ÚzemnéPlány.sk

Autor

PhDr. Klára Kubičková, PhD.

Autor fotografií

archív autorky

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

22238

Dátum vydania

14. 09. 2011

Kategórie článku

• Urbanizmus a územné plánovanie
• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Sídliská očami dvoch generácií urbanistov
• Sídliskové premeny
• Sídliská včera a dnes
• Chrenová I v Nitre
• Žilinské sídliská Hliny / Koncept, ktorý overil čas
• Tensta / Predmestské sídlisko v Štokholme
• Centrum sídliska Dlhé Diely / Bodka za KBV v Bratislave
• Želiezovce / mesto s ambíciami

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

50%

Celkový počet hlasov: 1194

Vznik sídliska Chrenová I v historických súvislostiach

Z významných prvorepublikových funkcionalistických architektov môžeme menovať iba niekoľkých, ktorí dosiahli nadpriemerné architektonické výsledky bez zmeny svojho architektonického jazyka aj v dobe práce socialistických projektových ústavov a zmenených a oklieštených stavebných technológií. Nepochybne medzi nich patrí Michal M. Scheer (1902 – 2000), ktorý sa prejavil v predchádzajúcom období málo využitými schopnosťami urbanistu a preukázal svoju pretrvávajúcu spätosť s funkcionalizmom a jeho ďalším vývojom v druhej polovici 20. storočia.

Vzrastajúci počet obyvateľstva a plánovaná výstavba nových závodov vyžadovali urýchlenú prípravu projektov obytných súborov a smerného územného plánu (SÚP). M. M. Scheer a jeho spolupracovníci v nitrianskom Stavoprojekte na oboch úlohách pracovali súbežne, vytyčovali zásady, aby sa mohli riešiť čiastkové úlohy.

V roku 1954 sa už robili štúdie na Predmostie (realizácia 1957 až 1961), v roku 1957 urbanistická súťaž na Párovce. SÚP mesta bol schválený v roku 1958. V tom čase sa ešte neuvažovalo o prekročení rieky Nitry smerom na juhovýchod, kde sa nachádzalo letisko.

Výstavba za riekou Nitra sa začala umiestnením Vysokej školy poľnohospodárskej a Pedagogickej fakulty na jej ľavom brehu. K tomu sa pripojilo rozhodnutie o celoštátnej poľnohospodárskej výstave Agrokomplex. Umiestnenie tohto komplexu sa uskutočnilo bez potrebnej územnej prípravy a bez určenia širších vzťahov k mestu. Tieto zásahy a zámery urýchlili prípravu ľavobrežného územia rieky na bytovú výstavbu. V roku 1962 sa pod vedením M. M. Scheera spracovala štúdia Obytného súboru Chrenová I – III obsahujúceho 8-tisíc bytov, v roku 1965 bol schválený Podrobný územný plán (PÚP) Chrenová I.

Obsahoval 1 600 bytov a kultúrno- spoločenské centrum, koncertnú dvoranu (nerealizované), hotel, kompletnú obchodnú vybavenosť, služby, dve skupiny detských jaslí a materských škôl, školy, ľahkoatletický štadión a verejné kúpalisko (nerealizované), veľké sústredené detské ihrisko so zariadeniami špecifikovanými podľa vekových skupín, ktorého dokončenie, používanie a údržba sa nerealizovali podľa predpokladov projektanta. Projekt bol navrhnutý s mimoriadnou pozornosťou a je domyslený do detailov. Presviedčaním, neústupnosťou a úzkou spoluprácou sa M. M. Scheerovi podarilo u Pozemných stavieb dosiahnuť realizáciu atypického zostavenia a atypických tvarov obytných panelových budov – okrem osemposchodových pásových budov, paralelných s hlavnou triedou presadil štvorpodlažné domy pôdorysne komponované v tvare buniek včelích plástov a štyri výškové 14-poschodové bytové objekty s tromi krídlami v tvare Y.

Po predchádzajúcich dvoch súboroch Predmostia a Pároviec, ktoré vytvárali uličné priestory s pravouhlými skladbami a opakovanými modulmi viacpodlažných domov bez kontrastov výškových úrovní, pri Chrenovej I sa objavuje rozvoľnená skladba atypických tvarov budov so striedaním výškových úrovní v dobovom duchu neskorého funkcionalizmu. Namiesto uniformity rozmanitosť, namiesto pravouhlých riešení ostré a tupé uhly skladieb krídel budov, vytváranie priestorovej skladby v samotnom súbore i vo vzťahu k centru mesta a jeho dominantám. Jeho koncepcia je porovnateľná so súdobou tvorbou západoeurópskych mestských obytných súborov (Švédsko, Francúzsko, Holandsko).

M. M. Scheer charakterizoval svoju prácu takto: „Štvorpodlažné objekty – ony sú síce rozvoľnené, ale aj nie sú – sú umiestnené v troch skupinách, A-B-C, základné tvary šesťuholníkov sú variované od uzavretia tvaru po ich rôzne otvorenia. Sledoval som nimi oblúk rieky a vytváral tak zelený pás z jednej i druhej strany rieky. Prevažná časť otvorených ‚dvorov‘ je orientovaná k rieke a k mestu. Pri urbanistickom i architektonickom riešení súboru som kládol dôraz najmä na jeho organické začlenenie do jestvujúcej mestskej zástavby tak, aby nenarušil klasickú siluetu hradného návršia s hradom v pohľade z hlavných prístupových komunikácií mesta.“ Preto sú vežové domy vzdialenejšie od rieky Nitry a štvorpodlažné nadväzujú na výškovú hladinu obytného súboru Predmostia na druhej strane rieky. Oba súbory boli prepojené cez rieku Nitru pešou lávkou.

Bývanie vo výškových domoch odôvodňoval funkcionalistický urbanizmus možnosťou ponechať dostatok voľného priestoru okolo obytných domov a vytvoriť rozmerné plochy zelene a zariadení na šport a relax – tento princíp je v súbore Chrenovej I naplno rozvinutý.

Napriek nedostatočnej kvalite stavebnej realizácie si nemôžeme nevšimnúť atypické koncepčné prvky navrhnuté architektom v obytných budovách, napr. prízemné podnožie vytvorené z nosných šikmých betónových pilierov výškových budov s odpočinkovým priestorom v zimných záhradách, pričom nástupný priestor do budovy umožňuje poštové dodávky a dovoz do domu. Na vyšších podlažiach týchto budov v ich strede vznikla na každom poschodí priestranná spoločná hala trojuholníkového tvaru.

Pri štvor- a osempodlažných budovách boli prefabrikované prvky použité na variabilnosť balkónov a loggií, farebné riešenia fasád okrem architektonického efektu prispeli aj k spresneniu identity jednotlivých budov. Na lepšiu orientáciu slúžili výtvarne riešené informačné panely s vyznačenými vstupmi do budovy. Nielen tento, ale žiaľ, ani ďalšie zámery neboli dotiahnuté, napríklad na budovy sa nikdy neumiestnili plánované znaky. V rámci parkovej úpravy verejných priestranstiev sa osadili výtvarné diela sochárov Juraja Hovorku a Tibora Bártfaya.

Súbor má dnes už 45 rokov. Niektoré jeho ciele sa nikdy nenaplnili, niektoré už odchádzajú. Časť na športové využitie voľného času by bola potrebovala stálu starostlivosť, obsluhu a údržbu, no namiesto toho sa stále zmenšovala. Novátorské riešenia v spoločných priestoroch obytných budov ostali nepochopené a neužívali sa podľa pôvodných zámerov. Chýbali návody, inštrukcie a podpora obyvateľov, aké som prvýkrát zažila pri návšteve parížskych banlieaux, predmestí v 80. rokoch 20. storočia – organizovali ich pre nových obyvateľov sídlisk kvôli správnemu používaniu bytov, domov a širšieho urbánneho prostredia.

Jedinečná a dôsledná urbanisticko-architektonická koncepcia Chrenovej I vyžadovala svoju ochranu nielen v prvom období náporu intenzifikácie, ale aj dnes. Jej koncepcia je stále jasne čitateľná a životaschopná. Mala by sa zachovať ako príklad, ktorý nielen prekonal priemer svojej doby, ale dodnes môže slúžiť ako lekcia kontinuálneho a organického rozvoja mestského organizmu.

PhDr. Klára Kubičková, PhD., vyštudovala dejiny umenia a estetiku na FF UK v Bratislave a FF KU v Prahe. Pracovala v oblasti pamiatkovej starostlivosti, ako výskumná pracovníčka v ŠPTÚ Bratislava a ako prvá kurátorka Zbierky slovenskej architektúry 20. storočia v SNG.

The establishment of the Chrenová I estate in its historical context

From among the First Republic’s significant functionalist architects we can name only a few who achieved architectural results above the average without changing their artistic signatures – this also during the operating period of socialist design institutes and limited construction technologies. Doubtless, high among them stands Michal M. Scheer (1902 – 2000) who, in the preceding period made little use of his abilities as an urbanist, yet in the second half of the 20th century illustrated his continuing bond with functionalism and its further evolution.