Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
25. 12. 2025
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
V územnoplánovacej praxi sa začali pri obstarávaní služieb spracovateľov územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) využívať elektronické aukcie. Slovenská komora architektov považuje elektronické aukcie na získanie služby spracovateľa ÚPD v rozpore s §43 zákona č. 25/2006 o verejnom obstarávaní. K tomuto záveru ju viedli najmä tieto skutočnosti.
Popri nábrežiach a CBD ide o ďalšiu lokalitu, ktorú očakávajú zmeny nadmestského významu. Petržalka bola budovaná počas socializmu a aj na tie časy s nedostatočnou OV, ktorá nemôže naplniť súčasné potreby v žiadnom prípade. Táto mestská časť by sa, slovami Václava Havla, dala zjednodušene nazvať ako „nocľaháreň“, resp. „králikáreň.“
Mesto Freiburg je samo o sebe pojmom pre úspešné územné a dopravné plánovanie. Jeho mestská časť Vauban, ktorá do roku 1992 slúžila Francúzskej armáde ( Vauban bol v 17 storočí francúzsky maršál) sa stala príkladom ako úspešne aplikovať kvalitné zásady urbanizmu pre ľudí.
Úroveň obec sa v územnom plánovaní týka širokého typologického spektra sídiel. To by sa malo premietnuť do špecifického prístupu v hmotnoprávnych aj procesnoprávnych otázkach územného plánovania. Kým problematika miest má mnoho spoločných znakov, medzi vidieckymi sídlami – dedinami – je viac špecifických a najmä regionálnych rozdielov.
Regióny s dominantne vidieckym charakterom pokrývajú polovicu Európy a žije v nich približne pätina populácie.1 Na Slovensku má podľa definície EUROSTAT-u vidiecky charakter 80 % územia a žije na ňom 48 % obyvateľstva.2 Preto je prirodzené, že sa k rozvoju vidieka ako priorite rozvoja deklaratívne hlásia všetky úrovne politiky – od európskej cez štátnu až po regionálnu úroveň. Na strane druhej je v tomto kontexte nepochopiteľné, ako málo sa zamýšľame nad premenami, ktoré vidieckemu osídleniu prinesie budúci rozvoj vedomostne založenej spoločnosti. Územný rozvoj vidieckych sídiel je navyše oblasťou, v ktorej sa naplno demonštruje kvalita a koordinovanosť riadiacej praxe na všetkých rozhodovacích úrovniach a vo všetkých aspektoch rozvoja – ekologických, ekonomických, technologických či sociálnych.
Podľa stavebného zákona sú každé mesto a obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinné mať územný plán, ktorý možno spracovať pre územie jednej obce alebo aj spoločne pre územie viacerých obcí, ak sa na tom dohodnú. Ostatné obce s počtom obyvateľov menej ako 2 000 sú povinné mať územný plán len vtedy, ak treba riešiť koncepciu ich rozvoja vo vzťahu k predpokladanej rozsiahlej novej výstavbe alebo prestavbe v obci alebo k požiadavkám na umiestnenie verejnoprospešných stavieb.
Koncom roka 2010 sa vyhlásili výsledky 8. ročníka Európskej súťaže o najlepší projekt v oblasti urbanizmu a priestorového plánovania; ECTP-CEU – Európskej rady urbanistov a priestorových plánovačov. Analýzou víťazných projektov sa dajú vyvodiť mnohé súčasné trendy v oblasti urbanizmu a územného plánovania v Európe. Urbanizmus a územné plánovanie nadobúda vo svete čoraz väčší význam. V mnohých európskych krajinách hovoria už dnes o renesancii týchto disciplín, ktoré sú významným prínosom predovšetkým pri realizácii obnovy, resp. regenerácii miest a ďalších urbanizovaných území, pri podpore súťaživosti v území, rozvoji územnej súdržnosti (kohézii) a spolupráce. Zohrávajú tiež kľúčovú úlohu pri manažmente problémov, súvisiacich s globálnym otepľovaním, potrebou šetrenia spotreby energií a nie v poslednom rade pri riešení problémov sociálnej odlúčenosti.
Keď hovoríme o centrálnej oblasti Bratislavy, hovoríme o pomerne rozsiahlej lokalite Mlynské nivy. Jadro oblasti je v štvoruholníku ulíc Dostojevského rad, Mlynské nivy, Košická a Landererova, zvyšok je ohraničený ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická. Bližšie to je vidno na mape.
Bývanie ako jedna z najdôležitejších oblastí života vychádza z tradície a mentality jednotlivých národov. Tradičné modely bývania zohrávajú veľkú úlohu pri navrhovaní nových typov bytov i celých obytných súborov. Rovnako ako životný štýl obyvateľov a ich vzájomné vzťahy. Formovanie obytného prostredia i samotných obytných budov má z uvedených dôvodov tendenciu smerovať k istému zaužívanému štandardu, ku konvencii, ba až stereotypu foriem, čo sa prejavuje najmä v masovej obytnej zástavbe. Zmena spoločenských a ekonomických podmienok, životného štýlu a štruktúry spoločnosti kladie na bývanie nové nároky. Úlohou doby je preto nastoľovať otázky súvisiace s formovaním súčasných a budúcich foriem obytného prostredia, hľadať na ne odpovede a riešenia.
V uplynulých desaťročiach sa výrazne posunulo nazeranie na ciele a ideály mestského rozvoja. Zásadný význam nadobudli diskusie o koncepcii udržateľného rozvoja. Ďalším znakom tohto obdobia je skutočnosť, že problematika mestského rozvoja sa v Európe z odborných diskusií posúvala čoraz viac do politických debát. Súvisí to s čoraz väčšou účasťou finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, ktoré priamo, alebo nepriamo smerovali do tejto oblasti.
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne