Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
626 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
12. 02. 2025, meniny má: Perla
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
RNDr. Juraj Silvan, PhD
ECTP-CEU
23550
14. 03. 2011
Celkový počet hlasov: 1030
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Koncom roka 2010 sa vyhlásili výsledky 8. ročníka Európskej súťaže o najlepší projekt v oblasti urbanizmu a priestorového plánovania; ECTP-CEU – Európskej rady urbanistov a priestorových plánovačov. Analýzou víťazných projektov sa dajú vyvodiť mnohé súčasné trendy v oblasti urbanizmu a územného plánovania v Európe. Urbanizmus a územné plánovanie nadobúda vo svete čoraz väčší význam. V mnohých európskych krajinách hovoria už dnes o renesancii týchto disciplín, ktoré sú významným prínosom predovšetkým pri realizácii obnovy, resp. regenerácii miest a ďalších urbanizovaných území, pri podpore súťaživosti v území, rozvoji územnej súdržnosti (kohézii) a spolupráce. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri manažmente problémov, súvisiacich s globálnym otepľovaním, potrebou šetrenia spotreby energií a nie v poslednom rade pri riešení problémov sociálnej odlúčenosti.
V rámci Európy je možné sa dnes stretnúť s mnohými spôsobmi realizácie územnoplánovacej a environmentálnej dokumentácie alebo ako vyjadriť potrebu regenerácie, či transformácie miest a obcí v súlade s meniacimi sa podmienkami na globálnej a tiež na miestnej úrovni. Podstatná časť územnoplánovacích prác sa zaoberá s projektmi na miestnej úrovni, spojenými s každodennou plánovacou praxou. Pravda, je tu aj úloha plánovania na regionálnej a medzinárodnej úrovni pri formovaní nových prístupov pri zvládnutí environmentálnych a klimatických problémov a výziev. V súčasnosti je v projektovej činnosti rozsiahla diverzita a široký rozsah činností: od regenerácie a obnovy urbanistických a iných celkov, hospodárstva, plôch voľného času, po riešenie nových výziev v miestnej, regionálnej, či tranzitnej doprave.
Projekt Mesto Slnka, Heerhugowaad, Holandsko
Pri plánovaní treba riešiť aj úlohu ako uspokojiť nároky obyvateľstva v oblasti ekonomickej a sociálnej kohézii, ako zvýšiť kultúrnu identitu občanov a je tu tiež rastúci význam zvýraznenia koncepcie “územnej kohézie“ prostredníctvom programov, plánov, koncepcií i rozširovania príkladov najlepšej praxe. Tým sa má ukázať ako plánovači a ďalší účastníci plánovacieho procesu formulujú spoločné stratégie, ako sa vysporadúvajú s problémami v oblasti priestorového rozvoja vo vzájomne prepojenom svete, a to aj v území za administratívnymi ako aj celoštátnymi hranicami.
Kríza zmení podstatu plánovania. V niektorých európskych krajinách už prebiehajú zmeny ich prístupu k plánovaniu. Na plánovanie sa pozerajú ako na prostriedok obmedzenia dôsledkov krízy a identifikujú opatrenia ako ju prekonať. Iné hľadajú možnosti deregulácie. Isté je, že sa zmení Európska priestorová agenda. Alternovať sa budú jej nástroje. Novým podmienkam sa musia prispôsobiť stratégie, vízie, programy a projekty. Na scéne európskeho plánovania pribudnú noví účastníci s novými úlohami.
La Mina na leteckom snímku z roku 1972
Podstatné pre nájdenie nových riešení v plánovacom procese sú inovácie, kreativita a poznatky tak z hľadiska výskumu ako aj územnoplánovacej praxe. V novom európskom programe a politike (koncepcii) sa javí potreba stimulovať trvalú udržateľnosť (sustainability) a prosperitu pre budúce generácie. To znamená renesancia miest (urban renaissance) v nových podmienkach (viď nová Aténska charta), ktorá vytvára a zvyšuje podmienky priaznivé pre podporu trvale udržateľného rozvoja. Výrazne sa demonštrujú výhody participatívneho plánovania, ktoré prináša synergické účinky prínosov do celého plánovacieho procesu.
Širšie vzťahy projeku La Mina
Tie isté účinky prinesie zameranie sa na dlhodobú udržateľnosť. To je prípad víťazného projektu ekosystému povodia rieky Pád, v ktorom sa aplikuje kombinácia politiky manažmentu vodného hospodárstva a ochrany tak prírodných zdrojov ako aj kultúrneho dedičstva v kontexte rozsiahleho a ekonomicky silného regiónu, a to inovatívnym a komplexným prístupom k jeho rozvoju. V tomto projekte sa ocenil vysoký stupeň konzistencie medzi cieľmi a dosiahnutými výsledkami. Práca plánovačov zohráva v takýchto projektoch kľúčovú a nezastupiteľnú úlohu pri koordinácii riadiacich stratégií a efektívne ich spája so špecifickými návrhmi zo strany plánovačov.
V Tolede sa júni 2010 uskutočnilo stretnutie ministrov EÚ zodpovedných za rozvoj miest, na záver španielskeho predsedníctva v EÚ k téme Integrálna regenerácia miest. Európskym obciam a mestám poskytuje príležitosť pre ich budúci trvale udržateľný a integrovaný prístup v koncepciách ich rozvoja, vrátane podpory Marseilskeho procesu a implementáciu európskeho referenčného rámca pre trvale udržateľné mestá. Posilňuje tiež urbanistickú dimenziu v kohéznej politike (napr. recykláciu využitia pozemkov ako jedného z prostriedkov obmedzenia rozptylu miest (urban sprawl). Potreby miest by mali byť integrálnou súčasťou koncepcie teritoriálnej kohézie. Podporila tiež maďarskú iniciatívu otvoriť, v rámci ich predsedníctva v EÚ, cielenú diskusiu k dvom kľúčovým výzvam budúcnosti európskych miest: dôsledkom klimatických zmien a starnutiu obyvateľstva (demografickým zmenám).
Riešenie mestských priestorov v maďarskom meste Nagykanizsa
• trvalá udržateľnosť – realizovateľnosť a dlhotrvajúca platnosť projektov; v rámci návrhov rozvoja miest uprednostnenie návrhov na recirkuláciu už predtým zastavaných, avšak nefunkčných plôch (t.j. premena funkcií) pred riešením lokalizácie novej funkcie na zelenej lúke (greenfield),
• riešenie perspektív sociálneho a ekonomického rozvoja ako integrálnej súčasti plánovacieho procesu,
• inovácia, kreativita a originalita v prístupoch a rozvojových cieľoch,
• pozitívne riešenia v oblasti životného prostredia, klimatických zmien, sociálnych podmienok , využitia energie,
• efektívne riadenie, zahrnutie čo najväčšieho počtu verejných a súkromných záujmov, aktívna a účinná účasť verejnosti v plánovacom procese (participatívnosť plánovania),
• užitočnosť plánovacích riešení a úspešnosť návrhov ako dobré príklady plánovania, predovšetkým v znovuvyužitých, revitalizovaných a transformovaných územiach,
• zosieťovanie a integrácia prírodných a kultúrnych zdrojov, diverzifikácia využitia území hodnotných z krajinárskych hľadísk, území získaných záberom poľnohospodárskej pôdy, vyhodnocovanie a zohľadňovanie rizík, ktoré môžu byť hrozbou pre urbanizované územia (povodne, zosuvy pôdy a pod.),
• vhodnosť riešení pri rozličných, viac-menej konfliktných územných záujmoch účastníkov plánovacieho procesu; návrhy mixu rozličných stratégií, a to od separácie, ak je potrebná po funkčnú integráciu kdekoľvek je to možné,
• integrácia nových plôch a funkcií do okolitej jestvujúcej mestskej štruktúry a historického vzhľadu miest (zachovanie génia loci aj pri náročnosti dosahovania kvalitných urbanistických riešení a vysokej citlivosti vo vzťahu k detailom),
• príklad projektu Mesta Slnka, ktoré je výnimočné v oblasti trvalej udržateľnosti.
• príklad projektu La Mina: nový model je založený na troch základných princípoch: centralite (centrálne miesta vyjadrujú identitu urbanizovaného územia, mesta, priestory v ktorých sú verejné budovy osobitne významné až prominentné, priestory pre komunikáciu, obchod a kultúru), diverzite (ktorá je prítomná na všetkých úrovniach: sociálnej, územnej a ekonomickej) a zmene (t.j. základný princíp vzťahov medzi jednotlivými prvkami, podstatné pre zabránenie stagnácii, úpadku a následnému sociálnemu rozvratu, ktorý môže viesť k izolácii akejkoľvek sociálnej/ľudskej skupiny).
Projekt promenády Verte okolo
regiónu Brusel
• uprednostnenie návrhov na kompaktné mestá, t. j. vyhnutie sa rozptylu miest (urban sprawl) a tak zachovať kvalitu vidieka v okolí miest s ohľadom na krajinu, poľnohospodárske využitie územia a prírodné zdroje,
• dosiahnutie rovnováhy medzi víziami územných a sociálnych zmien a rozvoja, čo znamená uprednostniť sociálnu víziu pre férovosť, rovnováhu v rozdeľovaní pracovných príležitostí, obytných funkcií, verejných a súkromných služieb, prístupnosť, mobilitu, rozvíjať primerané dopravné riešenia, v meste a na regionálnej úrovni, a to aj v prípade území na oboch stranách celoštátnej hranice. Podstatnú úlohu má zohrávať verejná doprava, vrátane efektívnych cezhraničných spojení a iných alternatív vo vzťahu k expanzii súkromných vozidiel, ako sú bicyklové trasy a pešia prístupnosť,
• rozvíjať viacúrovňové riešenia a prístupy, uprednostňovať prírodné zložky a prezentovať mestské funkcie ako laboratória a ťažiská aj pre cezhraničnú jednotnosť riešení (prípad projektu ženevskej konurbácie),
• rozvíjať účinnú a úzku spoluprácu medzi súkromným a verejným sektorom
• prihliadať na Novú Aténsku Chartu z r. 2003, osobitne z hľadiska dôrazu charty na inovatívne riešenia, na územnú súdržnosť, ekonomickú a sociálnu integráciu, vzájomné prepojenia medzi mestami a územiami až po rozvíjanie sieti a pri rešpektovaní environmentálnych zásad (prípad projektu Torino, ktorý sa stáva skutočným prepojeným mestom – Connected City),
• transformačná stratégia založená na troch základných princípoch rozvoja centrality miest, ktorá spočíva v tvorbe identity, zvýšení sociálnej, ekonomickej a územnej diverzity a zintenzívnení interakcie medzi jednotlivcami a skupinami v rámci komunít. Táto stratégia je nadstavbou prestavby miest; zdôrazňujúc sociálne, ekonomické, kultúrne a urbanistické hľadiská. Využili ju v jednom z víťazných projektov “Transformačnom pláne pre okrsok La Mina v rámci barcelónskej konurbácii“. Jeho sociálny akčný plán sa zameral na silnejšie komunity s diferencovanejším sociálnym mixom. Snažil sa obmedziť sociálnu segregáciu, podporil prirodzený miestny trh s bytmi, urobil všetko preto, aby udržal obyvateľstvo v rámci riešeného územia (zlepšenie komplexnej infraštruktúry, zdokonalenie verejnej dopravy). Vykonaná prestavba územia má uprednostniť väčšiu citlivosť tradičného mestského prostredia a identitu pred výstavbou veľkého periférneho obytného územia. Založil sa tu stály kanál pre účasť miestnej verejnosti na urbanistickom riešení. Ide o holistický projekt, otvárajúci nový scenár riešenia obývateľnosti,
• tri mestá (projekt HAL, Holandsko) riešené spoločným plánom Slnečného mesta (City of the Sun). Komplexný a územne rozsiahly prístup k realizácii technológií založených na uhlíkovej neutralite. Kombinácia 50 tis m2 solárnych panelov o 2,45 špičkových MW solárnej energie a 6,9 MW veterných turbín (spolu najvyššia koncentrácia na svete) poskytuje vysoký stupeň energetickej sebestačnosti; ide o veľmi dobrý príklad rozsiahlej integrovanej aplikácie nových energetických technológií. Nadbytok energie, asi 44 % za rok sa vracia do hlavnej siete. Vytvorilo sa nové jazero ako súčasť samočistiaceho vodného systému; slúži aj pre rekreačné účely. Jedinečnosť je v mierke a interpretácii definície trvalej udržateľnosti – v zmysle koherencie obytnej a sociálnej komunity,
• nové usporiadanie dopravného systému sú pre mnohé mestá a obce príležitosťou pre komplexnú obnovu ich historických jadier. To je aj prípad projektu Nagykanisza – nové usporiadanie mestských priestorov. V dôsledku ich rekonštrukcie a revitalizácii získalo na atraktívnosti predovšetkým centrum mesta; dnes má rozhodujúci vplyv na zvýšení konkurenčnosti tohto maďarského mesta, na príjme z turizmu a tiež na značnom zvýšení počtu pracovných príležitostí. Súčasne tým získali aj existujúce, už nevyužité priemyselné obvody v dôsledku zlepšenia ich dostupnosti a logistických podmienok,
• Pprojekt promenády Verte okolo regiónu Brusel – hlavné mesto tvoriaci nové pásmo zelene vinúce sa okolo Bruselu má sociálnu aj ekologickú funkciu. Poskytuje chodníky pre peších aj cyklistov a sú miestom mobility pre značný rozsah užívateľov. Projekt integruje viaceré environmentálne disciplíny, vrátane ekológie, krajinnej architektúry a dopravy v rámci strategického plánu Brusel – okolie.
Víťazný projekt
švajčiarskeho a francúzskeho územia – aglomerácia Ženeva
• Sú to predovšetkým dôsledky trvalo neudržateľného manažmentu: desaťročia zanedbávaná systémová obnova, neriešenie nerovnovážností medzi bývaním a zamestnanosťou, dopravnej situácie a disparít v oblasti služieb. To všetko má svoje prahové limity, ktorých prekročenie si vyžaduje urgentné riešenie. To je aj prípad inštitucionálnej fragmentácie prakticky jednotného priestoru v prihraničných oblastiach,
• príkladom je projekt švajčiarskeho a francúzskeho územia – aglomerácia Ženeva; prakticky každý tu rozpráva rovnakým jazykom, avšak toto územie je a aj zostane subjektom rozličných zákonov, riadiacich a hospodárskych orgánov a pod. V roku 2007 sa podpísala viacúčelová charta tejto konurbácie, a to 18 francúzskymi a švajčiarskymi partnermi, ako prvý krok vzájomnej koordinácie činností. Druhým, podstatne inovatívnejším krokom bolo založenie projektu tejto konurbácie, a to vypracovaním miestnych, tematických štúdií, orientovaných na špecifické okruhy rozvoja; tieto sa široko prerokovávali tak na úrovni miest a obcí ako aj so subjektmi občianskej spoločnosti s cieľom – získať podporu riešení na spoločnej báze. Tretím krokom bude zosumarizovanie predchádzajúcich krokov a výstupov z nich a tzv. konsolidácia prístupu k spoločnému riešeniu: vypracujú sa operačné štúdie v jasne definovateľných strategických oblastiach. Získa sa tým aktualizovaný projekt konurbácie 2 a založí sa orgán cezhraničnej spolupráce (CCB)
• Územie La Mina – bolo ukážkovým príkladom konfliktov. Toto obytné územie sa navrhlo v r. 1969 najmä pre zlepšenie životných podmienok obyvateľov, ktorí bývali dovtedy v nedôstojných podmienkach (slumsoch) v pobrežnej oblasti patriacej Barcelone (s výraznou prevahou rómskeho etnika).
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené | DB: 69 | T: 0.434269
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne