ÚzemnéPlány.sk

Autor

Zuzana Hudeková

Zdroj

Fórum architektúry

Zobrazení

20343

Dátum vydania

14. 05. 2010

Kategórie článku

• Ekológia bývania, zeleň v mestách

Súvisiace články

• Zeleň v mestách a ako ďalej
• Protipovodňová ochrana Bratislavy
• Nakladanie s vodami z povrchového odtoku v mestách
• Bratislava - Zlaté piesky Urbanistická štúdia rekreačnej zóny mesta
• Plán Chicaga - Sté výročie urbanistickej vízie, ktorá predurčila dnešnú tvár americkej metropoly
• SUNLIGHTHOUSE - slnečný dom v Rakúsku
• Súčasné trendy v navrhovaní obytných štruktúr

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 1058

Hammarsby - bývanie v prírode

Pred časom som sa vrátila zo študijnej cesty vo Švédsku, ktorá bola zameraná na mestské životné prostredie, projekty realizácie nových mestských štvrtí či revitalizáciu starších. Spoločným menovateľom všetkých bola aplikácia princípov udržateľného rozvoja v praxi. Udržateľný rozvoj je čarovné slovíčko, ktoré s obľubou používame v rozličných kontextoch, až sa nám javí natoľko familiárne, že sami uveríme, že sa aplikuje aj u nás v praxi. Niečo v zmysle, že stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Žiaľ, lož nikdy nebude pravdou a ani fakt, že máme rozličné stratégie, akčné plány a celkovo s pojmom udržateľný rozvoj sa stretávame možno až príliš často – prax a každodenná realita svedčí o niečom inom.

Donedávna koloval vo Švédsku vtip o tom, čo je najlepšie na juhošvédskom meste Malmö. Odpoveď znela, že je to jeho blízkosť k dánskej Kodani. Uvedené už dávno neplatí. Nezmenila sa však len vzdialenosť – ba práve naopak. S technicky ojedinelým kombinovaným mostom a podmorským tunelom „Oresund“ sa akoby táto vzdialenosť medzi dvoma mestami ešte zmenšila. Malmö za posledných 20 rokov premenilo ojedinelým spôsobom princípy udržateľného rozvoja do každodenného života a stalo sa lídrom v tejto oblasti.

Čo bolo priamym podnetom na takúto zmenu?
Paradoxne si ju vynútila veľmi zlá ekonomická situácia. Ropná kríza, presun výrobných síl do Ázie a iné faktory spôsobili, že v roku 1980 prišlo mesto Malmö skoro zo dňa na deň o 25 000 pracovných miest v textilnom priemysle a lodiarstve. Mesto túto nepriaznivú situáciu využilo na vytvorenie novej vízie rozvoja založenej na holistickom prístupe trvalo udržateľného rozvoja s jeho všetkými 3 piliermi – ekonomickým, sociálnym aj environmentálnym. Spolu so založením univerzity sa začal prechod na znalostnú ekonomiku a príliv utečencov naštartoval v pomeroch Švédska ojedinelý pozitívny demografický vývoj (50 % obyvateľov má vek pod 35 rokov). V súčasnosti je Malmö tretie najväčšie švédske mesto, mimoriadne kozmopolitné, nakoľko tu žije 174 národností.

Za pomoci spojenia s Kodaňou cez konštrukčne ojedinelý most spojený s tunelom „Oresund“ sa vytvorilo najväčšie metropolitné územie v Škandinávii s 3,6 miliónmi obyvateľov. „Oresund“ je najdlhší kombinovaný most pre automobilovú a železničnú dopravu v Európe. Do prevádzky ho dali v roku 2000 a každoročne prepraví 25 miliónov cestujúcich. Veľké zmeny nastali aj v samotnom meste.

Centrum mesta obnovili s cieľom vytvorenia kvalitných verejných priestranstiev pre obyvateľov s vylúčením, alebo výrazným obmedzením automobilovej dopravy. Naproti tomu je na každom kroku badateľný veľký rozvoj pešej a bicyklovej dopravy. Podiel ciest na bicykli tvorí 40 % zo všetkých denných ciest v meste. Mestská hromadná doprava jazdí na bioplyn. Pripravuje sa električková trať. Výsledky sa dostavili hneď vo forme kvalitnejšieho ovzdušia, k čomu prispievajú nielen rozsiahle plochy prírodných prvkov a plochy parkov a zelene, ale aj stromoradia, predzáhradky, vertikálna zeleň na fasádach a podobne. Využívanie alternatívnych zdrojov energie (solárne panely, veterná energia) je viac ako samozrejmosťou. Mesto sa sústreďuje aj na ďalšie aspekty udržateľného rozvoja – fair trade produkty uprednostňuje na všetkých podujatiach, ktoré organizuje. Do roku 2012 by mala byť strava v školách výhradne z organických potravín.

Medzi ukážkové projekty obnovy s celoeurópskym významom určite patrí revitalizácia štvrte Augustenborg a nová štvrť Vastra Hamnen. Augustenborg patril medzi pýchu švédskeho povojnového staviteľstva. Na rozdiel od chudobných štvrtí tu boli byty vybavené kúpeľňou s teplou vodou, chladničkami a inými, na tú dobu nie samozrejmými vymoženosťami. V materiáloch z roku 1950 sa možno dočítať, že na ohrev teplej vody sa v tejto štvrti každý deň spálilo 5 ton uhlia za hodinu. Postupom času sa však obraz štvrte začínal meniť a v 70. rokoch boli rozličné známky úpadku naozaj badateľné.

Za veľký problém sa považovali (okrem dopravného spojenia a začínajúcej schátralosti obytných budov) aj každoročné záplavy spôsobené prívalovými dažďami a neschopnosťou kanalizácie pohltiť množstvo vody. Po mnohých ľuďoch zo strednej a vyššej vrstvy, ktorí sa odsťahovali tu zostali prázdne byty, rástla nezamestnanosť a kriminalita. V roku 1997 sa začal projekt revitalizácie, pričom obyvateľov štvrte aktívne prizvali od začiatku do celého procesu. Na mnohých stretnutiach formulovali problémy a hľadali spoločne riešenia. Správcovská spoločnosť bytov cez výpočet individuálnych platieb za teplo a teplú vodu viedla obyvateľov k počítaniu a znižovaniu ich ekologickej stopy.

V súčasnosti je v štvrti 450 m2 solárnych panelov a 100 m2 fotovoltaických článkov, ktoré produkujú teplú vodu, teplo a elektrickú energiu. Solárne čerpadlo s potrubím nainštalovaným pod futbalovým ihriskom tiež dodáva teplo a teplú vodu. Pridanou hodnotou je možnosť, že ak teplota poklesne pod 5 stupňov Celzia, umožní tepelné čerpadlo na ploche ihriska vytvorenie zimného klziska. Od roku 2001 začal fungovať komunitný autopark s vozidlami jazdiacimi na elektrickú energiu. Auto si môžete rezervovať cez internet, alebo prostredníctvom miestneho obchodu. Očakáva sa recyklácia 90 % podielu odpadu (v súčasnosti je to 70 %).

Ojedinelý je systém hospodárenia s dažďovou vodou.
Zachytávajú a dovádzajú ju premysleným systémom do zberných jazierok, ktoré sú zároveň nielen vítaným ozdobným vodným prvkom v štvrti, ale aj výrazne prispievajú k stavu biodiverzity. Nemalú funkciu zohrávajú zelené strechy, ktoré dokážu zachytiť až 50 % dažďovej vody. Plošne najväčšia zelená strecha v Škandinávii má 9500 m2 a nachádza sa v „Botanical green roof garden“ (botanická záhrada zelených striech). Zelené strechy zakladajú na všetkých nových stavbách a všade, je to technicky možné. Obyvateľov priamo zapojili do plánovania a realizácie vnútroblokovej zelene a výsledok naozaj stojí za to.

K ďalším ukážkovým projektom v Malmö patrí štvrť Vastra Hamnen. Nejde o rekonštrukciu obytnej štvrti – východisková pozícia bola trochu iná. Územie bolo silne priemyselné a kontaminované. Okrem nákladného prístavu tu bol obrovský priemyselný komplex na výrobu civilných lodí. Mesto malo dosť komplikovanú úlohu, keď sa rozhodlo pre revitalizáciu v duchu udržateľného rozvoja, nakoľko sa muselo vysporiadať so starými environmentálnymi záťažami. Dnes celému územiu s mimoriadne nápaditou architektúrou, kvalitnými verejnými priestranstvami, obdobným systémom zadržiavania dažďovej vody ako v Augustenborgu kraľuje 190 metrový mrakodrap „turning torso“ od architekta Santiaga Calatravu.

Nízkoenergetické až pasívne stavby, solárne panely, energia z alternatívnych zdrojov, zelené strechy, podpora biodiverzity územia premyslenou tvorbou verejných priestranstiev vytvárajú vzorovú a lákavú štvrť. Priťahuje aj upraveným vstupom do mora a je cieľom stretnutí a vychádzok všetkých obyvateľov Malmö.

Hlavné mesto Švédska Štokholm získalo v týchto dňoch ocenenie European Green Capital – Hlavné zelené mesto Európy. Ocenenie udeľujú nielen za výsledky v stave súčasného životného prostredia, ale aj za plány, ktoré si mestská radnica stanovila na ďalšie obdobie. Hammarby Sjostad bolo obdobne ako Vastra Hamnen v Malmö územie veľmi zdevastované priemyslom, skládkami… V súčasnosti tu budujú štvrť pre 20 000 obyvateľov (projekt dokončia v roku 2015). Územie vytvorilo 10 000 pracovných príležitostí, aby sa zachovala jeho zmiešaná funkčnosť. Pôvodne bolo zámerom vybudovať olympijskú dedinu s vysokým dôrazom na environmentálny aspekt. Aj keď kandidatúra Švédska na usporiadanie olympijských hier v roku 2004 nebola úspešná, realizácia sa začala v tomto duchu. Zástavba je viac mestská ako prímestská, s bulvármi, jasne definovanými a architektonicky rôznorodými obytnými blokmi a obchodnými priestormi na prízemí. V maximálnej miere sa podporuje biodiverzita územia, vytváranie nových habitátov pre rozličné živočíšne druhy, systémom zadržiavania dažďovej vody ako v predchádzajúcich príkladoch, riešením vnútroblokov. Pre lepšiu migráciu druhov sú tu vybudované „ekodukty“, teda zazelenené viadukty ponad autostrádu Sandra Lanken. Je tu 50 % zastavanosť územia, na obyvateľa sa počíta s 30 m2 zelene v dostupnosti do 300 m od každého bytu. Osobitne treba vyzdvihnúť systém dopravy , energetiky a odpadového hospodárstva.

Verejná doprava je riešená električkovou traťou a bezplatnou kompou. Rovnako tu funguje aj komunitný autopark s vozidlami jazdiacimi na elektrickú energiu. Do roku 2010 je cieľom, aby 80 % obyvateľov na dennú prepravu používalo verejné dopravné prostriedky, či bicykel.

Odpady sa automaticky riešia pomocou podzemného potrubného systému zberu, kde sú jednotlivé triedené odpady podtlakom okamžite transportované potrubím na ďalšie využitie (napr. vykurovanie z vyrobeného bioplynu).

Spoločným menovateľom úspechu a realizácií bola vždy iniciatíva a snaha mestských úradov, spolupráca multiprofesijného tímu odborníkov a hlavne komunikácia a priame zapojenie obyvateľov do projektov. Nájdeme možno ľahko odpoveď na otázku, prečo „na Slovensku je to tak“. Ide o to, či to aj stále „tak“ musí byť a kedy sa to u nás zmení? V rámci projektu naplánovali aj študijnú cesta na Slovensko a už teraz vnútorne riešim, čo môžeme my ostatným Európanom – okrem prírody – ponúknuť. Ale nakoniec, aj zlé príklady sú poučné…

Zuzana Hudeková – pôvodne krajinná architekta, pracuje na projektoch v oblasti ochrany a tvorby krajiny a vegetačných štruktúr v sídlach. Študijná cesta sa uskutočnila v rámci projektu „Green and Blue Strategies.“, INTERREG IVC