ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Viera Filová

Autor fotografií

Ing. arch. Viera Filová

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

20933

Dátum vydania

07. 05. 2010

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie

Súvisiace články

• Východné mesto dostalo zelenú
• Zeleň v mestách a ako ďalej
• Skalica – kráľovná Záhoria
• A opäť sa melie
• Poslanie architektov a urbanistov pri rozvoji miest a obcí
• Hammarsby - bývanie v prírode
• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (I. časť)
• Finn Geipel: Urbanizmus má silu ovplyvňovať mentalitu ľudí (II. časť)
• Český architekt v Amerike - 1.diel
• Čína plánuje najväčšiu metropolu sveta

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

43%

Celkový počet hlasov: 1261

Plán Chicaga - Sté výročie urbanistickej vízie, ktorá predurčila dnešnú tvár americkej metropoly

Daniel Burnham – architekt, urbanista, manažér

Architekt a urbanista Daniel Burnham sa narodil v roku 1846, vyrastal v Chicagu a architektúru nikdy neštudoval. Po neúspešnom pokuse uplatniť sa ako obchodník stal sa učňom v kancelárii Williama Le Baron Jenneya, ktorý postavil prvý oceľový mrakodrap v Amerike.
Inicioval hnutie Krásne mesto, známe ako White City, ktoré ponúkalo mestu možnosť realizácie zdanlivo neuskutočniteľnej túžby po nádherných a monumentálnych priestoroch a verejných i správnych budovách, múzeách, knižniciach i dopravných zariadeniach.

Neskôr založil Daniel Burnham firmu s Johnom Rootom. Ukázalo sa, že Root a Burnham sú perfektní partneri: Root bol vzdelaný architekt, Burnham zase vynikal ako podnikateľ. Firma počas stavebného boomu po Veľkom požiari Chicaga v roku 1871 rozkvitala a v roku 1890 bola poverená spoluprácou na návrhu Prvého chicagského svetového veľtrhu. Burnham sa stal umeleckým manažérom veľtrhu, úspešne zostavil tím z architektonických rivalov, akými boli Richard Morris Hunt, Charles F. McKim a Louis Sullivan, a poveril každého z nich vypracovaním návrhu niektorého z veľtržných objektov. Mal výborný inštinkt politika a úspešne sa prepracoval do mocenskej štruktúry Chicaga. V roku 1906 si zabezpečil podporu združenia popredných podnikateľov, ktorých platil ako zamestnancov, pričom on sám pracoval zadarmo. Zriadil si ateliér v budove Railway Exchange Building, v obrovskej stavbe, ktorú navrhol na Michigan Avenue, oproti Inštitútu umenia, a dal svojim zamestnancom pokyn, aby začali zhromažďovať údaje o v tej dobe významných hlavných mestách sveta. Do svojho ateliéru pozýval rôzne vplyvné osoby – starostu, miestnych politikov, podnikateľov aj kolegov architektov, akými boli v tom čase Wright a L. Sullivan, aby nielen otestovali, ale aj podporili jeho nápady. Bolo výborné, že pri tom mohli z okna sledovať veľkolepý výhľad na nábrežie jazera Michigan. Svetový veľtrh v Chicagu v roku 1893 sa stal historickým úspechom. V čase, keď aj najbohatšie americké mestá boli špinavé, zanedbané a nebezpečné, svetový veľtrh v Chicagu preukázal možnosti tvorby celkom nového druhu urbánneho prostredia.

Obdobie, v ktorom vznikol Plán Chicaga

V priebehu posledného polstoročia pred vznikom Plánu Chicaga sa 40 % obyvateľov Ameriky presťahovalo do veľkých miest, čo prinieslo obrovský tlak na ich urbanizáciu. Začiatkom 19. storočia malo Chicago viac ako dva milióny obyvateľov, z toho takmer polovica boli imigranti. Mesto trpelo – ulice a dopravné tepny boli upchaté, hlučné a špinavé, rovnako ako rieka, ktorá vtedy vtekala do jazera Michigan.
Mesto chaoticky rástlo s podporou skorumpovaných úradníkov. Životné i pracovné podmienky obyvateľov boli neznesiteľné – prejavilo sa to na ich zdravotnom stave a vysokej úmrtnosti. Na dobových fotografiách nenájdeme ani stopy po zeleni.
Rapídne rastúcemu mestu bolo potrebné poskytnúť infraštruktúru (plyn, elektrinu a čistú vodu), adekvátne školy a verejné inštitúcie, tiež sa žia- dalo vniesť do mesta svetlo a vzduch, zdravú rekreáciu, verejnú dopravu i bývanie pre chudobných, vedecké organizácie i charitu. Bolo nad slnko jasnejšie, že túto úlohu nezvládnu pre seba hrabúci developeri s vidinou rýchleho zisku. Ani voľný trh, ktorý skôr vyháňal ako lákal investorov.
Čas dozrel na realizáciu veľkej vízie a na plánovanú urbanizáciu!

Plán mesta Chicago

Plán Chicaga, 150-stranovú brožúru, predložil v roku 1909 verejnosti primátor mesta Chicago. V roku 1911 sa vytlačilo 165-tisíc výtlačkov, ktoré boli verejne distribuované v celom meste. Okrem Burnhamových máp a plánov kniha obsahuje množstvo očarujúcich akvarelov od Julesa Guérina. Materiál podporili a podpísali členovia výboru pre Plán Chicaga, jeho sponzori a priaznivci. Táto počtom strán malá brožúra písaná veľkými písmenami v niekoľkých kapitolách jasne a veľ- mi zrozumiteľne definuje, čo to Plán Chicaga je, kto sú vlastníci mesta a čo to je majetok mesta, opisuje budúcnosť rozvoja mesta – veľkolepého nábrežia jazera Michigan, uličnej siete mesta, dopravných tepien a mestskej i regionálnej hromadnej dopravy. Plán Chicaga určil nielen rozvoj spoločenského centra mesta s využitím jeho spirituality, ale nasmeroval aj rozvoj mestských lesov. Víziu mesta Chicago podporil aj porovnávajúci pohľad na vývoj iných veľkých miest vtedajšieho sveta. Plán Chicaga stanovil hlavné a aktuálne potreby mesta i kroky, ktoré treba urobiť na ich realizáciu. Jednoducho a zároveň geniálne.

Burnham za asistencie mladého urbanistu Bennetta štvornásobne rozšíril plochy parkovej zelene na nábreží jazera Michigan a umožnil, aby sa toto územie stalo navždy verejným priestranstvom.
Vytvoril Magnificent Mile, štvorprúdovú centrálnu komunikáciu z Wacker Drive do rekreačnej Navy Pier, ktorá siaha až do jazera Michigan. Správne predpokladajúc, že Chicago sa stane centrom obrovského regiónu, vypracoval hrubý náčrt diaľnic a železničných koridorov tak, aby prepojil mesto s jeho okolím. Niektoré návrhy, akým bolo obrovské občianske centrum, sa nikdy nezrealizovali.
Postavili sa však napríklad areál múzeí na nábreží Michiganu, prírodovedné a historické múzeum Field Museum, akvárium Shedd Aquaria a Múzeum vedy a priemyslu. Nesmieme zabudnúť na sieť parkov, bulvárov, mól a lagún, vďaka ktorým územie na ktorom boli zrealizované, zostalo vo vlastníctve mesta a po celé storočie trvalým dedičstvom Plánu Chicaga.

Urbanistická schéma Chicaga predstavuje neuveriteľný kontrast k niekoľkoúrovňovým diaľniciam a poschodovým budovám, ktoré upchávajú väčšinu ostatných nábreží amerických miest (a nielen amerických).

Sté výročie

Rok 2009 je pre Chicago rokom osláv storočnice Burnhamovho plánu a celoročným festivalom výstav a verejných podujatí vrátane výstavby moderných architektonických pavilónov v Millennium Park, ktoré navrhla anglická architektka Zaha Hadid a Švéd Ben van Berkel.

Dnešné Chicago

Podobu dnešného Chicaga určil Burnhamov jednoduchý, no skutočne premyslený a efektívny návrh spred sto rokov. Chicago leží v srdci severoamerického regiónu Great Lakes. Rozprestiera sa na brehoch jazera Michigan, piatej najväčšej vodnej nádrže na svete.

Vďaka urbanistom je väčšia časť pobrežia územím parkov prístupných verejnosti a ľahko dostupných peši, na bicykli, autom alebo verejnou dopravou. Nábrežie jazera je aj rajom športovcov – má takmer 47 km pláží a pobrežných peších trás, miesta na plážový volejbal, veslovanie, plávanie, skejtovanie, bicyklovanie, jogging a veľa iných športov a aktivít. Nádheru pobrežia zvyšujú tisíce akrov farebne a krajinársky upravených mestských parkov, ktoré udržiava správna organizácia Chicago Park District.

Chicago, ktoré ovplyvnili medzinárodné architektonické štýly a hnutia, je naozajstným múzeom modernej architektúry. To priťahuje študentov a architektov z celého sveta, ktorí žasnú nad majstrovskými kúskami chicagskej architektúry. No aj napriek tomu, že je mesto známe svojimi mrakodrapmi, jeho výstižnejším označením je „zelené mesto“ s viac ako 500 mestskými parkmi, vyše 11-tisíc akrami voľného priestoru využívaného na rekreáciu, oddych a prírodné krásy.
Preto sa Chicago najnovšie nazýva aj najlepším mestom pre cyklistov.

Vďaka záujmu starostu mesta o zeleň a všetky formy mestskej krásy sa životné prostredie Chicaga zlepšuje každý rok. Počas ostatných 15 rokov sa v Chicagu vysadilo 300-tisíc nových stromov. Chicago bohaté na etnickú a kultúrnu diverzitu je mestom spolužitia. Veľkú časť obyvateľstva mesta tvoria popri belochoch Afroameričania (38,6 %), Hispánci (19,6 %), Ázijčania (3,6 %), Indiáni (2 %) a ďalšie životaschopné komunity z každej krajiny sveta. Chicago je mestom, ktoré rešpektuje a ctí si všetkých obyvateľov. Je tiež mestom, ktoré s potešením uctieva a ochraňuje svoju kultúru a históriu, vychutnávajúc každú príležitosť, ktorú poskytuje avantgardné divadlo, výtvarné umenie, koncerty, filmové predstavenia a muzikály, ako aj umelcov vystupujúcich pre hŕstku poslucháčov v kaviarňach a verejných priestoroch.

Príbeh Chicaga je príbehom humánnosti, tvorenej ľuďmi rôznych národností, ktorí sa prisťahovali alebo navštívili mesto a zanechali v ňom svoju stopu. V Chicagu sa človek cíti vítaný, ako člen rodiny.

Ing. arch. Viera Filová je architektka urbanistka, pracovala v Urbione do jeho rozpadu v Banskej Bystrici.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.