ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ir. Ing. Egon Steuer

Autor fotografií

Hilton Teper, Paul Raven, ROCHDALE, Mesto Amsterdam

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

14563

Dátum vydania

22. 09. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Tensta / Predmestské sídlisko v Štokholme
• Premena predmestských sídlisk ako stratégia rozvoja

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 799

Bijlmermeer – mestská štvrť, ktorá sa vyvíja viac ako 40 rokov

História

Výstavba štvrte Bijlmermeer sa začala v roku 1966. Návrh vypracovali projektanti mesta pod vedením architekta a urbanistu Siegfrieda Nasutha. Jeho inšpirácie vychádzajú z myšlienok koncipovaných na CIAM (Congrés International d‘Architecture Moderne) vybudovať funkcionalistické mesto podobné mestám švajčiarskeho architekta Le Corbusiera. Takýto koncept bol v tom čase veľmi populárny. Základnou myšlienkou bolo oddeliť bývanie, prácu a rekreáciu, ale aj projektovať samostatné komunikácie pre chodcov, bicyklistov a autá, čo sa jasne premietlo aj do návrhu štvrte Bijlmermeeru.

Bezpečný a pokojný život mali obyvateľom tejto štvrte zabezpečovať viacúrovňové cestné komunikácie. Moderný človek mal podľa Le Corbusiera právo na prírodné prostredie bez dopravy, plné zelene. Prvú pilótu na stavbu bytov zatĺkol vtedajší starosta mesta Amsterdamu Gijs van Hall, prvé byty boli kolaudované v roku 1968. Takmer paralelne s výstavbou sídliska sa začala aj výstavba cestnej siete, ktorá je nad úrovňou chodníkov, a začali sa práce aj na príprave metra, ktoré malo byť čiastočne na úrovni terénu a čiastočne na existujúcej železnici. Proces však prebiehal pre odpor obyvateľstva komplikovane, a tak sa práce o niekoľko rokov oneskorili.

V roku 1977 sa sprevádzkovala prvá linka vedúca z Weesperpleinu k stanici Bijlmermeer a až v roku 1980 sa podarilo sfunkčniť linku spájajúcu hlavnú stanicu s Bijlmermeerom. Metro sa ešte stále buduje a celkové ukončenie prác v meste sa plánuje na rok 2015.

Modelová štvrť

Štvrť Bijlmermeer sa budovala ako príklad mesta „novej doby“, určeného pre moderného človeka. Prax však ukázala, že teória môže byť niekedy ďaleko od skutočnosti.

Netrvalo dlho a Bijlmermeer sa začal pasovať s mnohými, prevažne sociálnymi problémami. Obyvateľov mesta nelákali opakujúce sa budovy, jednotvárne a príliš veľké byty, ľudí odradila aj monotónna typológia bytov a komunikácia rozdelená do navzájom neprepojených úrovní. Navyše v štvrti chýbali ostatné zariadenia a vybavenosť – nebola tu sieť obchodov, chýbali škôlky a školy a nepostavili sa ani žiadne priestory na zábavu a spoločenský život. To všetko spôsobilo, že Bijlmermeer pritiahol v priebehu prvých desiatich rokov, ale aj neskôr najmä to obyvateľstvo, ktoré malo len minimálnu šancu nájsť si bývanie niekde inde v meste.

V nie menšej miere k zlej sociálnej situácii v štvrti prispela v roku 1975 aj imigrácia veľkého počtu prisťahovalcov z osamostatnenej kolónie Surinam. Mnoho častí Bijlmeru, ako domáci skrátene štvrť volajú, sa stali centrom kriminality, drog a deštrukcie. Aj nezamestnanosť obyvateľstva bola najvyššia v meste. Ukázalo sa, že kategorickým oddelením práce, dopravy a bývania sa vytvára hlavne večer a v noci strašidelné prostredie, v ktorom našla kriminalita výbornú živnú pôdu.

Obnova

Problémy Bijlmermeeru sa z roka na rok zväčšovali, a preto sa mesto začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia rozhodlo celú štvrť obnoviť a vyriešiť všetky spomínané problémy demoláciou, rekonštrukciou alebo doplnením nových stavieb. Táto obnova prebieha už niekoľko rokov. Takmer polovica pôvodných betónových kolosov sa zbúrala a namiesto nich sa vybudovali niekoľkopodlažné budovy, ako sú samostatné rodinné domy, radovky, dvojdomy alebo viacpodlažné obytné domy, ktoré nepresahujú štyri poschodia.

Novej výstavbe sa prispôsobilo aj viacúrovňové dopravné riešenie a postupne vznikli ulice, ktoré majú ľudskejšiu mierku. Ulice sa doplnili chodníkmi a dostatočným množstvom zelene, obytné časti spestrujú novovybudované parky a detské ihriská.

Veľa pozornosti sa venuje aj obchodným centrám. Prednedávnom tu vzniklo nové obchodné centrum Bijlmerportcentrum. Obnovujú sa aj pôvodné nákupné zóny, medzi ktoré patrí aj donedávna zastarané obchodné centrum Amsterdamse Poort. Vďaka týmto opatreniam sa štvrť môže pochváliť štvrtým najväčším obchodným centrom v Amsterdame.

Dôležitá bola (a ešte aj je, keďže obnova Bijlmeru stále prebieha) aj zmena štruktúry bytov. V minulosti boli v tejto štvrti len nájomné byty, žiadne byty neboli vo vlastníctve súkromných osôb. Byty vlastnili spoločnosti, ktoré ich prenajímali hlavne sociálne slabším skupinám obyvateľov mesta. To do štvrte pritiahlo z hľadiska výšky príjmov a tým aj možnosti prenájmu bytov príliš jednotvárne zloženie obyvateľstva.

A tak sa postupne stala celá štvrť sociálnym getom slabších vrstiev, čo neprospelo jej rozvoju. Zmenou štruktúry bytov a budovaním bytov na predaj sa Bijlmermeer postupne stáva domovom viacerých vrstiev obyvateľstva, k sociálne slabšiemu obyvateľstvu pribúdajú aj lepšie alebo dobre situované rodiny. Tým sa zvyšuje celková úroveň aj zodpovednosť obyvateľstva voči majetku, čo je v prospech celého okolia. Nesmieme pritom zabudnúť, že v Bijlmermeeri doteraz žijú ľudia nie menej ako stotridsiatich národností z celého sveta.

Budúcnosť

Amsterdam investoval do výstavby Bijlmermeeru veľa finančných prostriedkov. No ešte viac sa investovalo do obnovy tejto štvrte, ktorú z veľkej časti financovali investori. Napriek tomu sa nedá povedať, že by táto štvrť bola príkladom úspešnej bytovej výstavby. Základom inšpirácie vtedajších architektov, projektantov a urbanistov boli ideály a nereálne predstavy. Až po určitom čase sa podarilo preraziť bariéru idealizmu a z neuskutočniteľnej fantázie vytvoriť skutočnú obytnú štvrť, v ktorej ľudia žijú, pracujú a oddychujú tak, ako to cítia a ako si to prajú, a nie tak, ako si to „odborníci“ vymysleli. V budúcnosti čaká Bijlmermeer ešte mnoho krokov potrebných na nápravu. Je pozitívne, že sa tieto opatrenia zabezpečujúce budúcnosť tejto štvrte robia, no podľa mojej mienky to bude trvať ešte mnoho rokov.

Ir. Ing. Egon Steuer, rodený Slovák žijúci v Amsterdame, architekt a bývalý reprezentant a tréner národného mužstva Holandska v basketbale, neskôr prezident CEO, poprednej amsterdamskej bytovej spoločnosti, ktorá ku koncu jeho pôsobenia v roku 2001 prenajímala viac ako 40-tisíc bytov. Osem rokov pôsobil ako CEO pre strednú Európu v developerskej spoločnosti Bouwfonds. V súčasnosti pôsobí ako súkromný poradca.

Bijlmermeer – town quarter which has been developing for more than 40 years

Construction of the extensive quarter of Bijlmermeer in the southeast of Amsterdam started as a greenfields project in the 1960s. Its buildings were ten stories tall and laid out in the shape of honeycomb, with concrete structures typical of the esthetics of that period. But the designers’ intention to create a modern functionalist town offering new styles of living did not meet with the approval of the citizens of Amsterdam, and the new quarter had to struggle with a variety of problems, mainly of a social nature. How is this residential estate doing today, more than forty years after its foundation?