ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martina Jakušová

Autor fotografií

Martina Jakušová

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

27043

Dátum vydania

26. 09. 2011

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Chrenová I v Nitre
• Vznik sídliska Chrenová I v historických súvislostiach
• Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

47%

Celkový počet hlasov: 921

Želiezovce / mesto s ambíciami

„To, že Želiezovce už nie sú okresným mestom, môžeme vnímať negatívne, no tvrdím, že každá palica má dva konce. Mesto teraz nie je zaťažené správnymi funkciami, logistikou, výrobou a môže ponúknuť iné kvality, ktoré by mohlo pritiahnuť obyvateľov a investorov,“ hovorí primátor mesta Ing. arch. Pavol Bakonyi.

Mesto v Pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja pripravilo projekty viacerých potenciálnych investícií v meste, v ktorých dominuje orientácia na cestovný ruch, šport, rekreáciu a kultúru. Mnohé projekty sa úspešne uchádzali o nenávratné príspevky Európskej únie, vďaka čomu sa niektoré projekty, ktoré si pre charakter svojho zamerania na seba nemôžu zarobiť (školstvo, kultúra), zrealizovali len s 5– až 15-percentnou finančnou zainteresovanosťou mesta.

Ambíciou mesta je však realizovať projekty, ktoré sa dokážu zhodnotiť samy. Investorov mesto motivuje a púta vopred pripravenými investičnými možnosťami s dobre odhadnutými potrebami územia a dopytom, s vyznačením záujmových zón na mape mesta aj s návrhom vizualizácií projektov, ale najmä s majetkovoprávnym vyrovnaním územia a s vyčíslením predpokladaných nákladov.

Projekty v meste

V tomto materiáli, ktorý mesto predkladá záujemcovi o investíciu, sú detailne popísané napríklad výstavný komplex, súbor centrálnej mestskej vybavenosti, sanatórium, hudobná škola či aquapark a autokemping. Nejde pritom len o predaj mestského majetku, mesto má vo viacerých prípadoch záujem vstúpiť s investorom do partnerského vzťahu. Výsledkom trojročného intenzívneho marketingu mesta je napríklad šesť záujemcov o realizáciu koncertného centra Franza Schuberta, spojenú s rekonštrukciou a dostavbou kaštieľa a revitalizáciou anglického parku, či dvaja záujemcovia o realizáciu aquaparku, ktorí sa zúčastnia výberového konania.

Nejde však len o pripravované projekty. Mesto nedávno začalo realizovať rekonštrukciu centrálnej mestskej zóny. Celkové náklady stavby sú takmer 1,4 milióna eur, z toho viac ako 1,2 milióna eur je hradených z prostriedkov EÚ. Od obchodného domu až po maďarské gymnázium sa kompletne zrekonštruujú verejné priestory a vzdušné rozvody sa uložia do zeme. Na druhej strane štátnej cesty povedie navyše nová cyklistická cesta a v budúcnosti sa počíta s jej predĺžením do ďalších častí mesta. Na oboch stranách sa upravia vjazdy, vytvoria sa bezbariérové priechody, spevnené plochy, autobusové zastávky a parkové osvetlenie.

Pred domom kultúry a obchodným domom vznikne oddychová zóna s fontánkou, súčasťou projektu sú úprava mestskej zelene, osadenie lavičiek a smetných nádob. Prvá časť prác na južnej strane Mierovej ulice sa ukončila koncom minulého roka, rekonštrukcia severnej strany a revitalizácia zelených plôch sa začala začiatkom roka a povedie od Mestského úradu pozdĺž Mierovej ulice až po roh Slnečnej ulice. Mesto má územný plán z roku 2002 (Ing. arch. J. Hrozenský, CSc., Ing. arch. J. Mezei, Stapring, a. s., Nitra) a päť Zmien a doplnkov (posledné z nich ZaD 5/2010 boli schválené minulý rok).

Mesto ako „samoobsluha“

Okrem samotnej výstavby a rozvoja Želiezoviec sa do centra pozornosti mesta dostáva aj otázka zásobovania územia energiami a vodou. „Dnes už nestojíme pred úlohou vyberať vhodné prostriedky na poľudštenie našich sídiel, už ide o naše holé prežitie. V súčasnom globalizovanom svete s deformovaným trhovým hospodárstvom sa stratili prirodzené hodnoty a zodpovednosť. Len samostatné, životaschopné a silné obce a mestá môžu vytvoriť silný región, štát a silnú Európu.

Mesto sa musí snažiť byť čo najsebestačnejšie v strategických oblastiach, ako sú energie, voda či potraviny, aby čo najmenej záviselo od hier vyšších politických a ekonomických záujmov. Tie totiž už dávno nie sú založené na zdravom trhovom mechanizme a o ich cene a dostupnosti rozhodujú monopoly. Preto stojíme pred úlohou definovať a prebudovať základné piliere, na ktorých bude môcť stáť náš budúci život,“ hovorí k myšlienke vybudovať čo najväčšiu hospodársku nezávislosť a sebestačnosť P. Bakonyi.

Mesto špecifikovalo piliere, ktoré má záujem prebudovať v duchu čo najdôslednejšej sebestačnosti:

• vodné hospodárstvo,

• energetické hospodárstvo (fotovoltika, tepelné čerpadlá, energeticky pasívne domy…),

• základné potraviny (v Želiezovciach ako poľnohospodárskom mestečku si ešte pred pár desiatkami rokov vedela každá rodina dopestovať či dochovať takmer všetko, čo potrebovala pre život),

• výroba tovarov a služby poskytované aj zákazníkom z iných lokalít, ktoré by mali byť zdrojom príjmov mesta, • biodiverzita ako trvalo udržateľná kvalita životného prostredia.

„Som presvedčený, že ak chceme mať zmysluplný zajtrajšok, už sa nemôžeme vyhnúť tejto úlohe. Na to však bude potrebná spolupráca všetkých profesií vrátane právnikov, ekonómov a nakoniec aj zákonodarcov. Jedine sebestačnosť jedinca, rodiny, obce, mesta či štátu s prevzatím osobnej zodpovednosti za svoj rozvoj je jednak spravodlivá, ale aj trvalo udržateľná cesta,“ hovorí k téme sebestačnosti miest P. Bakonyi.

V duchu tejto vízie tu investori pripravujú výstavbu malej vodnej, veternej a fotovoltickej elektrárne s rozlohou 4 ha. Mesto získalo zaujímavú možnosť postaviť závod na recykláciu zmesového komunálneho odpadu. Pôjde o výrobu výrobkov z odpadu, pričom jeden z produktov je aj palivo. Mesto tak môže rozhodujúco ovplyvniť cenu energie a tepla. „Kým vo vyspelých krajinách sa odpad vyseparuje až na 90 %, prípadne sa spáli ekologicky šetrným spôsobom, my skládkujeme, čo je neudržateľné riešenie.

Až 60 % nákladov na vybudovanie takéhoto závodu by nenávratne poskytla Európska únia, na pokrytí zvyšných nákladov práve pracujeme, no návratnosť takejto investície vidím veľmi pozitívne – z odpadu sa stáva vďaka tejto technológii surovina. Práve pripravujeme investičný zámer a potom bude nasledovať posúdenie vplyvov EIA,“ hovorí P. Bakonyi o zaujímavej ponuke, ktorú dostalo mesto.

Biodiverzita a mesto

Mesto v duchu posledného piliera sebestačnosti mesta – biodiverzity – realizuje množstvo aktivít smerujúcich k jej zachovaniu a podpore. Práve vďaka nim sa Želiezovce stali slovenským Hlavným mestom biodiverzity pre rok 2010. Mesto si získalo titul za výsledky pri ochrane prírody a zaujímavé projekty podporujúce ochranu drevnej vegetácie.

Vďaka víťaznému projektu Duby – pamiatka na rod Esterházyovcov, ktorý podporili Nadácia EKOPOLIS a skupina SKANSKA, sa v roku 2009 ošetrili najstaršie dreviny v chránenom areáli Želiezovského parku a zmapovali historicky a botanicky významné dreviny. Od roku 2008 sa v Želiezovciach každoročne organizuje Deň zeme s mnohými sprievodnými akciami – výstavami, workshopmi, ale aj akciami na čistenie a zveľaďovanie prostredia.

Tradíciou je tiež organizovanie Dňa vtáctva a Dňa vody. V spolupráci s Ministerstvom životného prostredia SR, ktoré poskytlo mestu nenávratný finančný príspevok v rámci operačného programu Životné prostredie, realizovalo mesto na zlepšenie kvality ovzdušia mesta výsadbu a revitalizáciu zelene.

Mesto iniciovalo vypracovanie koncepcie ekologickej stability a biodiverzity Dolného Pohronia s ekostabilizačnými opatreniami s dosahom takmer 67-tisíc hektárov zasahujúcim do 78 katastrálnych území 60 obcí. Koncepcia určuje prioritné územia a navrhuje riešenia na zabezpečenie priaznivého stavu starých ramien Hrona, trvalé zvýšenie hladiny vody v rieke, zachovanie prirodzených foriem riečnej činnosti, spôsoby lesného hospodárstva a poľnohospodárstva, zvýšenie zastúpenia nelesnej drevinovej vegetácie a revitalizáciu potokov a mokradí.

História a kultúra silnými stránkami mesta

Mesto má bohatú históriu a viaceré pamiatky. Okrem rímskokatolíckeho Kostola sv. Jakuba so stredovekými gotickými nástennými maľbami, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou s vyhláseným ochranným pásmom, je v meste viacero ďalších kultúrnych pamiatok zapísaných v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR – barokový kaštieľ v klasicistickej úprave z roku 1720 osadený rovnako v pamiatkovo chránenom osemhektárovom anglickom parku Franza Schuberta, klasicistický Schubertov pavilón, neogotická hrobka Esterházyovcov na cintoríne z druhej polovice 19. storočia a park vo Svodove.

O hospodársky rozkvet Želiezoviec sa pričinil jeden z najdominantnejších predstaviteľov rodu Esterházyovcov – Ján Karol Esterházy (1775 – 1834), ktorý spolu s manželkou Rozinou pozvali do Želiezoviec mladého hudobného skladateľa Franza Schuberta. Ten v Želiezovciach prebýval v rokoch 1818 až 1824, počas ktorých napísal množstvo svojich slávnych diel.

V budove, kde skladateľ prebýval, je zriadená pamätná izba. Neďaleký barokový kaštieľ by sa mal stať po obnove a dostavbe koncertným centrom, revitalizácie by sa mal dočkať aj priľahlý anglický park, kde sa plánuje výstavba menšieho amfiteátra, fontány, altánkov, spevnených plôch a chodníkov, prvkov malej architektúry a mobiliára, ale aj úprava brehov pretekajúceho potoka Vrbovec.

V priamej nadväznosti na areál parku sa nachádza starý amfiteáter s ďalšími prislúchajúcimi priestormi, ktorý by sa mal v budúcnosti asanovať, a na jeho mieste sa má postaviť hudobná škola pre 120 žiakov vrátane menšieho internátu. Hudba je v meste prítomná stále, od roku 1955 sa v meste každoročne organizuje folklórny festival. Vybudovaním koncertného centra a hudobnej školy sa však ambície mesta v oblasti kultúry nekončia.

Pre takmer päťhektárový pozemok na nábreží Hrona mesto hľadá partnera na vybudovanie výstaviska a mnohoúčelovej arény, určených na výstavy, spoločenské, hudobné a športové podujatia, okolité plochy by sa využívali ako zábavný park. Veľké plány? „Mesto musí samo poznať aj vedieť ponúknuť svoj potenciál. Ako môže takýmto investíciám dôverovať investor, ak s nimi nepočíta mesto? Želiezovce majú v oblasti kultúry a relaxu čo ponúknuť a mesto musí mať pripravenú koncepciu, ako sa má rozvíjať,“ uzatvára tému na dnešné časy pomerne ambicióznych kultúrnych projektov primátor mesta.

Želiezovce: a town with ambitions

Želiezovce has for a long time been the natural centre of its region thanks to its strategic location 80 km from Budapest and proximity to Štúrovo with its Danube river harbour. Access to the town will surely be improved by the Bratislava – Košice speedway, which is to run through its area, and by a north-south axis which forms one of the Helsinki corridors. The intersection of these two significant routes provides a strong impulse for the town’s development, which has been until now hampered due to its loss of the status as the district town, thus making it ineligible for investments from either Slovakia or the European Union. Another blow was the closing of Želiezovce’s strategic employer, Slovenské energetické strojárne. Nonetheless, the town has a conception of how to become a magnet for inhabitants and investments.