Pokračovanie rozhovoru – Michal Burák s Andreou Bacovou pre časopis ARCH o architektúre, urbanizme, vile A a tiež o projekte UzemnePlany.sk

Formalizmom sa snažíme vyhýbať (1.časť)

Michal Burák v rozhovore s Andreou Bacovou pre časopis ARCH o architektúre, urbanizme, vile A a tiež o projekte UzemnePlany.sk

Železničná polícia TGV v Liége Guillemins, Belgicko

Belgické mesto Liége má dlhú a bohatú históriu. Po celé stáročia, rušné mesto, bolo kultúrnou, náboženskou a obchodnou križovatkou. Nachádza sa vo francúzsky hovoriacom belgickom regióne Valónska. V súčasnosti je aj hlavným uzlom európskej vysokorýchlostnej železničnej siete, ktorá spája Anglicko, Francúzsko, Belgicko a Nemecko. Stalo sa to aj vďaka výstavbe zaujímavej a modernej železničnej stanice od známeho španielskeho architekta a inžiniera Santiaga Calatravu.

Vysušené a prehriate mestá

Pri budovaní miest a transformácii vidieckeho prostredia na mestské sa masovo začal uplatňovať betón a asfalt. Nedostatok priestoru a potreba pohodlia zaradili dažďovú vodu padajúcu do mesta ako príťaž. Dažďová voda sa začala vnímať skôr ako odpadová voda, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou, vo väčšine prípadov spolu so splaškovými vodami. Kanalizovanie dažďovej vody z miest sa nevníma ako riziko vzniku povodní ani sucha a s tým rast extrémnych horúčav. Zmeníme to? Máme na to cca 5 rokov. Nie viac.

Nový urbanizmus

Už vyše 10 rokov existuje v USA hnutie, ktoré propaguje rôznorodé, múdre a kompaktné využitie daného územia pod názvom Nový urbanizmus. Zameriava sa na integrovanie viacerých činností človeka ako je bývanie, práce, zábava, parky, škola, teda všetky miesta, ktoré sa využívajú.

VILA A | Atrium

V porovnaní so slimákom alebo korytnačkou nie sme k svojim príbytkom fyzicky fixovaní, naopak, náš dom(ov) je neoddeliteľný od krajiny a miesta. Prečo sa napriek tomu vlastné domy stávajú pre mnohých ľudí bremenom? Privilégium človeka samostatne sa rozhodnúť, nesie so sebou zodpovednosť za výber, pochopenie a rešpektovanie prostredia, do ktorého vstupuje.

Vilu A môžeme nájsť asi desať kilometrov severozápadne od centra Košíc, v obci Kostoľany nad Hornádom. Centrum, pozostávajúce z kostola, materskej školy a obecného úradu, kompenzuje okolitá príroda, súkromie a pokoj. Vila svojou formou a zvoleným materiálovým riešením možno pôsobí vo svojom okolí ako tichý revolucionár. V skutočnosti si komplikovanosť samotnej parcely prirodzene vynútila cielenú hru s formou a jej obsahom. Neveľká, do terénu šikmo zarezaná hmota s orientáciou východ – západ a racionálne vyriešenou dispozíciou je dôkazom, že ani obmedzený priestor nemusí byť zákonite obmedzujúci.

Pohľad na Velo-city Global Copenhagen 2010 skúsenosti a poznatky (1.časť)

Pohľad na Velo-city Global Copenhagen 2010, konferenciu zameranú na cyklistickú dopravu a všetko s ňou súvisiace a to priamo v „Mekke“ cyklodopravy v Kodani.
Ide o najväčšiu svetovú konferencia zameranú na riešenie cyklistickej dopravy.

Objekt 205–00 Most na diaľnici

Diaľnica D1 v úseku Jánovce-Studenec Objekt 205–00 „Most na diaľnici v km 1,650“ je vytvorený kombináciou betónových konštrukcií (spodná stavba, piliere a mostovka) a oceľových konštrukcií (hlavné nosné oblúky, kyvné stojky a sústavou priečnikov a pozdĺžnikov pod betónovou mostovkou). Celková dĺžka siedmich dilatačných polí je 500 m. Hmotnosť oceľovej nosnej konštrukcie je 2 010 371 kg.

Most Broomielaw-Tradeston „Squiggly Bridge“

Most Broomielaw-Tradeston (tiež neformálne nazývaný aj „Squiggly Bridge“) je most cez rieku Clyde v meste Glasgow. Realizovala ho dánska architektonická firma Dissing+Weitling. Výstavba mosta stála 7 miliónov libier a používajú ho peší chodci a cyklisti. Automobilová doprava nie je na moste povolená. Využíva dizajn zaveseného mosta, hoci s horizontálne zakriveným rozpätím v tvare S s vonkajším hranením na oboch zakriveniach.

Piatková prechádzka po EXPO Šanghai 2010 (piata časť)

Belgicko, Bosna a Herzegovina, Česko, Kanada, Portugalsko

Vývoj miest v staroveku – Mezopotámia a Egypt

Vznik mesta sa viaže na prvé triedne spoločnosti. Diferenciácia spoločnosti sa zákonite premieta do jednotlivých funkčných komponentov a hmotových aj priestorových prejavov v sídle. Obdobie staroveku a v našich podmienkach stredoveku je charakteristické zakladaním miest, čo so sebou prinieslo veľmi jednoznačné riešenia novozaložených sídiel. Až ďalšie vývojové etapy, ktoré popri živelných katastrofách a vojnových pohromách, ako aj vývojom spoločnosti vstupovali novými požiadavkami do pôvodnej štruktúry miest, podrobovali tieto sídla korekciám, ktoré mali odstrániť problémy brzdiace ich rozvoj. Nasledujúce vývojové etapy ľudskej spoločnosti vstupovali do sídiel zanechaných predchádzajúcimi generáciami tvorcov a viac či menej ich prispôsobovali novým požiadavkám.

Na prechádzke Bratislavou. Verejné mestské priestory, ktoré nás netešia

Európske mestá patria chodcom a cyklistom. Automobilová doprava sa postupne premiestňuje do okrajovejších častí, posilňuje a skvalitňuje sa hromadná doprava, verejné priestory sa riešia tak, aby boli pre chodcov a cyklistov čo najpriateľskejšie. Jedného dňa sme sa vybrali na prechádzku Bratislavou s fotoaparátom na krku. Po vytlčených chodníkoch sme sa predierali haldami parkujúcich áut a iných fyzických bariér a fotili niektoré z nespočetného množstva prešľapov riešenia verejného priestoru. Žiaľ, na chodcov sa často nemyslí. Nemôžeme sa čudovať, že aj tých pár nadšencov, ktorí chcú niekam ísť peši, to po čase vzdá a sadne do svojich áut. Akí sme, tak staviame. Ako staviame, takí sme. A je hlavne na staviteľovi, aby tento bludný kruh preťal dobrým dielom, ktoré svojou časťou prispeje k tomu, aby boli naše mestá príjemným miestom na život.

Nitra – kraj geotermálnych prameňov a investičných príležitostí

Diskusné stretnutie Nitra – investičné priority a zámery, ktoré pod záštitou primátora mesta Nitra Jozefa Dvonča usporiadal internetový časopis Stavebné fórum.sk, prinieslo do uvedených otázok nové svetlo.

Zonácia Tatier podľa developerov i ochranárov podporuje devastáciu

Okrem iných káuz v súčasnosti rezonuje v spoločnosti schválenie územného plánu mestom Vysoké Tatry s ministerským návrhom zonácie Tatranského národného parku, v ktorom sa určuje, kde bude úplná ochrana prírody bez ľudského zásahu, kde sú možné isté zásahy a kde je dovolená úplná devastácia. Touto tatranskou epizódou sa končí evidentná etapa úpadku ochrany prírody na Slovensku, ani nie preto, že sa umožnilo developerom viac ohlodávať koláč vzácnej tatranskej prírody, ale preto, lebo sa nenašla vôľa rozvíjať integrovaný model ochrany prírody, ktorý by nie len zastavil ohlodávanie najvzácnejších častí prírody, ale aj podporoval obnovu tých zdevastovaných častí prírody, ktoré by posilnili ochranu najvzácnejších častí prírody. Otázka znie, či je vôbec možné takýto model ochrany prírody vymyslieť, keďže rastom populácie sa znásobujú potreby existencie.

Michalovce a Zemplínska šírava: perspektíva vzájomnej symbiózy

„Slovensko – Malá Veľká Krajina“ – slogan, ktorým už niekoľko rokov presviedčame zahraničie o kvalitách ponuky našej krajiny a jej zariadení cestovného ruchu pre návštevníkov. Ešte dlhšie sa tradujú slovné proklamácie štátu o veľmi dobrých prírodných a geografických podmienkach na rozvoj aktívneho cestovného ruchu ako odvetvia, ktoré by mohlo byť jedným z hlavných zdrojov tvorby hrubého domáceho produktu. Skutočnosť ale za týmito proklamáciami výrazne zaostáva. Dokonca aj v niekdajších tradičných a v minulosti hojne navštevovaných strediskách cestovného ruchu.

Územné plány vytvárajú trvalo udržateľný rozvoj miest a obcí

Územným plánovaním sa vo verejnom záujme určuje hospodárne využitie zastavaného územia a chráni územie nezastavané. Je to jedna z podmienok poskytovania finančnej podpory na rozvoj miest i obcí z eurofondov i zo štátneho rozpočtu. Územné plány priťahujú tak domácich, ako i zahraničných investorov. Bez nich nie je možný ani rozvoj regiónov. Ak ich nahradíme výlučne administratívnym rozhodovaním, nezabezpečíme koncepčné a efektívne využívanie potenciálu regiónov, obcí a miest.

Tempo obnovy slovenských hradov, zámkov a kaštieľov pokrivkáva

Slovensko je svetovou veľmocou v počte zrúcanín hradov a zámkov. Ich konzervácia a obnova však zaostáva. Pamiatkový úrad eviduje vyše 14-tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok. Vlastní ich štát, obce, samosprávne kraje, cirkvi, právnické aj fyzické osoby, zahraniční majitelia a firmy. Vyše 4-tisíc je v dobrom stave, viac ako 560 v dezolátnom a zhruba 700 sa obnovuje. Najviac ohrozené sú hrady Tematín, Pajštún, Turňa, synagóga vo Vrbovom, kaštieľ v Bošanoch, niektoré domy v Spišskom Podhradí či ľudová architektúra v pamiatkových rezerváciách Osturňa, Ždiar a Podbieľ.

Banská Štiavnica nechce byť skanzenom

Banská Štiavnica je jedným z najčarovnejších a historicky najzaujímavejších miest na Slovensku. V roku 1993 sa mestu dostalo najvyššieho medzinárodného uznania, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami v okolí zapísané do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Koncom roka 2009 však pribudlo Banskej Štiavnici ďalšie ocenenie. V súťaži Kultúrna pamiatka roka 2008, ktorej vyhlasovateľom a organizátorom je Ministerstvo kultúry SR, zvíťazila Banská Štiavnica v kategórii Príprava a realizácia obnovy historického prostredia vďaka kvalitne zrealizovanej úprave verejných priestranstiev historického centra Banskej Štiavnice – Námestia sv. Trojice, Radničného námestia, Ulice A. Kmeťa a Starozámockej, Novozámockej, Dolnej ružovej a Hornej ružovej ulice. Aké špecifiká má územné plánovanie v tomto nezabudnuteľnom meste, ktoré dýcha históriou?

Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (II. časť)

Realizácie Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval desať francúzskych i zahraničných architekonických tímov na riešenie Veľkého Paríža, obrovskej mestskej aglomerácie s rozlohou takmer 15 miliónov metrov štvorcových, ktorá sa vytvorila okolo hlavného mesta tak, aby vznikla moderná metropola v súlade s Kjótskym protokolom.

Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (I. časť)

„Finn Geipel patrí k významným osobnostiam architektúry vo Francúzsku, pracuje na mnohých významných domácich aj zahraničných projektoch a zároveň je vedúcim výskumného inštitútu LIA (Laboratory for Integrative Architecture) na Technickej univerzite v Berlíne,“ predstavil na prednáške z cyklu Mesto v pohybe nemeckého architekta pôsobiaceho v Paríži Štefan Šlachta, hlavný architekt Bratislavy. Finn Geipel, pod ktorého vedením vznikal aj veľkolepý urbanistický projekt Grand Paris, o svojej tvorbe hovorí, že sa zaoberá tromi základnými aspektmi – neohraničenosťou v čase, neohraničenosťou v priestore a diverzitou.