ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. arch. Alena Kubová-Gauché, PhD.

Autor fotografií

Regis Robin, Didier Mignery

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

12785

Dátum vydania

15. 09. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Tensta / Predmestské sídlisko v Štokholme
• Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave
• Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 704

Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja

Ak ide o plány do budúcnosti, „dnes nie je otázkou koncepcie mesta, čo je centrum, ale to, čo ho obkolesuje. Treba sa oslobodiť od myšlienky, že je len centrum a predmestie“, zdôrazňujú Bernardo Secchi a Paola Vigano, talianski architekti a urbanisti, ktorí sa na pozvanie francúzskeho prezidenta zúčastnili konzultácie na tému Veľký Paríž. „Ak sa sústredíte na rozširovanie mesta, riskujete, že nevyriešite problémy, ktoré máte v meste,“ upozorňujú ďalej architekti dodávajúc, že pre nich je hlavnou témou to, ako dobre žiť vo Veľkom Paríži. To znamená predovšetkým nájsť spôsob, ako začleniť prímestské sídliská do mestkého systému. Treba však začať s otázkou, podľa akého vzoru. Dnes už je zrejmé, že premena predmestských sídlisk môže byť stratégiou rozvoja mesta.

Vo Francúzsku je pojem sídliska spojený s realizáciami sociálneho bývania z obdobia 50. až 70. rokov. Vtedy sa zdalo, že v mene sociálneho pokroku treba spochybniť tradičný obraz mesta. Predstava o realizácii nového typu kolektívneho bývania vychádza z koncepcie moderného funkčného mesta rozloženého do krajiny. Pravda, o to zložitejšie je dnes zodpovedať otázku novej identity mesta, o ktorú tu predovšetkým ide. Málo príťažlivé sídliská na predmestiach sú miestom sociálnej diskriminácie a opakujúcich sa pouličných výčinov, ktoré sú záťažou aj pre mestské a štátne inštitúcie. V obytných štvrtiach izolovaných od centra mesta žijú rodiny, ktorých sa najviac dotýka problém nezamestnanosti. Treba pripomenúť, že už na konci 70. rokov sa monotónnosť typovej výstavby stáva terčom kritiky architektov, ktorá však rýchlo nadobúda širší politický význam.

V roku 1989 vznikla vládna komisia, aby podporila návrhy na premenu sídlísk. Do popredia sa dostáva možnosť nového spôsobu spolupráce medzi architektmi a predstaviteľmi mesta, ktorá má dodnes svoj význam. Heslom programu známeho pod názvom Predmestia 89 sa stáva premena sídliska podľa vzoru tradičného mesta. Je založený na predstave, ktorá nabáda k vypracovaniu nových mestských foriem nielen bývania, ale predovšetkým verejného priestoru.

Vaulx-en Velin

Mesto Vaulx-en Velin na predmestí Lyonu patrí k výrazným príkladom takto poňatej premeny sídlisk. V 60. a 70. rokoch sa z tradičného mesta stalo veľké sídlisko. Tak ako vo väčšine francúzských miest, typová výstavba obytných štvrtí zodpovedá požiadavkám funkčného rozdelenia územia na zóny. Samostatné obytné bloky sú organizované na veľkých zelených plochách bez jasne vyznačených ulíc a námestí. Ťažko hovoriť o súdržnosti mestskej zástavby, o tradícii alebo identite mesta. Prestížna architektúra vysokých škôl v meste ešte viac zosilňuje dojem novosti. Čo tu chýba, je vyznačenie verejných priestorov.

Po nepokojoch v 90. rokoch sa otvorili mnohé otázky: Na základe čoho a s akými nástrojmi sa dá riešiť taký zložitý problém, ako je identita mesta? Čo zachovať? Čo zmeniť, čo zbúrať? V hre je pojem mestského poriadku. Vedenie mesta preto trvá na novej stratégii verejných priestorov, pričom vychádza z presvedčenia, že pre obyvateľov má usporadanie vzťahu medzi verejným a súkromným priestorom zásadný význam. Vznikajú ulice a námestia.

No hoci je súčasťou stratégie zvyšovanie hustoty existujúcej zástavby, je to problém funkčnej organizácie verejných priestorov, ktorý je hlavným dôvodom premeny podľa vzoru tradičného mesta. Naliehavo sa vynára požiadavka spoločenských priestorov. Treba dodať, že v 90. rokoch sa muselo mesto z obáv pred uličnými nepokojmi vzdať kaviarní a reštaurácií na ulici. Dnes najlepšie vidieť rozsah a zmysel premeny práve na užívaní verejného priestoru.

Firminy v zeleni

Čo ak zásah do štruktúry mestského priestoru nie je možný? O to zaujímavejší je príklad Firminy vert, Firminy v zeleni, mesta, ktoré bolo v 60. rokoch postavené podľa návrhu Le Corbusiera. V porovnaní s tradičným mestom tu išlo predovšetkým o realizáciu sociálneho bývania na princípe funkčnej organizácie medzi prácou a bývaním. Na rozdiel od ostatných sídlisk to, čo sa javí ako obytná štvrť, je centrum mesta.

Firminy vert, významný príklad modernosti, je dnes pamiatkovou zónou. Okrem obytného domu Jednotka bývania sa tu nachádza viacero obytných budov od známych francúzskych architektov, ktorí boli tak ako Le Corbusier presvedčení, že tu treba vytvoriť nové typy sociálneho bývania. Môže sa to zdať ako paradox, no v súčasnosti sú pre inštitúcie sociálneho bývania hlavným problémom prázdne byty. Treba zaujať stanovisko, kde sa požiadavka záchrany modernej architektúry spája s premenou. Ako riešenie navrhlo vedenie mesta zbúrať časť 17-poschodovej budovy Jednotka bývania, ktorej autormi sú známi architekti A. Sive, M. Roux a Ch. Delfante.

To sa však javí pre mladých architektov Bastiona Mariona a Didiera Migneryho z ateliéru ZoomFactor Architectes ako neprijateľné. Jednotka bývania, ktorá svojím tvarom pripomína písmeno H, bola zrealizovaná v roku 1955 v úzkej nadväznosti na koncepciu Le Corbusiera, avšak skôr než dom, ktorého autorom je Le Corbusier. Podľa architektov z ateliéru ZoomFactor Architectes by taký radikálny zásah znehodnotil kvality tejto architektúry. Tvrdia, že východisko treba hľadať bez výrazných zmien architektúry vo vylepšení kvality bývania. To ich vedie nielen k podrobnému historickému výskumu, ale aj k overovaniu potrieb obyvateľov. Dôraz kladú na nové užívanie Jednotky bývania ako súčasti mestského systému. Návrh predpokladá sprístupnenie prízemia ako novovytvoreného verejného priestoru a využitie niektorých vnútorných priestorov na spoločenské účely.

O užitočnosti takéto prístupu niet pochýb, prínos je v novom ponímaní existujúcich hodnôt architektúry zastaraného sociálneho bývania podľa vzoru mestského spôsobu života. Ako jeden z mnohých tento príklad poukazuje na zložitosť voľby medzi pamiatkovou ochranou a premenou, hlavne ak ide o architektúru sociálneho bývania, ktorej účelnosť naráža na ekonomickú realitu sídliska. Príklad mesta Firminy v zeleni upozorňuje na riziká, ktoré prináša dnes taký príťažlivý zámer premeny prímestských sídlisk.

Ing. arch. Alena Kubová-Gauché, PhD., vyštudovala architektúru v Bratislave, od r. 1994 pôsobí na Ecole nationale Supé rieure d’architecture v Lyone ako historička. Je autorkou viacerých publikácií o histórii modernej architektúry, vo výskumných prácach sa venuje predovšetkým funkčnej premene moderných priemyselných miest.

Transformation of suburban estates as development strategy

With regard to plans for the future, “in the conception of a city today it is not a question of what is the centre, but rather what is surrounding it. It is necessary to free oneself from the idea that it is only a centre and suburbs,”underline Bernardo Secchi and Paola Vigano, Italian architects and urbanists who, on an invitation from the President of France, participated in consultations on Greater Paris. “If you concentrate on expanding the city, you run the risk of not addressing the problems that you have in the city,” the architects point out, and add that for them the main theme is how to live well in this Greater Paris. This means primarily finding a way to incorporate the suburban estates into the urban system. However it is imperative to begin with the question, according to what model? Even today it is clear that the transformation of suburban estates can become an urban development strategy.