ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Elena Szolgayová, PhD

Spoluautori

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR

Autor fotografií

Santa Cruiser, D. Lalíková

Zdroj

Vydavateľstvo Eurostav, s.r.o

Zobrazení

20388

Dátum vydania

08. 03. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Kvalita ako rozhodujúci faktor ďalšieho rozvoja miest
• Västra Hamnen v Malmö. Inšpiratívne verejné priestory novej štvrte mesta
• Mestá a statická doprava
• Dopravná infraštruktúra v mestách
• Priemyselné dedičstvo a rozvoj miest
• Od veľkých k menším obchodným centrám
• Dva magnety architektúry

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 999

Rámcové východiská pre mestský rozvoj

Od opatrných začiatkov, keď otázky urbánnej obnovy a rozvoja únia nevnímala ako tému, ktorá by bola v komunitárnej kompetencii, až do súčasnosti, keď sa stáva jednou z kľúčových tém. V priebehu deväťdesiatych rokov minulého storočia došlo postupne aj k zásadnej zmene v postoji k problémovým mestským oblastiam, mnoho západoeurópskych krajín rozpracovalo národné stratégie, ako aj mestské koncepcie a iniciatívy, ktoré sa snažili reagovať na nové výzvy.

Koncepčné vízie na Slovensku chýbajú

Slovenská situácia je v tejto oblasti skromnejšia. Neexistuje národná koncepcia mestského rozvoja, na mestskej úrovni sa komplexnejšie stratégie neobjavujú, v lepšom prípade mestá vychádzajú z územného plánu, ale odvážna koncepčná vízia väčšinou chýba.

V našich podmienkach transformačné obdobie prinieslo zároveň zásadné zmeny v rozdelení zodpovednosti, práv a možností v oblasti mestského rozvoja a bývania. Úlohy jednotlivých úrovní riadenia sa výrazne inovovali. Súvisí to do značnej miery s dôsledkami procesov privatizácie, či už pozemkov, bývania, alebo verejnej infraštruktúry a zariadení bývalej občianskej vybavenosti. Koncom 80. rokov síce vznikali koncepčné výskumné práce v tejto oblasti, ale zmenou spoločenských podmienok sa ciele a úlohy formulované v týchto dokumentoch stali nerealizovateľné. Zároveň so spoločenskými zmenami zanikla aplikačne zameraná výskumná báza pre oblasť bývania, rozvoja miest, územného i regionálneho plánovania, s výnimkou pracovísk na univerzitách a v Slovenskej akadémii vied.

Faktom však zostáva, že v našich, ako aj iných postsocialistických mestách, je dôležitou výzvou fyzická a sociálna rekonštrukcia veľkých panelových obytných štvrtí. Nazeranie laickej i odbornej verejnosti na tento fenomén je kritické. Napríklad M. Dulla konštatuje, že „smutnou kapitolou bola a aj do začiatku deväťdesiatych rokov zostala sídlisková bytová výstavba. Hektické úsilie o produkciu minimálnych bytov viedlo v našich chudobných podmienkach k sterilite a topornosti, ktorá sa stala priam svetovým unikátom.“ Zároveň ďalej stručne sumarizuje prevládajúci názor: „V očiach všetkých sa stal panelák a sídlisko synonymom architektonického omylu.“ Následne však, reflektujúc reálne ekonomické možnosti, dochádza k prehodnoteniu nazerania na ne. V nových výskumných prácach sa hľadajú postupy humanizácie sídlisk, formulujú sa ich ciele. Výstižne to zhrnula Vitková: „Napriek známym negatívam sídliská tu ostávajú a ľudia v nich budú žiť ďalej“.

Aj nazeranie teoretikov naznačuje, že jednoznačne odmietavé stanovisko k existencii sídlisk nie je udržateľné. Napríklad Dulla a Moravčíková na margo vzniku Petržalky po veľkej medzinárodnej súťaži, ktorá priniesla na Slovensko vtedajšie progresívne urbanistické názory, konštatujú: „Charakteristické je, že sa dodnes v našej urbanistickej obci nepristúpilo k analýze podobných veľkých koncepcií a urbanizmus spolu s generovaním veľkorysých ideí sa odsúva ako prežitok.“

Európa vízie rozvoja miest hľadá

A aká je európska situácia? Problematika urbánneho rozvoja nie je síce predmetom medzinárodných záväzných dokumentov, napriek tomu je to téma, ktorej sa venujú príslušné fóra, či už na úrovni OSN, alebo Európskej únie. To umožňuje, aby sa na medzivládnych úrovniach hľadali spoločné postoje a reflektovali trendy, ktoré ovplyvňujú vývoj globálne, alebo na európskej úrovni a majú zásadný dopad na formulovanie sektorových, ale aj prierezových politík.

Jedinečnú platformu v tomto kontexte predstavuje Výbor pre bývanie a pozemkový manažment Európskej hospodárskej komisie OSN, ktorý je medzivládnym orgánom všetkých 56 členských štátov EHK OSN. Reprezentuje fórum pre zhromažďovanie, šírenie a výmenu informácií a skúseností týkajúcich sa bývania, rozvoja miest, územného a priestorového plánovania a politík pozemkovej správy. Zasadnutia výboru sú každoročné, krajiny sú reprezentované na expertnej vládnej úrovni, pričom sa cyklicky, približne po piatich rokoch, uskutočňujú na pôde výboru ministerské konferencie, ktoré formulujú strategické dokumenty na dlhšie obdobie.

Ministerské stretnutie v roku 2000 prijalo „Stratégiu EHK pre udržateľnú kvalitu života ľudských sídel v 21. storočí“. Dokument sa stal dlhodobým koncepčným východiskom a podkladom pre praktické aktivity Výboru, ktoré riešia jednotlivé aspekty nastolených problémov. Následne bola v roku 2006 prijatá „Deklarácia ministrov k sociálnym a ekonomickým problémom v urbánnych oblastiach regiónu EHK OSN postihnutých ťažkosťami a úpadkom“. Prostredníctvom tohto vyhlásenia sa ministri zodpovední za bývanie, územné plánovanie a pozemkovú správu zaviazali prispieť k sociálnej súdržnosti, a to prostredníctvom rozvoja dostupného bývania, ďalej zabezpečiť účinnú obnovu a správu panelových sídlisk a podporiť aktivity zamerané na udržateľnosť rozvoja sídiel.

Takto formulovaný záväzok síce nemá právnu záväznosť, predstavuje však prihlásenie sa členských krajín k spoločne zdieľaným princípom, hodnotám, postojom, cieľom a smerovaniam, ktoré sa následne rozpracovávajú na regionálnych a národných úrovniach. Predstavuje teda základný rámec pre tvorbu národných politík.

Aj na úrovni Európskej únie sa problematika mestského rozvoja a bývania dostala na program politických diskusií. V roku 1994 zahájila Európska komisia komunitný program URBAN. Program bol zameraný na hľadanie spôsobov, ako pristupovať k vysokej koncentrácii sociálnych, environmentálnych a ekonomických problémov, ktoré sa podľa konštatovaní čoraz častejšie vyskytovali v európskych mestách. Prvý raz boli tradičné fyzické opatrenia kombinované s aktivitami sociálneho a ekonomického charakteru. V tom istom čase sa začala aj rozsiahla diskusia o tom, či by EÚ mala vytvoriť vlastnú mestskú politiku s cieľom poskytnúť rámec členským štátom, aby mohli spoločne riešiť problémy, ktorým európske mestá čelia.

Väčšina predsedajúcich krajín od roku 1998 identifikovala mestské problémy ako kľúčovú tému svojho predsedníctva. Veľmi významná bola iniciatíva francúzskeho predsedníctva v roku 2000, ktorá vyvrcholila formulovaním takzvaného programu z Lille (Agenda Lille). Predstavuje najzaujímavejší pokus o vytvorenie jasne formulovanej a koherentnej mestskej agendy ako základu pre budúce politické rokovania.

V období po roku 2000 bol pokrok na európskej úrovni na rozvíjaní tohto programu prerušovaný a skôr pomalý. Ďalším významným impulzom bolo prijatie Urban Acquis v Rotterdame počas holandského predsedníctva v roku 2004. Odvtedy je možné badať sústavnejšiu a väčšiu pozornosť venovanú mestskej problematike, predsedníctva sa od tej doby usilovali o jej posilnenie, či už to bolo Bristolským dohovorom (2006) alebo počas nemeckého predsedníctva Lipskou chartou (2007) a Marseillskou deklaráciou (2008) počas francúzskeho predsedníctva. Mimoriadny význam má v tejto súvislosti práve Lipská charta, ktorá v súčasnosti tvorí základ pre novú mestskú politiku v Európe.

Zároveň v polovici prvého desaťročia 21. storočia, konkrétne od roku 2004 na európsku scénu vstupujú špecifické záujmy nových členských krajín EU, reflektujúce podmienky a výsledky transformačných procesov, ktoré sa v týchto krajinách v predchádzajúcich rokoch odohrali.

Povojnové sídliská – problém, ktorý treba riešiť

V období intenzívnej prípravy programového obdobia 2007 – 2013 vytvorili krajiny V4 fórum pre pravidelné stretávanie sa expertov a ministrov zodpovedných za bývanie a mestský rozvoj. Fórum tak poskytlo možnosť vymieňať si informácie a harmonizovať postoje pri rokovaní s Európskou komisiou. V auguste 2004 sa v Prahe uskutočnili odborné konzultácie medzi expertmi zo štátnej správy v oblasti bývania a mestského rozvoja vyšehradských krajín (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko) a holandského Ministerstva bývania pred pripravovanou neformálnou ministerskou konferenciou, ktorá sa mala konať na jar v roku 2005 v Prahe. Výsledkom stretnutia bola formulácia Memoranda o Podpore zo štrukturálnych fondov EÚ na obnovu veľkých povojnových sídlisk, ktoré zohralo významnú úlohu pri presadzovaní záujmov nových členských krajín EÚ na celoeurópskej úrovni.

Konštatovalo sa v ňom, že veľké povojnové sídliská možno považovať za jeden z hlavných urbanistických problémov nových členských štátov. Memorandum zdôrazňovalo, že bez komplexných zásahov – fyzickej obnovy, ekonomických a sociálnych aktivít – mnohým z týchto sídlisk hrozí úpadok. Memorandum zároveň vyjadrovalo nádej nových členských štátov, že pripravované nariadenia o štrukturálnych fondoch EÚ pre obdobie po roku 2006 umožnia využívať podporu z EÚ na ich obnovu.

Návrhy predložené v tomto dokumente predstavovali významné zmeny dovtedajších princípov a praxe štrukturálnych fondov. Memorandum zároveň znamenalo výzvu pre nové členské krajiny, aby sa spojili pri presadzovaní svojich záujmov. V priebehu diskusií sa k iniciatíve pripojili i Bulharsko a Rumunsko. Expertná skupina si uvedomovala, že dosiahnuť požadované zmeny nebude vôbec ľahké. Napriek tomu sa podarilo spustiť proces, ktorý bol po dvoch rokoch koncentrovaného úsilia na všetkých úrovniach, počnúc expertnou a končiac najvyššou politickou, úspešný. Jasne sa preukázalo, že problémy mestských oblastí v nových členských štátoch sú naozaj odlišné od problémov v EU-15, požiadavky sa podarilo presadiť, nariadenie pre Európsky fond regionálneho rozvoja po prvýkrát v histórii pripustilo podporu aktivít pri obnove bytového fondu za podmienky, že sa podpora bude viazať na územia postihnuté, alebo ohrozené úpadkom a aktivity budú viazané na integrované územne viazané komplexné projekty. V každom prípade však tento posun znamenal otvorenie nových možností a výziev aj pre Slovensko.

Význam mestských oblastí pre rast ekonomiky

V rovnakom období sa začalo všeobecne pripúšťať a uznávať, že mestské oblasti sú motormi hospodárskeho rastu európskej ekonomiky a zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní a posilňovaní konkurencieschopnosti európskeho a celosvetového hospodárstva. Z týchto dôvodov bol samotný hospodársky rozvoj miest vnímaný ako rozhodujúci pre napĺňanie Lisabonsko-göteborskej agendy.

A hoci jadrom lisabonskogöteborskej agendy je ekonomická konkurencieschopnosť, objavuje sa tu aj zdôraznenie potreby zaoberať sa sociálnymi a environmentálnymi piliermi a podporovať regionálny hospodársky rozvoj, a to najmä v okrajových oblastiach EÚ; posilňovať súdržnosť (v sociálnom aj priestorovom zmysle) a riešiť problémy životného prostredia. Problematika mestského rozvoja sa teda stala v súčasnom programovom Nový obytný súbor Eden Park v Bratislave ES 1–2/2011 15 období horizontálnou témou politiky súdržnosti Európskej únie. Spoločné princípy a stratégie pre politiky mestského rozvoja v krajinách EÚ ambiciózne formuluje už spomínaná Lipská charta, ktorá za základný prístup k mestskému rozvoju považuje integrované stratégie mestského rozvoja.

Integrované stratégie, alebo programy mestského rozvoja, resp. regenerácie sú novým nástrojom v rozvoji miest, ktorý má zabezpečiť optimálne a efektívne využitie verejných a súkromných prostriedkov a harmonizáciu jednotlivých aktivít pri rozvoji a obnove miest. Sú nevyhnutnou podmienkou pri čerpaní prostriedkov zo ŠF na obnovu bytového fondu vo vybraných mestských oblastiach. Ich realizácia má zabezpečiť udržateľné komunity – ako jeden z politických cieľov EÚ. Počíta sa s nimi aj v najnovších diskusiách o budúcom smerovaní politiky súdržnosti.

Integrovaný prístup

Práve integrovaný prístup sa v tomto období stáva kľúčovým slovom v plánovacích procesoch. Zdôrazňujú sa ciele ekologickej, ekononmickej a sociálnej udržateľnosti. Ako najproblematickejšia sa vníma metóda ad hoc územných plánov zón, ktoré presadzujú čiastkové investorské záujmy. Tak isto ako nedostatočné sa vnímajú postupy zamerané najmä na funkčné rozdelenie územia ako ich poznáme z nášho územného plánovania. Dôraz sa kladie na komplexný prístup, ktorý má zabezpečiť skutočné previazanie jednotlivých sektorových rozvojových koncepcií, stratégií a nástrojov.

Dá sa teda predpokladať nutnosť ďalšieho vývoja inteligentných a inovatívnych politík, národná úroveň by mala formulovať koncepčné princípy žiadúceho mestského rozvoja a efektívnejšie motivovať miestnu samosprávu k osvojeniu si súčasných integrovaných prístupov k mestskému rozvoju. Tu ostáva ešte veľa otvorených otázok.