ÚzemnéPlány.sk

Autor

Martina Jakušová, Anna Salvová

Autor fotografií

Archív pozemkových úradov, Miroslav Dumbrovský

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

22539

Dátum vydania

07. 02. 2011

Kategórie článku

• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Povodne sme zažili aj v minulosti
• Voda v krajine a povodne
• Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 2.diel
• Preventívne protipovodňové opatrenia v územnom plánovaní

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

45%

Celkový počet hlasov: 1503

Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 1.diel

V čom spočíva význam pozemkových úprav?

Pred pozemkovou úpravou má riešené územie často fragmentované vlastnícke vzťahy, ktoré veľakrát nie sú ani presne určené. Prvé etapy znamenajú identifikáciu týchto vzťahov a zhodnotenie skutočného stavu na základe zamerania. Končí sa to spracovaním tzv. nárokov k pozemkom, vďaka čomu vlastník presne vie, čo mu náleží na začiatku pozemkovej úpravy – aká je výmera jeho pozemku, kvalita, resp. bonita pôdy, ktorú vlastní, ako aj vzdialenosť jeho pozemku vzhľadom na intravilán v rámci obce.

V ďalšej fáze ide o navrhovanie funkčného systému v krajine, takzvaného plánu spoločných zariadení – siete poľných ciest, územného systému ekologickej stability vrátane protieróznej a protipovodňovej ochrany. Takýto plán umožňuje navrhnúť polyfunkčný systém prvkov, ktoré riešia viacero problémov územia naraz. Napríklad ak navrhneme poľnú cestu, môžeme jej prisúdiť niekoľko funkcií: bude prvkom rozdeľujúcim svah s protieróznym a protipovodňovým charakterom, prípadne so zeleňou ako biokoridorom, ktorý môže fungovať ako vetrolam. Plán spoločných zariadení je potom základným podkladom následnej realokácie pozemkov.

V čom vidíte odlišnosti pozemkových úprav v porovnaní so Slovenskom?

Na Slovensku prednášam externe už asi 10 rokov. Rozdiel vnímam v tom, že pre vašu krajinu je typická veľmi výrazná fragmentácia pozemkov. Aj preto je existencia Registrov obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) oprávnená. Paradoxom je, že obidva štáty majú východisko v rovnakom federálnom zákone o úprave vlastníckych vzťahov poľnohospodárskeho majetku. V Čechách sme už niekoľkokrát novelizovali spomenutý zákon, vyhotovili sa pozemkové úpravy veľkého množstva katastrálnych území, bohatým vývojom prešla aj samotná metodológia pozemkových úprav.

Slovensko je v etape, v rámci ktorej sa akcentujú najmä geodetické činnosti, zatiaľ čo v Čechách sme ťažisko problematiky preniesli na plán spoločných zariadení. Zistili sme, že geodetické činnosti sú síce dôležité, ale to, čo prezentuje pozemkovú úpravu navonok, je plán. V čom sa ukrýva invencia, ostatné činnosti sú súčasťou rutinnej opakovanej práce, hoci aj tá je sofistikovaná. ľudia nevidia mapy a návrhy, vnímajú to, že – jednoducho povedané – niekde vznikne nádrž alebo poľná cesta, ktorá je dobre alebo zle spravená.

Na Slovensku sa vytvorila metodika, ktorá čiastočne preberá české poznatky, ale, samozrejme, vychádza z informácií, ktoré sú relevantné pre vašu krajinu. Rozdiel je tiež v tom, že v Čechách máme jednu metodiku, ktorá je spoločná pre geodetické aj projekčné činnosti, vlastníkov, pozemkový úrad, vďaka čomu sa presne stanovila nadväznosť medzi týmito činnosťami. Na Slovensku je to, naopak, rozdelené osobitne pre geodetov a projektantov.

Projektovanie pozemkových úprav by, zrejme, malo byť v úzkom vzťahu s tvorbou územných plánov. Do akej miery spolupracujú územní plánovať s tvorcami pozemkových úprav?

V Čechách existuje úzka koordinácia medzi komplexnými pozemkovými úpravami (KPÚ) a územným plánom. Pri tvorbe plánu spoločných zriadení, ktorý je organickou a povinnou súčasťou KPÚ, musí projektant nadviazať na územnoplánovaciu dokumentáciu.

V Čechách je totiž v stavebnom zákone, ako aj v zákone o pozemkových úpravách zakotvené, že pozemková úprava je povinným podkladom územného plánovania, ak predchádza samotnej územnoplánovacej dokumentácii. Ak je práve územný plán obce tým prvým dokumentom, z ktorého možno vychádzať, projektant ho musí akceptovať a zdôvodniť prípadné zmeny, ktoré sú súčasťou jeho návrhu, resp. prerokovať ich so spracovateľom ÚPD.

V čom sa pozemkové úpravy odlišujú od územných plánov?

Urbanisti dokumentáciu často nespracúvajú natoľko podrobne ako tvorcovia územných plánov, nereflektujú v takej miere otázky vodného režimu krajiny, napr. odtokové pomery. Ich návrhy sú v porovnaní s projektmi pozemkových úprav podrobné približne na 10 %. Naproti tomu keď sa pripravujú pozemkové úpravy, napr. návrh cestnej siete alebo priekopy, robí sa to na základe presného zamerania polohopisu či výškopisu.

Všetky vymedzené línie vychádzajú z podrobných pozdĺžnych a priečnych rezov, pomocou ktorých sa definujú priestorové parametre. Ak je súčasťou návrhu priekopa, jej šírka a trasa je podmienená hydrológiou, napr. veľkosťou nálevových prietokov. Urbanisti preto vychádzajú práve z parametrov pozemkových úprav a zapracúvajú ich do územných plánov.

Kde možno vidieť prínos komplexných pozemkových úprav?

Samozrejme, je to vec vývoja ostatných 20 rokov, počas ktorých s tvorcami KPÚ začal postupne spolupracovať kataster nehnuteľností. V súčasnosti je KPÚ v Čechách jednoznačne najlepším, resp. optimálnym spôsobom obnovy katastrálneho operátu. Dôležitým efektom pozemkových úprav je to, že popri úprave vlastníckych vzťahov a vyústení pozemkov od rozličných chýb a anomálií sa vytvorí systém funkčných prvkov, napr. poľných ciest, priekop, nádrží, územných systémov, a to tak, že sú úplne presne a majetkovoprávne špecifikované v katastri nehnuteľností. Každý nový navrhnutý prvok má teda svoju parcelu a parcelné číslo.

Čo však v prípade, ak sa tieto parcely nachádzajú v súkromnom vlastníctve ešte predtým, ako dôjde k návrhu funkčných prvkov?

V Českej republike platí pravidlo, že na tieto prvky sa použije v prvom rade štátna pôda. Vlastník dostane plnú a scelenú výmeru svojho pozemku. Tento presun sa môže uskutočniť v rámci celého katastrálneho územia – bloku parciel s určitou výmerou. Podmienkou je dodržanie kritérií, ktoré hovoria o tom, že výmera vlastníctva pred pozemkovou úpravou a po nej sa nesmie líšiť o viac ako 10 %, cena pozemku nanajvýš o 4 % a vzdialenosť k pôvodnému pozemku o 20 %.

Ak by nebola k dispozícii štátna pôda, na umiestnenie spoločných zariadení, ktoré slúžia na sprístupnenie pozemkov či ochranu majetkov, sa vlastníci podieľajú alikvotným podielom výmery svojho pozemku. Pozemky plánu spoločných zariadení, akejsi funkčnej kostry, prechádzajú po úprave do majetku obce.

Obec potom spoločné zariadenia aj vybuduje?

Budujú ich vlastníci zo svojich prostriedkov. Po zrealizovaní pozemkových úprav sú však jasne dané parcely, ktoré majú list vlastníctva obce, a teda sú majetkovoprávne vyrovnané. Vlastníci podpisujú protokoly o vlastníctve. Najskôr dostávajú takzvaný súpis nárokov, ktorý pozemky definuje z hľadiska plochy, vzdialenosti a ceny. Ak viac ako tri štvrtiny vlastníkov súhlasia s návrhom, je platný. Ak vlastník nereaguje, znamená to automaticky jeho súhlas. Výnimkou je prípad odôvodneného odporu, na základe ktorého – ak je relevantný – môže pozemkový úrad vydať rozhodnutie.

Ďalšou fázou je spracovanie funkčného plánu spoločných zariadení, v ktorom sa najskôr cestami, priekopami a dalšími funkčnými prvkami vymedzí polyfunkčná kostra návrhu, akási štruktúra. Každý pozemok pritom musí mať svoj prístup, protieróznu ochranu či protipovodňové zabezpečenie a pod. Plán spoločných zariadení sa prerokúva verejne a schvaľuje ho, podobne ako územný plán, obecné zastupiteľstvo. Samozrejme, tento plán musí zároveň schváliť odbor životného prostredia z hľadiska ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vôd, lesa, prírody atď.

Možno tu vidieť istú podobnosť medzi plánom spoločných zariadení a územným plánom extravilánu.

Plán spoločných zariadení je technicky v omnoho väčšej miere prepracovaný ako územný plán, ktorý zvyčajne udáva základnú líniu – návrh, kde sa bude funkčný prvok nachádzať. Môže sa stať, že urbanista navrhne umiestnenie nádrže na istom mieste, ale na základe výpočtov sa nakoniec ukáže, že zvolené miesto nie je na jej výstavbu vhodné, pretože nemá optimálne technicko-ekonomické parametre.

Tvorca pozemkových úprav myslí do detailov. Predtým, ako navrhne ochrannú nádrž, vie, že musí mať k dispozícii zeminu s takou geotechnickou charakteristikou, ktorá je vhodná na konštrukciu vodnej hrádze. Optimálne je ťažiť ju priamo v zátope nádrže, pretože dovážať sa ju neoplatí, keďže to predražuje celý projekt. Všetko musí byť zobrazené v parcelách, detailne nadimenzované a naprojektované takmer ako na úrovni realizačnej dokumentácie.

Z toho potom vyplýva, že navrhovanie funkčných prvkov by malo vychádzať z komplexného posúdenia podmienok, ktoré umožňujú ich umiestnenie v krajine.

Urbanisti sú odborníci, ktorí prednostne riešia zastavané územie. Vedia na čom dobre nastaviť funkčné vzťahy, ale nemajú nástroje ani znalosti na to, aby dopodrobna riešili extravilán. Bez spolupráce s potrebným odborníkom potom, bohužiaľ, navrhujú územie na zástavbu aj tam, kde sa nachádza zóna akumulácie odtoku. Spolupracujú síce s vodármi, ale zväčša ide o odborníkov na intravilánové vody.

Chýba im však spolupráca so špecialistami na extravilánové vody, ktorí riešia erózie a sanáciu nepriaznivých účinkov odtokov z prívalových zrážok, ktoré vnikajú do intravilánu. Urbanisti si potom často nevedia vysvetliť vznik povodní na miestach, kde nie je žiadny tok. Zvyčajne je príčinou veľká údolnica so zberným územím, v ktorom sa akumuluje voda. Odborník si dokáže urobiť digitálny model terénu, vyhodnotí odtokové parametre a namodeluje odtok, vďaka čomu získa lepšiu predstavu o možných problémoch územia.

Na Slovensku však existuje aj plán vyšších územných celkov (VÚC), podobne aj Čechách sa robí ÚP pre jednotlivé kraje. Riešia sa takéto detaily aj na tejto úrovni?

Riešia sa koncepčne, ale trochu absentuje podrobnejšie riešenie otázok extravilánu. Ich súčasťou sú ekologické systémy ekologickej stability, ktoré projektanti preberajú spravidla z rôznych generelov. Projektant však musí koncepciu spresniť vzhľadom na súčasný stav. V genereli územného systému (ÚSES) je síce zákres biocentier a biokoridorov, ale spracovateľ ÚSES nemá informácie napr. o štruktúre vlastníckych vzťahov a ďalších funkčných parametroch daného územia. Preto ho projektant KPÚ, ktorý má vo svojom tíme aj spracovateľov ÚSES, vidí oveľa komplexnejšie. Niektoré prvky ÚSES môže projektant KPÚ v nadväznosti na ostatné funkčné prvky modifikovať.

Prerokúva ich zároveň s referátom životného prostredia. Z územných plánov projektant KPÚ vyšleňuje z obvodu pozemkových úprav zóny pozemkov, ktoré sú výhľadovo určené na zastavanie. Pozemkové úpravy totiž riešia územie, ktoré sa definuje takzvaným obvodom pozemkových úprav – plochou, ktorá je vymedzená vnútornou a vonkajšou hranicou. Vnútornú definuje hranica „intravilánu“ a rozvojových plôch, zatiaľ čo vonkajšia je spravidla totožná s hranicou katastrálneho územia obce.

Zisťujete aj to, či sa záplavové územia nenachádzajú priamo v rozvojových zónach?

Práve to je súčasťou našej práce. Používame systém, vďaka ktorému získavame informácie o záplavových územiach. K dispozícii máme digitálnu databázu, v ktorej si možno premietnuť zóny rozlivu v indundácii vodných tokov pre prípad n-ročných záplav, napr. 20-, 50– alebo 100-roènej vody. Dôležité informácie však tento systém poskytuje aj v súvislosti s prívalovými zrážkami, ktoré predstavujú potenciálne riziko vzniku záplav aj mimo vodných tokov.

Tu ide o takzvaný rozbor odtokových pomerov a zobrazenie zón, kde sa akumuluje voda. Ak urbanista takúto zónu určí ako rozvojovú, vieme upozorniť, že je to nevhodné riešenie. Vďaka tomu dokážeme určiť, či existuje nejaká forma ochrany alebo je lepšie úplne upustiť od výstavby v tejto zóne, prípadne poukážeme na zóny, ktoré sú na realizáciu daného zámeru vhodnejšie. Podstatnou zmenou, ktorú tento systém priniesol, je určenie takzvaných kritických bodov, v ktorých vniká pri prívalových zrážkach voda do intravilánu.

Môžete bližšie vysvetliť, čo sú kritické body?

Kritický bod vzniká tam, kde drainage line, čiže dráha sústredeného toku, ktorá má určité parametre, pretína hranicu intravilánu a vniká doň. Kritické profily nie sú identifikované na miestach, kde nie je zástavba, teda väčšinou v extraviláne. Ak by tam predsa chcel niekto umiestniť zástavbu, zrejme by nedostal dostatočne včerpávajúce informácie a musel by si zabezpečiť rozbor odtokových pomerov.

Používa sa už tento systém?

Je to úplná novinka, dokončili sme ho v minulom roku a predstavili na nedávnej konferencii Riziká vodného hospodárstva v Brne. Náš ústav na VUT v Brne v spolupráci s Výskumným ústavom vodohospodárskym (VÚV) spracoval návrh na identifikáciu a vytvorenie siete kritických profilov pre celú Českú republiku. Tieto informácie sú prístupné vo formáte SHP a VÚV ich poskytuje na požiadanie. Prioritou je, aby každý starosta dostal informáciu o počte kritických bodov v jeho obci.

Čo podmienilo vznik takéhoto systému?

Vyžiadal si ho Český meteorologický ústav, ktorý chcel skvalitniť predpovednú službu pri ohrození povodňami z lokálnych prívalových zrážok. Výhodou systému je, že neurčil iba kritické body, ktorými vniká voda do intravilánu, a ich povodie, ale takisto zbernú plochu územia, kde sa voda koncentruje. Pre každú zbernú plochu sme spracovali všetky faktory, ktoré ovplyvňujú odtok – hydrologické skupiny pôd, geologicko- pedologické parametre, t. j. intenzitu vsakovania, krajinný pokryv, sklony a morfológiu terénu a pod.

Máme teda k dispozícii všetky faktory na odhadnutie odtoku, ktorý môže vzniknúť z prívalových zrážok. Hydrometeorologický ústav zároveň zaznamenáva pohyb búrkových mrakov, ako aj intenzitu a objem vody, ktorý môžu vyprodukovať v určitom čase. Tento systém dokáže súčasne pomôcť urbanistom aj projektantom KPÚ. Vďaka nemu môžu starostovia jasne vidieť problémové miesta svojich obcí, a teda budú môcť usmerňovať projektantov k tomu, aby kritické body rešpektovali. Veľa obcí si pred KPÚ dáva spracúvať štúdie, ktoré identifikujú ich problémy a navrhujú koncepčné riešenie. Štúdia stojí približne stotisíc českých korún, zatiaľ čo KPÚ stojí aj sedem miliónov.

Ako dlho trvalo zhromaždiť všetky údaje a vytvoriť takýto systém?

Približne štyri mesiace, po ktorých sa robilo overovanie. V budúcom roku však plánujeme uskutočniť ďalšie overovanie, pretože v celej Českej republike sa spustí trojročný projekt financovaný Štátnym fondom životného prostredia, ktorý bude realizovať návrhy protieróznej a protipovodňovej ochrany na 40 % územia ÈR. Toto územie sa rozdeľuje na tri zóny: A, B a C. Zóna A – najviac ohrozená – sa člení na čiastkové povodia kritických bodov, na ktoré sa vzťahujú najprísnejšie protipovodňové opatrenia, a zvyšok územia, z ktorého voda nevniká do intravilánu, ale musí sa zabezpečiť protieróznymi opatreniami a opatreniami zvyšujúcimi retenciu. Tým sa dosiahne synergický efekt pre väčšie povodia vodných tokov.