Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
625 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
11. 12. 2024, meniny má: Hilda
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V územnoplánovacej praxi sa začali pri obstarávaní služieb spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) využívať elektronické aukcie. Slovenská komora architektov považuje elektronické aukcie na získanie služby spracovateľa ÚPD v rozpore s §43 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. K tomuto záveru ju viedli najmä tieto skutočnosti.
Popri nábrežiach a CBD ide o ďalšiu lokalitu, ktorú očakávajú zmeny nadmestského významu. Petržalka bola budovaná počas socializmu a aj na tie časy s nedostatočnou OV, ktorá nemôže naplniť súčasné potreby v žiadnom prípade. Táto mestská časť by sa, slovami Václava Havla, dala zjednodušene nazvať ako „nocľaháreň“, resp. „králikáreň.“
Mesto Freiburg je samo o sebe pojmom pre úspešné územné a dopravné plánovanie. Jeho mestská časť Vauban, ktorá do roku 1992 slúžila Francúzskej armáde ( Vauban bol v 17 storočí francúzsky maršál) sa stala príkladom ako úspešne aplikovať kvalitné zásady urbanizmu pre ľudí.
Úroveň obec sa v územnom plánovaní týka širokého typologického spektra sídiel. To by sa malo premietnuť do špecifického prístupu v hmotnoprávnych aj procesnoprávnych otázkach územného plánovania. Kým problematika miest má mnoho spoločných znakov, medzi vidieckymi sídlami – dedinami – je viac špecifických a najmä regionálnych rozdielov.
Regióny s dominantne vidieckym charakterom pokrývajú polovicu Európy a žije v nich približne pätina populácie.1 Na Slovensku má podľa definície EUROSTAT-u vidiecky charakter 80 % územia a žije na ňom 48 % obyvateľstva.2 Preto je prirodzené, že sa k rozvoju vidieka ako priorite rozvoja deklaratívne hlásia všetky úrovne politiky – od európskej cez štátnu až po regionálnu úroveň. Na strane druhej je v tomto kontexte nepochopiteľné, ako málo sa zamýšľame nad premenami, ktoré vidieckemu osídleniu prinesie budúci rozvoj vedomostne založenej spoločnosti. Územný rozvoj vidieckych sídiel je navyše oblasťou, v ktorej sa naplno demonštruje kvalita a koordinovanosť riadiacej praxe na všetkých rozhodovacích úrovniach a vo všetkých aspektoch rozvoja – ekologických, ekonomických, technologických či sociálnych.
Podľa stavebného zákona sú každé mesto a obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinné mať územný plán, ktorý možno spracovať pre územie jednej obce alebo aj spoločne pre územie viacerých obcí, ak sa na tom dohodnú. Ostatné obce s počtom obyvateľov menej ako 2 000 sú povinné mať územný plán len vtedy, ak treba riešiť koncepciu ich rozvoja vo vzťahu k predpokladanej rozsiahlej novej výstavbe alebo prestavbe v obci alebo k požiadavkám na umiestnenie verejnoprospešných stavieb.
Koncom roka 2010 sa vyhlásili výsledky 8. ročníka Európskej súťaže o najlepší projekt v oblasti urbanizmu a priestorového plánovania; ECTP-CEU – Európskej rady urbanistov a priestorových plánovačov. Analýzou víťazných projektov sa dajú vyvodiť mnohé súčasné trendy v oblasti urbanizmu a územného plánovania v Európe. Urbanizmus a územné plánovanie nadobúda vo svete čoraz väčší význam. V mnohých európskych krajinách hovoria už dnes o renesancii týchto disciplín, ktoré sú významným prínosom predovšetkým pri realizácii obnovy, resp. regenerácii miest a ďalších urbanizovaných území, pri podpore súťaživosti v území, rozvoji územnej súdržnosti (kohézii) a spolupráce. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri manažmente problémov, súvisiacich s globálnym otepľovaním, potrebou šetrenia spotreby energií a nie v poslednom rade pri riešení problémov sociálnej odlúčenosti.
Keď hovoríme o centrálnej oblasti Bratislavy, hovoríme o pomerne rozsiahlej lokalite Mlynské nivy. Jadro oblasti je v štvoruholníku ulíc Dostojevského rad, Mlynské nivy, Košická a Landererova, zvyšok je ohraničený ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická. Bližšie to je vidno na mape.
Bývanie ako jedna z najdôležitejších oblastí života vychádza z tradície a mentality jednotlivých národov. Tradičné modely bývania zohrávajú veľkú úlohu pri navrhovaní nových typov bytov i celých obytných súborov. Rovnako ako životný štýl obyvateľov a ich vzájomné vzťahy. Formovanie obytného prostredia i samotných obytných budov má z uvedených dôvodov tendenciu smerovať k istému zaužívanému štandardu, ku konvencii, ba až stereotypu foriem, čo sa prejavuje najmä v masovej obytnej zástavbe. Zmena spoločenských a ekonomických podmienok, životného štýlu a štruktúry spoločnosti kladie na bývanie nové nároky. Úlohou doby je preto nastoľovať otázky súvisiace s formovaním súčasných a budúcich foriem obytného prostredia, hľadať na ne odpovede a riešenia.
V uplynulých desaťročiach sa výrazne posunulo nazeranie na ciele a ideály mestského rozvoja. Zásadný význam nadobudli diskusie o koncepcii udržateľného rozvoja. Ďalším znakom tohto obdobia je skutočnosť, že problematika mestského rozvoja sa v Európe z odborných diskusií posúvala čoraz viac do politických debát. Súvisí to s čoraz väčšou účasťou finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, ktoré priamo, alebo nepriamo smerovali do tejto oblasti.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne