Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
05. 07. 2025
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Protipovodňová ochrana je v súčasnosti často diskutovanou témou. V krajinách EÚ sa v zmysle požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík [6] v nedávnej minulosti doplnili národné legislatívy príslušnými zákonmi (pre SR pozri [12]), vypracovávajú sa akčné plány ochrany proti povodniam [2] a prebieha systematické mapovanie a hodnotenie rizík pre celé krajiny. U nás sa okrem týchto aktivít, ktoré riadi MŽP SR, tiež zaviedol Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, schválený Vládou SR 27. 10. 2010.
V Slovenskej republike je už niekoľko desaťročí zavedený systém predchádzania havárií a porúch vodných stavieb (v tomto článku budeme pod všeobecným pojmom vodné stavby rozumieť hlavne priehrady, hate, ochranné protipovodňové hrádze a odkaliská). Ide o odborný technicko-bezpečnostný dohľad, v rámci ktorého sú vytvorené legislatívne predpoklady a z nich vychádzajúca prax, ktorá sa realizuje od projekčnej prípravy, cez výstavbu, zabudovanie meracích zariadení, až po samotné zhodnotenie meraní. Obzvlášť je prepracovaný systém hodnotenia rizika vytvoreného jednotlivými typmi vodných stavieb, z ktorého sa na základe zakategorizovania vodných stavieb odvíjajú povinnosti stavebníkov a prevádzkovateľov vodných stavieb.
História výstavby nádrží a priehrad sa spája najmä s tými oblasťami sveta, kde je akútny nedostatok vody. Prečo ale treba stavať tieto vodné stavby aj na našom území? Jedným z dôvodov je fakt, že Slovensko spolu s Českou republikou sú súčasťou hydrologickej strechy Európy. Rieky, prameniace na našom území, sú charakteristické veľkou rozkolísanosťou. To má za následok, že maximálne prietoky sú oproti minimálnym výrazne vyššie, v niektorých prípadoch viac ako 1 000 násobne. A tak extrémne prietoky v korytách riek prinášajú so sebou akútne nedostatky aj nebezpečné prebytky vody.
Úroveň obec sa v územnom plánovaní týka širokého typologického spektra sídiel. To by sa malo premietnuť do špecifického prístupu v hmotnoprávnych aj procesnoprávnych otázkach územného plánovania. Kým problematika miest má mnoho spoločných znakov, medzi vidieckymi sídlami – dedinami – je viac špecifických a najmä regionálnych rozdielov.
Podľa stavebného zákona sú každé mesto a obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinné mať územný plán, ktorý možno spracovať pre územie jednej obce alebo aj spoločne pre územie viacerých obcí, ak sa na tom dohodnú. Ostatné obce s počtom obyvateľov menej ako 2 000 sú povinné mať územný plán len vtedy, ak treba riešiť koncepciu ich rozvoja vo vzťahu k predpokladanej rozsiahlej novej výstavbe alebo prestavbe v obci alebo k požiadavkám na umiestnenie verejnoprospešných stavieb.
Prevencia je vždy najúčinnejšou metódou obrany pred negatívnymi účinkami a nie je to inak ani pri povodniach. Preventívne protipovodňové opatrenia sú súčasťou územného plánovania – musia byť v súlade s územným plánom a pri jeho návrhu sa, samozrejme, s protipovodňovou ochranou musí počítač. Pre územné plánovanie je charakteristická procesnosť, ktorá vyplýva z potrieb neustáleho zosúlaďovania požiadaviek zo strany vlastníkov, užívateľov, správcov, ale aj dotknutých organizácií, podnikateľov, odborníkov a ďalších subjektov.
Metodika a rozdiely medzi SR a ČR v rámci protipovodňovej ochrany.
Pozemkové úpravy sa dnes považujú za optimálny spôsob, ako obnoviť kataster nehnuteľností. Hovorí to doc. Ing. Miroslav Dumbrovský, CSc., z Ústavu vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte VUT v Brne. Zároveň však upozorňuje na to, že popri konsolidácii vlastníctva umožňujú pozemkové úpravy vytvoriť polyfunkčný systém prvkov v krajine, ktoré so sebou prinášajú aj funkciu protipovodňovej či protieróznej ochrany. V Čechách v tomto roku predstavili novinku – systém, ktorý prináša informácie o zaplavovaných územiach a potenciálnych rizikových bodoch vzniku povodní na celom území štátu. Na porovnanie situácie v oblasti pozemkových úprav v Čechách a na Slovensku sme oslovili aj doc. Ing. Zlaticu Muchovú, PhD., z Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.
Voda je nevyhnutnou podmienkou pre život. Ani ľudská spoločnosť nemôže bez vody existovať, no aj príliš málo alebo veľa vody spôsobuje problémy. Povodne, ktoré v tomto roku postihli takmer celé Slovensko, spôsobili o tento extrémny prejav hydrologického cyklu zvýšený záujem. Nie je to prvýkrát. Pesimista by povedal, že sa tak stane vždy, keď dôjde k záplavám, ale po krátkom čase náš záujem a ochota investovať úsilie a financie do protipovodňovej ochrany upadá. Povodne ako prírodný jav budú vždy súčasťou nášho života. Preto musí byť snaha zmenšovať ich negatívny vplyv na spoločnosť trvalá. Aké sú súčasné predstavy o tom, ako sa voda zo zrážok alebo topiaceho snehu dostáva do riečnej siete a aký vplyv na veľkosť odtoku má krajina?
Antropogénne zmeny vo využívaní krajiny, nárast urbanizácie a s tým súvisiace zmeny odtokových pomerov (napr. lesotechnické, agrotechnické a melioračné opatrenia a úpravy korýt tokov spojené s urbanizáciou, priemyselným, poľnohospodárskym či turistickým využívaním ich nív) majú nepochybne vplyv na hydrologický a tiež povodňový režim. V súčasnosti preto môže málokto spochybňovať snahu, aby sa pri znižovaní negatívnych dôsledkov povodní integrovane používali všetky spoločensky akceptované a vedecky podložené riešenia. Odporúčajú to aj mnohé medzinárodné strategické dokumenty a akčné plány, ktoré sa zostavili ako reakcia na povodne odohrávajúce sa v posledných rokoch, a to nielen v Európe.
Stránka: 1 2
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne