Články

Od veľkých k menším obchodným centrám

Rozvoj nákupných centier sa v období pred krízou tešil rovnakému úspechu ako iné segmenty realitného trhu. Ekonomický útlm však priniesol jeho zabrzdenie a navyše odhalil viaceré úskalia, s ktorými developeri v čase boomu nepočítali. V súčasnosti má Slovensko pomerne veľké zastúpenie shopping centier, pričom v prípade niektorých krajských miest, ako napríklad Bratislava a Žilina, môžeme dokonca hovoriť o nasýtenosti trhu.

Vybudovanie cyklotrasy v rámci projektu Belianske Tatry - spolu a lepšie a ďalšie perspektívy jej dobudovania až na poľskú hranicu.

Mesto Spišská Belá v súčasnej dobe implementuje ďalší z úspešných projektov, financovaných Európskou úniou z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátnym rozpočtom v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013. Tentokrát ide o investičný projekt Belianske Tatry – spolu a lepšie, ktorého najhlavnejším výstupom je novovybudovaná cyklotrasa v dĺžke 9 km, medzi mestom Spišská Belá a Tatranskou Kotlinou. Hoc spomínaný 9 km úsek je len prvou z celkovo troch etáp už naplánovaného spojenia východnej strany Tatier spoločnou cezhraničnou cyklotrasou, jeho uvedenie do života bude nezanedbateľným impulzom pre nové príležitosti a rozvoj cestovného ruchu v regióne Tatier. Keďže ide o spoločný slovensko – poľský cezhraničný projekt, partnerom projektu je aj poľská Gmina Bukowina Tatrzańska. No nielen cyklotrasa bude výstupom z už spomínaného projektu. Sú nimi aj ďalšie aktivity, ako napríklad už uskutočnená zahraničná pracovná cesta aktérov v jednej z európskych cyklo – destinácii, vypracovanie modelového prevádzkového a organizačného poriadku cyklotrasy a spoločná propagácia regiónu Belianskych Tatier.

Dopravno-inžinierske problémy riešenia cyklistickej dopravy v našich sídlach

K pochopeniu závažnosti požiadavky komplexnosti riešenia cyklistickej dopravy a jej infraštruktúry je potrebné objasniť funkciu dopravného inžiniera v celom procese tvorby – od koncepcie, projektovania, vystavby jednotlivých trás (či iba zmeny v organizácii dopravy) až po spätné kontrolovanie účinnosti navrhnutých riešení. Musí sa to diať tiež v súčinnosti s ostatnými existujúcimi či plánovanými aktivitami v území a vo väzbe na celú dopravnú sústavu a všetky dopravné trasy.

Bratislava obstaráva flexibilný a čitateľný územný plán

Miera verejnej participácie v princípe otvorenej samosprávy, zmeny a metodika tvorby územného plánu, podpora investičných zámerov zo strany mesta – týmito tematickými smermi sa uberala ďalšia časť diskusie nazvanej Rozvoj a stratégia mesta Bratislava, ktorú náš internetový časopis usporiadal minulý týždeň. Ako na úvod tematického bloku zdôraznil primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik, snaha samosprávy celkovo zmeniť klímu a pri maximálnej transparentnosti zapájať obyvateľov do rozhodovania je nepopierateľná.

Stredoveké mesto a verejné priestory

Formálna dokonalosť stredovekého mesta bola značne determinovaná lokálnymi podmienkami územia, na ktorom bolo vybudované. Boli to predovšetkým morfológia územia, smer ciest a vodných tokov, často aj pôvodná staršia zástavba. V našich podmienkach sa stavitelia miest vždy týmto danostiam prispôsobili, čo zvyšovalo malebnosť hmotovo-priestorovej skladby na úkor formálnej dokonalosti ideálneho mestského pôdorysu. Ak však bolo možné, stavitelia našich stredovekých miest sa často približovali k formálnej dokonalosti – pravidelnému námestiu, pravidelnej parcelácii, s ktorou súvisel aj pravidelný rytmus domových priečelí, ktorý napriek architektonickým odlišnostiam vyznieval jednotne, kontrast verejných budov voči obytným domom a voľné uplatňovanie sa dominánt, ktoré bolo skôr náhodné ako zámerné.

Námestie v Banskej Bystrici / Stav

Ako vodič a zároveň človek, ktorý chodí (a jazdí) s otvorenými očami, už dlhodobo neviem pochopiť, ako je možné, že sa vďaka viacerým nešťastne riešeným zásahom stala jedna z najfrekventovanejších križovatiek v Banskej Bystrici doslova hrozbou z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky. Križovatka ulice Československej armády a Námestia slobody je sama osebe nebezpečná svojím dopravným zaťažením, tým, že nie je svetelne riadená, ale aj slabým výhľadom. Vybral som sa pešo urobiť niekoľko fotografií dokumentujúcich stav, ktorý je tu takmer dva roky bez povšimnutia.

Želiezovce / mesto s ambíciami

Želiezovce boli oddávna prirodzeným centrom priľahlého regiónu so strategickou polohou 80 km od Budapešti a v blízkosti Štúrova s prístavom na Dunaji. Dostupnosť mesta by mala zvýšiť aj rýchlostná cesta Bratislava – Košice, ktorá má viesť cez kataster mesta, rovnako ako aj severno-južný ťah ako jeden z helsinských koridorov a križovanie dvoch takýchto významných ciest je silný podnet na rozvoj mesta. Prirodzený rozvoj mesta spomalilo najmä to, že sa nestalo opäť okresným mestom, a tak sa v KÚRS v roku 2001 nedefinovalo ako rozvojový pól a nestalo sa predmetom investícií štátu či Európskej únie. Okrem toho tu ukončili prevádzku Slovenské energetické strojárne, ktoré boli strategickým zamestnávateľom. Mesto však má koncepciu, ako sa stať magnetom pre obyvateľov, a investície.

Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov

Rozsiahla mestská štvrť Bijlmermeer na juhovýchode Amsterdamu sa začala stavať na zelenej lúke v 60. rokoch minulého storočia. Budovy mali desať poschodí a sú umiestnené do tvaru včelích plástov. Betónová štruktúra budov bola typickou estetikou tej doby. Zámer projektantov vybudovať moderné funkcionalistické mesto ponúkajúce nový spôsob bývania sa u vtedajších obyvateľov Amsterdamu nestretol s pochopením a štvrť sa musela pasovať s viacerými problémami prevažne sociálneho charakteru. Ako žije táto obytná štvrť teraz, po viac ako 40 rokoch od svojho vzniku?

Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave

Centrum sídliska Dlhé Diely sa vyvíjalo do roku 1989 podľa národohospodárskych plánov a limitov technicko-hospodárskych ukazovateľov. Napriek stereotypu a uniformite panelovej technológie vytvorili autori projektov v terénne náročnom, ale polohou exkluzívnom priestore na svahoch Malých Karpát územné predpoklady na kompozíciu spoločenského mestského prostredia s námestiami, alejami, galériami a pasážami. V porevolučnej eufórii 90. rokov 20. storočia sa v lokalite Centra menia majetkovoprávne vzťahy a prichádza zásadná zmena rozvojových zámerov. Pozrime sa bližšie na rozvoj Centra, ktoré je reprezentatívnym príkladom rozhodovania o rozvoji územia so zreteľom na krátkodobý ekonomický profit, ktoré má však dlhodobý kumulatívny negatívny vplyv nielen na život obyvateľov sídliska, ale aj na širšie územie mesta.

Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja

Ak ide o plány do budúcnosti, „dnes nie je otázkou koncepcie mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Treba sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie“, zdôrazňujú Bernardo Secchi a Paola Vigano, talianski architekti a urbanisti, ktorí sa na pozvanie francúzskeho prezidenta zúčastnili konzultácie na tému Veľký Paríž. „Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste,“ upozorňujú ďalej architekti dodávajúc, že pre nich je hlavnou témou to, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. To znamená predovšetkým nájsť spôsob, ako začleniť prímestské sídliská do mestkého systému. Treba však začať s otázkou, podľa akého vzoru. Dnes už je zrejmé, že premena predmestských sídlisk môže byť stratégiou rozvoja mesta.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Nový územný plán Mesta Košice

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Články (Regionálny rozvoj a investície)