ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Zuzana Gladičová, doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.,

Spoluautori

doc. Ing. arch. Andrea Bacová, PhD.

Autor fotografií

archív autoriek

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o

Zobrazení

18273

Dátum vydania

09. 03. 2011

Kategórie článku

• Architektúra
• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Trendy v tvorbe obvodových stien budov
• Hammarsby - bývanie v prírode
• Hľadá sa nová tvár našich miest. Zelené mesto Solarcity, Linz
• Stavebné trendy 3. tisícročia
• Tampere, mesto - osobnosť
• Pozitíva a negatíva bytovej výstavby v uplynulom desaťročí

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

42%

Celkový počet hlasov: 1087

Súčasné trendy v navrhovaní obytných štruktúr

Bývanie a jeho rozvoj je vhodné sledovať v širších súvislostiach. Vysoká architektonická kvalita samotného obytného domu už nestačí. Žiada sa, aby bol začlenený do kontextu a vytváral s ním komplexné – plnohodnotné obytné prostredie s ponukou práce, rekreácie, zábavy i podmienok pre posilňovanie sociálnych vzťahov. Tvorba príjemného a príťažlivého obytného prostredia je primárnym záujmom architektov a urbanistov. Na jednej strane sa uplatňujú isté overené modely vnútornej organizácie obytných štruktúr, ako i samotných obytných jednotiek. Na druhej strane pod vplyvom uvádzaných zmien sú zrejmé silné tendencie vedúce k snahe o rozmanitosť, originalitu formy vrátane nekonvenčných riešení.

Tento trend je umocnený rozvojom nových obytných zón transformáciou areálov a objektov pôvodne iných funkcii, respektíve výstavbou na doposiaľ nezastavaných pozemkoch v kontakte s prírodným prostredím, či v existujúcej zástavbe so silným charakterom. Zásadným podmieňujúcim faktorom tvorby obytných štruktúr je i vplyv globalizácie, migrácie a s nimi spojený vplyv iných kultúr, ale i snaha o zachovanie si svojej vlastnej identity (global verzus glocal). Čo sa premieta do architektonickej tvorby, ktorá je schopná uchovať a podporiť osobitosť daného miesta, ale súčasne preberať cudzie vzory. Aplikácia zahraničných modelov bývania bola a je bežná. Jej dobrý výsledok však podmieňuje uvedomenie si a aplikáciu vlastných špecifík.

Európska únia každoročne bilancuje vývoj bývania a porovnáva štandardy a formy v jednotlivých krajinách. Naznačuje trendy bývania a vydáva impulzy pre spoločné napredovanie. Súčasne však odhaľuje historické súvislosti a osobitosti, ktoré sú charakteristické pre členské štáty a podporuje ich. Medzi zásadné požiadavky doby patrí požiadavka udržateľnosti. Tá prináša do tvorby obytných budov a obytných štruktúr rovnako nové impulzy.

Obytné štruktúry a udržateľný rozvoj

Zvyšovanie počtu mestského obyvateľstva, ako i zmena štruktúry rodín vedie k potrebe nových bytov. Nástroj, ktorý efektívne reaguje na uvedenú rastúcu potrebu bytov je zvyšovanie hustoty obyvateľov. Podporuje udržateľný rozvoj miest v jeho ekologickom, ekonomickom, i sociálnom rozmere. Urbanistická štruktúra vyššej hustoty má oproti „urban sprawl“ niekoľko výhod, ako je menšia závislosť od áut, menšia energetická náročnosť, efektívnejšia mestská hromadná doprava, kratšia dostupnosť k vybavenosti, či zeleni. Vytvára sa mnohovrstvová mestská štruktúra, ktorá ľahšie napĺňa potreby svojich obyvateľov. Preto sa uvedenej problematike venuje zvýšená pozornosť ako v praktickej, tak v teoretickej rovine. Výsledky systematického výskumu sa premietajú do vhodných regulačných nástrojov na úrovni sídiel alebo zón, ale predovšetkým do množstva úspešných realizácii.

Významným momentom je, že danej problematiky sa zhostili činní architekti. Priekopníkmi a neúnavnými propagátormi a realizátormi obytných štruktúr vyššej hustoty je tím architektov MVRDV, Rem Koolhaas či Eduardo Arroyo. Uvedenú problematiku navyše i cieľavedome skúmajú a to nielen z pohľadu architektonického, či urbanistického, ale i z hľadiska ekonomického, ekologického a sociálneho. Architekt Richard Rogers bol v roku 1998 oslovený britským premiérom na vypracovanie dokumentu, ktorý by definoval príčiny vtedajšieho urbanistického úpadku Anglicka a zároveň stanovil vízie ďalšieho rozvoja miest, ktoré by boli založené na zodpovednosti za životné prostredie, na princípoch upevňovania sociálnych väzieb, plánovitého rozvoja a moderného architektonického výrazu. Dôležitú úlohu v uvedených zásadách zohrali práve princípy presadzovania obytných štruktúr vyššej hustoty. Formulované odporúčania boli premietnuté do regulatívov pre územné plány miest, ktoré sú v súčasnosti jednými z najefektívnejších na svete.

Vysoká koncentrácia obyvateľov v mestách sa nie vždy spájala a spája s kvalitou obytného prostredia. Súčasné tendencie smerujú k skvalitňovaniu obytného prostredia formovaného hodnotnou obytnou zástavbou vyššej hustoty v súčinnosti uplatnením širokej škály ďalších funkcií, s ponukou väčšieho rozsahu kvalitných verejných priestorov a zelene.

Priestorové možnosti krajín sveta sú rôzne. Kým Južná Amerika či Ázia, predovšetkým Čína, stále bojujú s potrebou výstavby celkom nových miest (od roku 2000 do roku 2030 sa uvažuje s výstavbou až 400 nových miest), Európa sa sústreďuje na premeny už existujúcich miest a zvyšovanie ich kvality. Uvádzané novonavrhované čínske mestá vychádzajú z tradičných modelov bývania v Číne, ako aj zo západných modelov. Rozdielna mierka, s ktorou architekti a urbanisti pracujú nastoľuje rôzne problémy.

Severná Amerika využíva potenciál v existujúcich mestách a ich voľných, respektíve neefektívne využitých priestoroch. Zameriava sa na tzv. „lost space“ (stratený priestor), pre ktorý hľadá optimálny stavebný program. Pre Austráliu, podobne ako pre Anglicko zohráva pri formovaní obytných štruktúr významnú úlohu zeleň.

Možnosti zvyšovania hustoty obyvateľov v Európe sa intenzívne skúmajú predovšetkým v krajinách, v ktorých priestorové možnosti sú obmedzené. Ide najmä o Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Anglicko a Španielsko. Pritom každá z krajín prispieva k rozvoju danej problematiky niečím osobitým.

Nové obytné formy vo väzbe na obytné štruktúry vyššej hustoty

Hľadanie nových foriem zástavby viedlo k vzniku nových pojmov ako housys, hybrid house, kangaroo house či SoHo.

Housys je pojem, ktorý sa vzťahuje na otvorené obytné systémy, ktoré vytvárajú obytnú rozmanitosť. Zahŕňajú v sebe rôzne veľkostné i kvalitatívne typy bytov doplnené o spoločné priestory určené výhradne pre ich obyvateľov. Často sa ich vnútorná rozmanitosť prejavuje aj v architektonickom výraze. Ako existujúci príklad je možné spomenúť obytný blok Silodam v Amsterdame. Druhým pojmom spojeným s progresívnym bývaním je kangaroo house, teda dom alebo byt, ktorý sa dokáže prispôsobovať zmenám v rodine počas jej starnutia. Pojem je spájaný s princípmi univerzálneho dizajnu, pretože starnutie ako neodmysliteľná súčasť nášho života sa premieta aj do bývania.

Hybrid house možno charakterizovať ako objekt prípadne súbor objektov s rôznou skladbou programov. Mesto je umelý ekosystém, ktorý sa správa veľmi podobne tým prírodným. Preto čím väčšia je rôznorodosť druhov a typov bytov, obytných objektov v rámci obytnej štruktúry tým vyváženejšou sa stáva.

SoHo – small office/home office je intenzívna forma zástavby, ktorá je charakteristická pre obytné štruktúry v blízkosti centier miest a mestských administratívnych komplexov (city business district). Ide o objekty s malometrážnymi bytmi, ktoré je možné využívať aj na podnikanie. Veľmi efektívne zhodnocuje drahé pozemky a pridáva im na ich hodnote. Keďže táto štruktúra je určená i na komerčné využívanie, nároky na jej presvetlenie a orientáciu voči svetovým stranám sú nižšie, ako pre výhradne obytnú funkciu. Byty sú tak umiestňované v blízkosti občianskej vybavenosti a často pri hlavných dopravných tepnách, čo by pri požiadavkách kladených na obytné budovy nebolo možné. Pre uvedený typ zástavby sú charakteristické zvýšené nároky na dobré dopravné napojenie, kde sa do popredia dostáva mestská hromadná doprava, nakoľko individuálna automobilová doprava je priveľmi prehustená a v zásade nefunkčná. Uvedená forma zástavby je v súlade s požiadavkami udržateľného rozvoja miest a je charakteristická pre veľké mestá ako New York, Peking či Londýn.

S udržateľnosťou súvisí i previazanie obytného prostredia s krajinou a vegetáciou.

Zobytňovanie krajiny – integrácia zástavby a prírodného prvku

Rozhranie medzi prírodným a krajinným prostredím predstavuje často ostrý predel – hranicu dvoch odlišných, protichodných foriem, mestských a vidieckych. Cesta ako riešiť uvádzaný rozpor medzi mestom a krajinou je vytvoriť miesta plynulého prechodu medzi nimi cieleným formovaním prieniku kultúrnej krajiny a mesta. Pre tento typ obytného územia sa zažil pojem „rurban“, vidiecko-mestské obytné prostredie, ktoré využíva pozitíva ako krajinného prostredia tak mestských foriem zástavby. Silnou stránkou obytných štruktúr založených na koncepcii „rurban“ je uplatňovanie princípu striedania zastavaných a voľných území, ktoré umožňujú zachovať kontinuitu prírodného prvku, rovnako ako kontinuitu urbánnej štruktúry.

Pre mnohé kontaktné polohy miest s charakteristickou poľnohospodárskou krajinou sa uvažuje dokonca s vtiahnutím charakteristickej poľnohospodárskej krajiny do obytného prostredia.

Inú formu prieniku zastavaných a voľných zelených plôch predstavuje ich striedanie formou puzzle, ktoré cielene pracuje so systémom verejných zelených plôch rôznej hierarchie a formy. Uvedené koncepcie pritom využívajú diferencovanú hustotu, rôznu formu a mieru zástavby jednotlivých pozemkov. V rámci samotných obytných budov sa pracuje s uplatnením rôznych foriem zelene (od zelených striech, cez zelené steny). Cielene sa ozeleňujú ich stavebné konštrukcie, pričom sa spája výhoda prírodného prvku na „zastavanej ploche“ či konštrukcií (naturartificial). Iný princíp predstavuje cielené prekytie obytnej štruktúry vzrastlou zeleňou (ambushments).

Záver

Hlavným trendom v tvorbe obytných štruktúr sa stáva heslo „viac za menej“ /more for less/. Čo znamená, že sa očakáva v obytnom súbore viac funkcií, resp. na menšej ploche viac bytov, viac premenlivosti pri znížených nákladoch. Lepšie vybavené a otvorenejšie byty, schopné prezentovať jednotlivca. Volá sa po rozmanitosti, multitypovosti, podnetnosti, atypickosti a prispôsobivosti ako obytných štruktúr, bytových domov, tak samotných bytov najmä v mestskom organizme.