ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Martina Jakušová

Foto

archív LIN Finn Geipel + Giulia Andi

Zdroj

Urbanita

Počet zobrazení

20414

Kategórie

Ostatné časti

• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (I. časť)
• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (II. časť)

Súvisiace články

• Urbanizmus verzus udržateľné mestá.
• Peter Gero - „Územný plán je proces.“
• Plán Chicaga - Sté výročie urbanistickej vízie, ktorá predurčila dnešnú tvár americkej metropoly
• Dizajn ako znak identity mesta. Mestský dizajn súčasťou urbanizmu a priestorového plánovania
• Urbanizmus a bezbariérovosť – príprava novej legislatívy
• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (I. časť)
• Nový urbanizmus
• Formalizmom sa snažíme vyhýbať (2.časť)
• S urbanistou Jiřím Hrůzou

Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (II. časť)

Grand Paris

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy vyzval desať francúzskych i zahraničných architekonických tímov na riešenie Veľkého Paríža, obrovskej mestskej aglomerácie s rozlohou takmer 15 miliónov metrov štvorcových, ktorá sa vytvorila okolo hlavného mesta tak, aby vznikla moderná metropola v súlade s Kjótskym protokolom. V súčasnosti žije už 50 % ľudí v takýchto mestských aglomeráciách, a tak je nájdenie optimálneho riešenia horúcou potrebou súčasnej spoločnosti.
V súťaži uspel medzinárodný interdisciplinárny tím so špecialistami z oblasti územného plánovania, teórie a dejín stavby mesta, filozofie, architektúry, ekológie, klimatických zmien, dopravy a sociológie pod vedením ateliéru LIN. Tím spolupracoval s výskumnými inštitútmi MIT v Bostone, Oldenburskou univerzitou a Technickou univerzitou v Berlíne.

Orbitálny systém BRT, Grand Paris © Fabio Casiroli, Systematica + LIN

„Vytvorili sme multidisciplinárny tím, v ktorom sme pracovali celých deväť mesiacov na tom, aby neboli predmestia len akýmsi šedivým prílepkom veľkolepého centra mesta, ale kvalitným miestom na život. Tomu predchádzal výskum a vytvorenie mentálnych máp.
Zaujímavým zistením bolo, že Parížanmi sa cítia len tí obyvatelia, ktorí žijú v centre mesta (2 milióny ľudí). Pre nás bolo výzvou dosiahnuť to, aby sa Parížanmi cítilo aj ostatných 10 miliónov ľudí žijúcich v ostatných častiach metropoly. To vyžaduje vytvoriť významnejšie centrá aj v týchto oblastiach tak, aby vznikla zdravá polycentrická štruktúra. Projekt Grand Paris nie je projektom ex nihilo, ale projektom v už existujúcej urbánnej štruktúre. Hľadali sme iný model hustoty osídlenia tak, aby aj ľudia žijúci v husto obývaných častiach mali nablízku prírodné prostredie. Aglomerácia je charakteristická nielen oblasťami s vysokou hustotou, ale aj oblasťami pavilónového bývania s nízkou hustotou, v ktorých v súčasnosti chýba možnosť hromadnej dopravy. Významnou súčasťou úlohy je vyriešiť vzťah mesta a prírody – mesto musí obsahovať prírodu,“ hovorí k východiskám projektu Finn Geipel a pokračuje: „Pracovali sme s polaritou, ktorá sa vytvára okolo zárodkov mestských či prírodných centier. Na miestach s nižšou hustotou osídlenia by mohli vznikať tzv. ľahké mestá, ktoré by mohli byť ideálnym protipólom k tým ,hustým´, intenzívne využívaným, a vytvárať ,zelené pľúca´ aglomerácie.
Dôležitým aspektom mesta je dostupnosť. V súčasnosti sa všetko sústreďuje na Paríž, pričom periférne mestá nie sú prepojené. Riešením je vytvoriť sieť, čím sa odľahčí doprava na ťahoch do centra Paríža, ale aj umožniť cestovať verejnou alebo poloverejnou hromadnou dopravou s použitím nových ekologických a rýchlych dopravných prostriedkov, a nielen osobnými automobilmi.

Transformácia hustej dopravnej infraštruktúry na zelené koridory integrovanej mobility © LIN

Transformácia podmorskej základne v Saint-Nazair

Transformácia podmorskej základne Alvéole s bunkrami pre ponorky v meste Saint-Nazair vo Francúzsku bola projektom takmer neuskutočniteľným. Saint-Nazair je mesto na brehu Atlantiku pri ústí rieky Loire. Kolos podmorskej základne oddeľuje mesto od prístavu a predstavuje takmer nepredstaviteľnú bariéru. Je 300 metrov dlhý, siaha pod hladinu mora 120 a nad hladinu vyčnieva 20 metrov. Základňu postavila nemecká armáda presne na mieste bývalého prístavu lodí plaviacich sa medzi Francúzskom a Južnou Amerikou, ktorý bol v tom čase centrom mesta.
Nemeckej armáde sa toto územie hodilo najmä polohou a rozmermi, a tak si mesto muselo centrum vybudovať inde. Počas vojny bolo mesto na 90 % zničené, kolos podmorskej základne však ostal bez ujmy. Betónová strešná konštrukcia meria 8 metrov, obrovská masa betónu základne vytvára v objekte vlastnú mikroklímu, ktorá je v porovnaní s ročnými obdobiami posunutá o štyri mesiace.

Primátor vypísal v roku 2003 súťaž na premenu tejto základne na centrum mesta s dôrazom na kultúru a cestovný ruch a v konkurencii mnohých ateliérov vyhralo práve štúdio LIN. „Bolo to pre nás prekvapením, keïže sme boli nemecký tím, aj keď s prepojením na tvorbu o Francúzsku,“ opisuje okolnosti vzniku projektu Finn Geipel. „Aj odstrániť tento kolos by bolo veľkou úlohou, keby sa to však podarilo, stratilo by Saint-Nazaire časť svojej identity. Preto som sa rozhodol postupovať inak.
Pokúsil som sa – podobne, ako sa to robí v ázijských bojových umeniach–premeniť toto negatívum mesta v jeho prospech a ťažiť zo samotnej povahy priestoru. K hmote základne sme pristupovali ako ku kameňolomu, z ktorého si berieme, čo potrebujeme – aj so všetkými priestorovými paralelami, ako sú terasy, dutiny, nerovnosti a podobne. Použili sme koncept do seba navzájom poskladaných ,škatuliek s minimalizovanými prepojeniami na osvetlenie a priechody. Z konštrukčnej stránky sme sa inšpirovali technikou výstavby dokov – využili sme obrovské oceľové nosníky, ktoré sme dali vyrobiť v dokoch Saint-Nazair. Z estetického, technického aj akustického hľadiska sme vždy pracovali so samotnou povahou betónu, nesnažili sme sa ho skrášliť či obaliť niečím iným,“ vysvetľuje F. Geipel. Ústredným priestorom, ktorý priťahuje množstvo návštevníkov, je centrum súčasnej hudby s koncertnými priestormi a nahrávacím štúdiom. ďalšou sálou je 100 metrov dlhá a dvadsať metrov široká divadelná sála, pod ktorou je odkrývateľná vodná nádrž.

Pohľad z vtáčej perspektívy na Alvéole, bývalú ponorkovú základňu v Saint-Nazaire po konverzii © Adrian König

Verejná pasáž – pohľad do Alvéole 12, Saint-Nazaire © Jan-Oliver Kunze

Ťaživú atmosféru priestorov často bez denného osvetlenia autori eliminovali presklenými výrezmi do betónu na bočných stenách a kupolou na streche, ktorá bola pôvodne osadená na radari berlínskeho letiska Tempo. Táto len 16 metrov veľká konštrukcia sa stala nielen miestom tvorivých stretnutí a happeningov, ale postupne aj symbolom celého mesta. V priestoroch autori často ponechali niektoré pôvodné technické zariadenia (napríklad posuvný koľajnicový dopravník), ktoré dotvárajú atmosféru miesta. Voda obmýva a postupne rozkladá betón, na mnohých miestach presakuje a na iných vyteká, betónová konštrukcia nie je z dlhodobejšieho hľadiska udržateľná, a tak sa aj projekt kultúrneho centra bude musieť postupne prispôsobovať meniacim sa technickým podmienkam konštrukcie. „Tento projekt je proces. My sme naším vstupom len iniciovali ďalšie impulzy na využitie zvyšných 80 % priestoru podmorskej základne,“ skromne uzatvára Finn Geipel.

Celkový pôdorys bunkra pozostáva zo 14 častí – alveol (dutín) © LIN

Pozdĺžny rez cez Alvéole 14 © LIN

Cité du Design v Saint-Etienne

Cité du Design vo francúzskom meste Saint-Etienne je prestavbou bývalej továrne so zbrojárskou výrobou z konca 19. storočia na centrum dizajnu, v ktorom sa nachádzajú komplexne vybavené priestory na prezentáciu dizajnu.

Saint-Etienne patrilo k najvýznamnejším priemyselným mestám Francúzska. Po zastavení výroby priemyselných prevádzok sa mesto muselo preorientovať na iné druhy činností. Po zbrojárskej výrobe tu ostalo ťaživo pôsobiacich 12 hektárov priestorov ako vystrihnutých z Tarkovského filmu Stalker. Revitalizáciu tohto územia inicioval dnes už bývalý primátor mesta Saint-Etienne Michel Thioliere.

„Cité du Design neexistuje,“ začína s definíciou svojho konceptu trošku kontroverzne Finn Geipel a dodáva: „Skôr sa dá o ňom povedať, že sa neustále tvorí. Nedá sa opísať ako dostavaný komplex budov, skôr ako prelínanie a infiltrácia rôznych priestorov s rozličnými funkciami. Takto koncipovaný priestor dokáže flexibilnejšie reagovať na budúce požiadavky.“

Medzi areálom zbrojárne a bulvárom lemovaným parkom, ktorý prechádza celým mestom, je vytvorený priestor autormi nazývaný Platina, tvoriaci prechod medzi pôvodným komplexom budov a verejným priestorom. Táto 200 metrov dlhá a 30 metrov široká hala bez jediného stĺpu vnútri je definovaná svojou „pokožkou“, 50 cm hrubou obvodovou konštrukciou, ktorá sa neustále prispôsobuje vonkajším aj vnútorným okolnostiam. Platina nemá hlavný vstup, ale 42 otvorov, ktoré sa dajú odkrývať v závislosti od aktivít, ktoré sa v objekte odohrávajú, a podobne v objekte fungujú aj mobilné priečky. Obvodový plášť efektívne hospodári s energiou a tak je tento objekt energeticky úplne sebestačný.
Na Platine sú fotovoltické články, ale na určitých častiach momentálne experimentálne prebieha fotosyntéza, čo je v porovnaní s fotovoltikou v princípe celkom odlišný proces. Pri fotosyntéze nie je potrebné, aby bolo slnečné počasie, prebieha aj pri zamračenom počasí. Okrem toho v spolupráci s kanadským tímov navrhli na Platine vrstvu, ktorá zabezpečuje klimatizáciu. V prepojení so susedným parkom stojí skleník, v blízkosti je amfiteáter pre 250 ľudí, v areáli sa nachádza i „matériotéka“, v ktorej sú vystavené a popísané zaujímavé súčasné materiály používané v dizajne. Pri vstupe je vyhliadková veža, ktorá tvorí kontrast s horizontálnou hmotou hlavného priestoru a zároveň aj akýsi akcent priťahujúci pozornosť návštevníkov mesta. Z veže sa dá pozorovať dianie v hlavnom priestore.

Vyhliadková veža vo vstupnej časti Cité du Design © François Maisonnasse

Výstavný priestor B © Jan-Oliver Kunze

Finn Geipel: Spatial planning has the power to influence human mentality

„Finn Geipel belongs among France’s significant architecture personalities, someone who has been engaged in many projects both home and abroad, and is the head of the LIA (Laboratory for Integrative Architecture) research institute at the Technical University in Berlin,” was the introduction given by Bratislava’s Chief Architect, Štefan Šlachta at a lecture from the cycle, City in Motion. An originally German architect, the Paris-based Finn Geipel has overseen the unfolding of the wide-scale urbanism project Grand Paris. Of his work, he states that it encompasses three basic aspects – borderlessness in time, boundlessness in space, and diversity.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu