ÚzemnéPlány.sk

Autor

prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

34204

Dátum vydania

17. 01. 2010

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie

Súvisiace články

• Zeleň v mestách a ako ďalej
• Regulácia na lokálnej úrovni
• Ďalší rozvoj Petržalky stojí a padá na nosnom dopravnom systéme
• Premeny bratislavských sídlisk po roku 1990
• Svätuplukovo námestie v Nitre. Súťaž ako súčasť tvorby územného plánu
• Revitalizácia Námestia SNP – veľkolepý zámer bez „happyendu“
• Hammarsby - bývanie v prírode
• Komisia odporučila M. Ftáčnikovi prípravu ÚPZ nábrežia
• Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 1.diel

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 2183

Bratislava - Zlaté piesky Urbanistická štúdia rekreačnej zóny mesta

Urbanistickú štúdiu lokality Zlaté Piesky si môžete pozrieť tu

Územný plán hlavného mesta SR Bratislavy (ÚPN) z roku 2007 vymedzil lokalitu Zlaté piesky na šport a rekreáciu celomestského a nadmestského významu, ktorá je zároveň významnou ekologickou lokalitu. Mierka ÚPN 1 : 10 000 však nie je na povoľovanie stavieb dostatočne podrobná, a preto sa magistrát rozhodol obstarať formou výberového konania urbanistickú štúdiu zóny Zlaté piesky.

Jedným z cieľov štúdie bolo overiť aktuálnosť a parametre využiteľnosti územia, ako ich vyjadruje ÚPN.
Druhým cieľom bolo vytvoriť pre územie ucelenú priestorovú urbanistickú koncepciu založenú na celoročných možnostiach využitia. Preto sa štúdia v prvej fáze obstarávala ako variantná, kde mal jeden variant overiť východiská ÚPN mesta (teda navrhnúť koncepciu územia v súlade s ÚPN) a druhý umožniť hľadať aj iné spôsoby a formy využitia územia a priniesť nové podnety aj pre ÚPN mesta jeho aktualizáciou.

Prieskumy poukázali na veľkú devastáciu celého územia, niektoré časti majú charakter „brownfields“. Veľkoplošné zábery územia hypermarketov v severozápadnej časti územia nekorešpondujú s predstavami o športovo-rekreačnom území, kde by mala dominovať najmä zeleň. Negatívny je aj vplyv letiska a jeho obmedzení. Osobitnou kapitolou je jedna z najväčších a najstarších záhradkárskych osád v Bratislave. Východiskami urbanistickej koncepcie boli tiež zámery ÚPN rozšíriť Cestu na Senec a predĺžiť električkovú trať až do Vajnor, doviesť k vstupu prírodného kúpaliska trolejbusovú trať, spojiť Studenú a Pestovateľskú ulicu na západnej hranici riešeného územia, upraviť jazero tak, aby v ňom mohla byť 1 km dlhá veslárska dráha a hlavne revitalizovať územie na zónu športu a rekreácie mesta s celoročným využitím.

Urbanistická koncepcia

Koncepcia vychádza z kompozičnej osi predletiskového priestoru, ktorá prechádza jazerom do areálu prírodného kúpaliska. V spojnici brehov jazera tvorí túto os dopravné zariadenie spájajúce brehy jazera – môže to byť lanovka, osobná kompa ap. Na juhu zóny sú navrhnuté hotely, športové penzióny a kryté športoviská.

Je tu vytvorená aj umelá zátoka s tribúnami pre približne 10-tisíc ľudí, ktorá je dojazdovým priestorom cieľa veslárskej dráhy.
Zátoka však môže slúžiť aj ako veľký plavecký bazén so skokanskými mostíkmi, tribúny ako terasy na opaľovanie či večer ako hľadisko pre kultúrne podujatia na plávajúcom pódiu. Pobrežie jazera tvorí kombinácia prirodzených a spevnených brehov s charakterom promenády. Na žiadosť mesta sú tu umiestnené aj tréningové futbalové ihriská.
Juhovýchodnú časť územia má tvoriť areál prírodného kúpaliska Zlaté piesky, juh bude určený najmä pre motorizovaných návštevníkov s prístupom od diaľnice a mimoúrovňovej križovatky na Vajnory.
Táto lokalita je aj v neskorých popoludňajších až podvečerných hodinách dobre oslnená, čo sa má umocniť aj vytvorením umelých pahorkov. V severovýchodnom cípe jazera je štart veslárskej dráhy s mólami a tribúnkami, zo strany komunikácií ku križovatke na Vajnory je prístup k naloďovacím priestorom, kde je aj hliadkovacia veža a stanoviská člnov záchrannej služby. Táto časť jazera má obmedzené možnosti na kúpanie, pretože sú tu vodné vleky a vodné atrakcie. Predĺžená trať električky bude mať vo väzbe na vstup do tejto časti areálu svoju zastávku s nadchodom ponad Cestu na Senec.

V lokalite plážového kúpaliska predpokladá návrh odklon dopravy, ktorú dnes tvoria najmä kamióny a osobné automobily návštevníkov obchodných domov. Tak sa nástupný priestor môže stať atraktívnou rekreačnou pešou zónou plnou zelene, fontán a lavičiek, ktorá pokračuje v línii severo-južnej osi ako letné korzo až k jazeru. Prírodné kúpalisko má ostať vo svojej súčasnej polohe, očakáva sa modernizácia a rekonštrukcia jeho zariadení a iná štruktúra zelene. Rozhranie pieskových pláží a zelene má lemovať lineárna opaľovacia terasa s potrebnou vybavenosťou plážového kúpaliska.

Štúdia sa kriticky stavia k dopravno-obslužnej koncepcii priľahlých obchodných domov, ktoré sú zásobované zo strany jazera. Návrh prináša námet na otvorenie týchto stavieb do tohto priestoru tak, aby medzi týmito stavbami a jazerom mohol vzniknúť park. Rozsiahly areál obchodných domov s predpoliami spevnených plôch v dnešnej podobe znižuje podiel zelene na území a schopnosť územia zadržať dažďovú vodu. Preto návrh odporúča dodatočne vybudovať zelené strechy a reorganizovať statickú dopravu.
Počíta sa s výstavbou parkovacieho domu, ktorý by mal nahradiť pozemné parkoviská, čím sa v predpolí uvoľní priestor na zeleň. Technické rozšírenie Cesty na Senec na šesť pruhov, ktoré pripravuje mesto, navrhuje štúdia prehodnotiť a založiť tu stredový pás zelene a celý priestor vysadiť alejou stromov, ktorá by mohla byť uvítacou bránou pri vstupe do mesta.

Osobitné miesto v štúdii má ostrov, ktorý je navrhnutý ako biocentrum.
Na vodnej ploche navrhnutý gejzír, večer podsvietený, by mal byť atrakciou viditeľnou z diaľky. Krajinársko-ekologickú úpravu západného brehu vytvárajúcu malebné zátoky prepojené s parkmi za obchodnými domami majú dotvárať vŕby skláňajúce sa nad jazero. Okolo celého jazera je navrhnutý cyklistický a peší chodník, čím sa stáva celé pobrežie jazera priechodným. Celoročné využitie majú priniesť najmä objekty krytých športových zariadení – malá ľadová plocha, plaváreň, tenisové kurty, telocvične, ale aj ubytovacie penzióny či reštaurácie.

Metodika regulácie

Regulácia je dostatočne otvorená aj iným formám modelácie územia, fixuje však základné východiská urbanistickej koncepcie. Vo vzťahu k regulačnému výkresu, ktorý tvorí záväznú časť štúdie, sa tak komplexný urbanistický návrh stáva napokon jednou z možností budúceho obrazu územia.
Regulačný plán člení územie na štyri urbanistické sektory, v rámci ktorých sú definované urbanistické bloky. Každý sektor a blok má svoju diferencovanú reguláciu, ktorá zohľadňuje jeho funkčné špecifiká. V regulácii sa preferuje krajinná zeleň s ekostabilizačnou funkciou. Na území sa definuje neprekročiteľná miera zastavanosti plôch pomocou koeficientu zastavanosti, nezastaviteľná časť územia predstavuje potenciál na plochy zelene.
Rozdiel medzi týmito hodnotami limituje rozsah plôch, ktoré sú určené na vozidlové komunikácie, chodníky a plochy pre peších, parkoviská a prevádzkové plochy. Medzi zaujímavé prvky metodiky spracovania štúdie patrí ukazovateľ ekoindex (Eix), ktorý kvantifikuje hodnoty územia z hľadiska ekologickej kvality a ktorý autori štúdie pripojili ku koeficientu zastavania a podielu zelene. Má dve zložky. Základný ekoindex je založený na valorizácii otvorených plôch územia pomocou ekofaktora. Každý druh plochy má stanovený ekofaktor, ktorý vyjadruje, ako daná plocha prispieva k ekostabilite a napomáha pri zadržiavaní zrážkovej vody na území. Na riešenom území sa počíta s plochami s týmito hodnotami ekofaktora: spevnené plochy 0; udržiavané trávniky 0,5; vodné plochy 1; plochy s vysokou zeleňou 2. Hodnota základného ekoindexu sa vyráta ako pomer súčtu jednotlivých plôch vynásobených ekofaktorom a celej otvorenej (nezastavanej) plochy. Doplnkový ekoindex hodnotí ekologickú aktivizáciu zástavby a spevnených plôch. Hodnotí sa rozsah plôch na konštrukciách (ekofaktor 0,5) a rozsah plôch solitérnych stromov (ekofaktor 2). Plochy vynásobené ekofaktorom sa delia výmerou otvorenej plochy a podiel je hodnotou doplnkového ekoindexu. Doplnkový ekoindex má motivovať investorov ozeleňovať spevnené plochy, strechy a steny budov.

Participácia

Miera participácie verejnosti, dotknutých orgánov štátnej správy a samosprávy bola vysoká. Štúdia bola okrem štandardných postupov medializovaná v tlači a televízii, boli uskutočnené diskusie s občanmi aj mimo rámca verejného prerokúvania organizovaného obstarávate ľom. Celkovo prišlo približne 50 oficiálnych stanovísk.

Najväčšia diskusia prebiehala vo fáze variantných konceptov, keď sa z troch variantov schválil ten, ktorý mení územný plán mesta viac smerom k ekologickému využívaniu územia.
Predmetom diskusie bola aj otázka ďalšieho vývoja záhradkárskej osady. V nej už mnohé záhrady prešli z užívania do vlastníctva, čo si vlastníci vysvetľujú tak, že si na týchto malých pozemkoch s úzkymi uličkami môžu stavať chaty ako rodinné domy, pretože zákon pojem chata nepozná. Z neznámych dôvodov sú dokonca medzi postavenými rodinnými domami aj také, ktoré majú stavebné povolenie, mnohé sú však postavené bez neho. Štúdia v konceptoch ponúkla riešenia, napokon však tento problém navrhla riešiť osobitne ako otázku vlastníkov a užívateľov.
Vo variante priniesla aj námet na reparceláciu a možnosť výstavby väčších objektov či prestavbu územia väčších rekreačných chát a čiastočne na územie rodinných domov. Keďže sa zatiaľ medzi vlastníkmi a užívateľmi záhrad nenašiel konsenzus, štúdia aspoň dočasne zabraňuje živelnému využitiu pomocou pomerne prísnych regulatívov a navrhuje, aby sa problémy tohto územia riešili samostatným plánom zóny na základe dohody vlastníkov.
Práca na štúdii trvala takmer dva roky, podstatnou časťou však bol čas potrebný na verejné prerokovanie variantných riešení a hľadaní konsenzov tak, aby sa stabilizoval podklad pre čistopis. Štúdia bola v januári 2009 na mestskom zastupiteľstve jednomyseľne prijatá, čo je v podmienkach komunálnej samosprávy skôr výnimočné. Ako spracovatelia vyzdvihujeme tiež činnosť a spoluprácu s obstarávateľom štúdie.

Urbanism study of Bratislava-Zlaté piesky

The urbanism study of the Bratislava-Zlaté piesky recreation area was conceived as a land-planning document which, during the authorization of construction on the territory, will serve as a basis for the change of the city’s land-use plan. Therefore as a supplement to the study there were also suggestions for certain changes to the city land-use plan in this zone. The city approved the study in January of this year, and in March presented it at the International Real Estate and Investment Fair in Cannes.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.