ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Peter Rusina

Autor fotografií

archív autora

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

29194

Dátum vydania

09. 02. 2011

Kategórie článku

• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Povodne sme zažili aj v minulosti
• Voda v krajine a povodne
• Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 1.diel
• Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 2.diel

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

40%

Celkový počet hlasov: 1562

Preventívne protipovodňové opatrenia v územnom plánovaní

Preventívne protipovodňové opatrenia

Všeobecne pod termínom prevencia rozumieme vopred urobené opatrenie na predchádzanie niečomu negatívnemu. Prevencia zvyčajne býva najefektívnejšou ochranou – a to platí univerzálne, nielen pri ochrane pred povodňami. V prípade protipovodňovej ochrany urbanizovanej krajiny je úplne základným preventívnym opatrením jednoducho nestavať na území ohrozovanom záplavami. Tam, kde sa už zastavalo ohrozované územie, treba vyvinúť spoločenský tlak, aby sa zraniteľné objekty a majetok z takýchto území vymiestnili.

Túto problematiku najmä v prípadoch povodní pochádzajúcich z regionálnych zrážok zabezpečujú naše i európske právne predpisy, napr. smernica Európskeho parlamentu a rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík alebo zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami. Ten druhý vymedzuje preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v § 4, ods. 2 ako komplex opatrení, ktoré:

• spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zvyšujú retenčnú schopnosť povodia alebo podporujú prirodzenú akumuláciu vody vo vhodných lokalitách,

• chránia územie pred zaplavením povrchovým odtokom,

• zmenšujú maximálny prietok povodne (výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia vodných stavieb a poldrov),

• chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku (úprava vodných tokov, výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia protipovodňových línií),

• chránia územie pred zaplavením vnútornými vodami (výstavba, údržba, oprava a rekonštrukcia zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd),

• zabezpečujú prietokovú kapacitu koryta vodného toku (odstraňovanie nánosov z koryta a porastov na brehu vodného toku). ďalej sem patria:

• vypracúvanie, prehodnocovanie a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika vrátane predbežného hodnotenia povodňového rizika a vyhotovovania máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika,

• vypracúvanie a aktualizácie povodňových plánov,

• vykonávanie predpovednej povodňovej služby,

• vykonávanie povodňových prehliadok,

• iné preventívne opatrenia na zníženie povodňového rizika.

Napriek tomu blízkosť vodného toku pre človeka vždy niesla a – či sa nám to už páči alebo nie – aj v budúcnosti bude niesť reálne riziko vzniku povodňových škôd. ľudia odpradávna s obľubou vyhľadávajú miesta na svoje sídla pri vode. Potvrdzuje to mnoho významných historických sídiel i súčasných metropol, ktoré svojmu miestu vzniku vďačia práve tomuto fenoménu – vode. Nie je to vôbec náhoda, že historické jadrá mnohých miest i obcí sú spravidla situované nad úrovňou katastrofálnych povodňových prietokov.

Žiaľ, o moderných častiach ich intravilánov vybudovaných v posledných desaťročiach sa už toto povedať nedá. Čiastočne to možno pripísať faktu, že podstatná časť našich sídiel sa rozvíjala v období relatívne nízkeho výskytu extrémnych zrážok. Pri tvorbe územných plánov sídiel je vždy múdre vodným tokom ponechať priestor. Ten sa môže využívať na také aktivity, kde nehrozí riziko škôd alebo ich miera je spoločensky prijateľná – môžu sa tu budovať napríklad športoviská, parky či rôzne rekreačné a relaxačné aktivity. Žiaľ, v minulosti sa u nás v mnohých prípadoch tento základný princíp totálne ignoroval a aj dnes majú investori a developeri tendenciu sa za každú cenu „natlačiť“ s rozvojovými aktivitami doslova až do vody.

Dôsledky sú potom osudné a ich dodatočná náprava technicky i finančne komplikovaná. Častými príčinami takéhoto stavu sú najmä parciálne záujmy vlastníkov pobrežných pozemkov a investorov, nezvládnutá znalosť problematiky záplavových území u niektorých projektantov a povoľovacích orgánov alebo ľudská hlúposť, arogancia a ignorancia akejkoľvek zákonnosti – vrátane tej, ktorou sa po milióny rokov riadi sama príroda. Prečo nás potom prekvapuje, že si voda v týchto situáciách obrazne „berie spravodlivosť do vlastných rúk“?

Aké sú skúsenosti z praxe?

Územné plánovanie je proces s interdisciplinárnym a komplexným prístupom k optimálnemu organizovaniu priestoru. Súčasne výrazne prispieva k vyváženému budovaniu prosperity krajiny alebo regiónu. Vyjadruje v priestore hospodárske, spoločenské, kultúrne a v poslednom období aj ekologické zámery spoločnosti. Prirodzenou a integrálnou súčasťou tohto procesu by sa mala stať tvorba krajiny v tom najširšom zmysle. Súčasná územnoplánovacia prax silne poznačená trhovými princípmi tento strategický krok územnoplánovacieho procesu v mnohých prípadoch stavia do úzadia, neprikladá mu prislúchajúcu váhu a jednoducho ho z rozličných príčin obchádza. V tvorbe územnoplánovacej dokumentácie (ÚPD) mnohí spracovatelia vnímajú krajinu len ako povinnú a hlavne nutnú súčasť týchto dokumentov. Značná komerčná zainteresovanosť v dnešnej územnoplánovacej praxi spôsobuje, že mnohé zo súkromných projekčných ateliérov disponujú „len nutnými” odborníkmi, ktorí sa podieľajú na spracúvaní ÚPD.

Tí potom musia suplovať spracovanie aj takých závažných okruhov potrebných ku kvalitnému výsledku územnoplánovacieho procesu, ktoré by mal spracovať projektant špecialista. Tým je v prípade preventívnych protipovodňových opatrení vodohospodár, špecialista, ktorého profesijná spôsobilosť má korene v odbornom vzdelaní a potrebnej dĺžke praxe. Žiaľ, komunita takýchto špecialistov je dnes na Slovensku pomerne úzka a naďalej sa zmenšuje. Dôvodov je niekoľko – jedným z nich je aj ich spoločenská nedocenenosť. Spomínaný ekonomický aspekt nemilosrdne oberá spracovateľské kolektívy o možnosť angažovať odborníkov s príslušným profesijným vzdelaním a praxou – či už ide o odborníkov na protipovodňovú problematiku, hydrogeológov, krajinárov, geotechnikov atď.

Správcovia povodí sa čoraz častejšie pri svojej činnosti stretávajú s tým, že odvádzaním zrážkových vôd a protipovodňovou ochranou sídiel sa v územnoplánovacom procese zaoberá síce odborník, ale napríklad so zameraním na zásobovanie pitnou vodou, veď voda ako voda. Problematika zostáva nakoniec odborne nedoriešená, zásadné otázky sú otvorené, chýba systémový uhol pohľadu a namiesto potrebnej špecifickosti na jednotlivých riešených územiach sa presadzujú rutinné prístupy. V niektorých prípadoch si túto vlastnú biedu uvedomujú aj samotní riešitelia a svoje návrhy vopred aspoň konzultujú s odborníkmi na správu tokov a povodí. Vonkoncom to však nemožno pokladať za systémový prístup. Dosah správcu tokov a povodí na proces tvorby krajiny sa tak v podstate obmedzuje na vyjadrovaciu činnosť k predkladanej ÚPD. Ako som však už spomenul, v praxi sa priam obchádza dôležitý prvok – tvorba krajiny – a vodohospodári tak prichádzajú o jedinečnú možnosť ovplyvniť ju.

Potom sa stáva, že investori vstupujú na územia, ktoré im neponúkla a nepripravila obec či mesto, ale ktoré si sami vybrali podľa vlastných kritérií. Realizujú svoje zámery na základe územných rozhodnutí a účelových aktualizácií územných plánov. Veľakrát sa to deje na poľnohospodárskej pôde s najlepšou bonitou a, paradoxne, poľnohospodárska produkcia sa zasa často realizuje aj tam, kde sú výnosy neisté. Stavia sa v nevhodných lokalitách bez potrebnej infraštruktúry odvádzania dažďových vôd či dopravného pripojenia. Rozvoj priemyslu alebo sídiel znamenal aj v minulosti vždy záber pôdy, lenže vtedy mal podstatne nižšiu intenzitu. Hodnota a význam pôdy boli viac v úcte, pretože pôda vtedy tradične predstavovala zdroj živobytia. V súčasnom svete tento aspekt postupne stráca svoje opodstatnenie, pretože ho predbieha všeobecná globalizácia s dominantným faktorom mobility. Úsilie o maximálne a pritom ešte udržateľné využívanie krajiny by preto malo byť v prvom rade základným záujmom štátu.

Riešenie? Tvorba krajiny

Posledné povodňové udalosti v roku 2010 nás opäť presvedčili, že stav krajiny má zásadný vplyv na priebeh povodní. Osobitne to platí v prípadoch prívalových povodní, kde je momentálny stav a rozumné usporiadanie povodia jedným z rozhodujúcich prvkov pri preventívnej protipovodňovej ochrane. Nie je preto správne podceňovať pozitívny vplyv fungujúcej krajiny. Proces územného plánovania pri koordinácii racionálneho využívania povodia má nenahraditeľnú úlohu. Na preventívne protipovodňové opatrenia by sa mal v celej ich šírke a univerzálnosti klásť podstatne väčší dôraz než doteraz. Územné plánovanie treba preto vnímať ako unikátny nástroj na tvorbu dobre udržovanej a fungujúcej krajiny.

Ing. Peter Rusina je vedúcim odboru vodohospodárskeho rozvoja v Slovenskom vodohospodárskom podniku v odštepnom závode Bratislava. Venuje sa aj protipovodňovým opatreniam v povodí.

Preventive anti-flooding measures in territorial planning

Prevention is always the most efficient method against negative effects, and it is certainly the case with flooding. Preventive anti-flooding measures form a part of territorial planning – they must be in conformity with a territorial plan, and its design must of course take into account anti-flooding measures. For territorial planning is characteristic processing, which results from the need to continually harmonize the requirements of owners, users, administrators and also the affected organizations, entrepreneurs, professionals and other subjects. .modra