ÚzemnéPlány.sk

Autor

Doc. Ing. Eva Kráľová, PhD.

Autor fotografií

archív autorky

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o.

Zobrazení

21874

Dátum vydania

13. 01. 2011

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície
• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Potenciály a limity priemyselného dedičstva
• Priemyselné dedičstvo a rozvoj miest
• Vplyv miery živelnosti spoločnosti na podobu mesta
• Súčasné trendy v navrhovaní obytných štruktúr
• Tvorba mesta namiesto jeho rozširovania

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 994

Tampere, mesto - osobnosť

Atmosféra osobnosti, to je jeden z dôvodov obľúbenosti tohto mesta medzi jeho návštevníkmi. Každý rok ho navštívi vyše milióna turistov, pritom viac ako tisíc je účastníkov rôznych kongresov. Najkratší deň roka má tu len 5 hod. 20 min., najdlhší 19 hod. 30 min.

Tampere leží na úzkej terénnej šiji medzi jazerami Näsijärvi a Pyhäjärvi v zvlnenej scenérii na brehu bystriny Tammerkoski, ktorá je územím národne chránenej kultúrnej krajiny. Šija je geologickým unikátom – najvyššou ľadovcovou morénou na svete. V jej najužšom mieste sa možno kochať nádhernou scenériou oboch jazier oddelených týmto prírodným priehradným valom.

Históriu Tampere možno najlepšie čítať z nábrežia Tammerkoski – bystrého vodného toku, ktorý na dĺžke ani nie 2 km prekonáva výškový rozdiel 18 m, čo je rozdiel hladín jazier Näsijärvi a Pyhäjärvi, medzi ktorými sa Tampere rozkladá. Práve táto poloha na slnečnom svahu, pri krátkom, no dynamickom toku rieky spájajúcej obe jazerá, sa javila optimálnou na založenie prvých veľkokapacitných výrobní. Tampere totiž vzniklo v prvom rade ako výrobná zóna, mestské funkcie sa v ňom rozvíjali až neskôr – postupne v dôsledku rozvoja výrobných aktivít. Textilná továreň Finlayson postavená v tesnom dotyku rieky, ako energetického zdroja, bola prvým veľkokapacitným priemyselným podnikom na území Fínska. Tu, po prvý raz na území severských krajín bol uvedený do prevádzky elektrický prúd a aj elektrické svetlo na osvetlenie pracovných priestorov sa po prvý raz v severských krajinách použilo tiež vo výrobných halách továrne Finlayson. Postupne sa po oboch stranách rieky postavili ďalšie továrne a neskôr aj elektrárne, ktoré využívali kinetickú energiu prudkého spádu tejto rieky. Dnes v najstarších priemyselných areáloch už výrobný ruch zmĺkol. Život sa z nich však nestratil, lebo konvertovali na inú funkciu a naďalej slúžia verejnosti. Aj tok rieky je už pokojný, lebo ho spomaľuje niekoľko stupňov prehrádzok slúžiacich na výrobu elektrickej energie. No, napriek hospodárskemu využitiu vody, nábrežia riečky sú parkovo upravené a tvoria príjemné oživenie priestorov centra mesta.

Trochu ďalej od centra, na najstrmších, no slnečných svahoch morény (s najlepšou ochranou od chladných vetrov), sa rozkladá mestská časť Pyynikki, s dodnes zachovanou zástavbou tradičných drevených domov, ktorá je pamiatkovo chránená. Samotné mesto, jeho obytné časti a verejné spoločenské priestory majú prevažne štvorcovú uličnú sieť, ktorá sa prispôsobuje zvlnenej geomorfológii terénu. Aj keď Tampere je relatívne mladé mesto, každé obdobie mu zanechalo darček v podobe kvalitnej architektonickej kreácie. A súčasníci si ich všetky vážia, starajú sa o ne. Tzv. Malý palác (bývalé sídlo majiteľa továrne) v centre mesta bol ocenený za svedomitú pamiatkovú obnovu, ktorou sa zachoval originálny duch miesta minulých storočí. Bývalé továrne sa menia na obchodné, spoločenské a kultúrne zariadenia, aj vzdelávacie či športové kluby. Kvalitným súčasným dizajnom sa obohacujú „konvertované“ priemyselné budovy aj verejné priestory tak, že človek v pohode zažíva rôznorodé prostredie a nepociťuje „vekový odstup“ ani pôvodne strohú úžitkovosť okolitých stavieb.

V Tampere je ohromné, že človek sa môže prechádzať vždy a všade. Stačí vykročiť a už si pri niečom zaujímavom. Mnohí hovoria, že Tampere nie je ani tak mesto, ako je spôsob života. A je príjemné ho zažiť.