ÚzemnéPlány.sk

Autor

doc. Ing. Zlatica Muchová, PhD.

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

23302

Dátum vydania

08. 02. 2011

Kategórie článku

• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 1.diel
• Preventívne protipovodňové opatrenia v územnom plánovaní

Hodnotenie článku

49%

Celkový počet hlasov: 1499

Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 2.diel

Metodika a rozdiely medzi SR a ČR v rámci protipovodňovej ochrany.

Metodika

Metodika projektovania pozemkových úprav zatiaľ nebola v paragrafovom znení na Slovensku schválená. V začiatočnej fáze sa projekty pozemkových úprav riešili individuálne pre každý prípad na základe dodacích podmienok obstarávateľa projektu. V roku 2009 sme v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva spracovali Metodické štandardy projektovania pozemkových úprav [1], ktoré detailne pokrývajú všetky aspekty. Táto publikácia obsahuje podrobné postupy projekčných činností, presne definuje formáty výstupov a pod.

Tento prístup sa zvolil pre rôznorodosť, neujasnenosť, neverifikovateľnosť a neadekvátnosť navrhovaných riešení rôznymi skupinami projektantov s rôznou odbornou profiláciou. Orgány štátnej správy a samosprávy ťasto nevedeli vyhodnotiť a kontrolovať projekty. Tieto metodické štandardy sú pilotným pokusom o konsolidáciu postupov a následne východiskom tvorby metodiky v paragrafovom znení, ako to vyžaduje ministerstvo. Ďalší osud paragrafového znenia závisí od politickej vôle kompetentných.

Osobitne pre geodetova projektantov

Na Slovensku sa oddeľuje Metodický návod na vykonávanie geodetických činností pre projekt pozemkových úprav (Vanek, Hudecová a kol., 2008) od Metodických štandardov na projektovanie pozemkových úprav. Nevidíme v tom však žiadny problém, pretože metodické štandardy vychádzajú z geodetických činností a navzájom sa dobre dopĺňajú. Práve naopak, takáto metodická „separácia“ umožňuje pružnú aplikáciu nových postupov a vzájomné dopĺňanie všetkých zložiek projekčného tímu.

Bolo to dedičstvo histórie, že na Slovensku boli hlavnými dodávateľmi projektov pozemkových úprav geodeti. Postupne si však uvedomili význam negeodetických činností a rozvinuli prácu s projektantmi. Vďaka tomu sa najmä v poslednom čase kvalita projektov značne zlepšila.

Rozdiely medzi SR a ČR

Slovenská a Česká škola pozemkových úprav vychádza z podobných zákonov. U nás platí zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov. V ÈR ide o zákon č. 139/2002 Zb. o pozemkových úpravách a pozemkových úradoch a o zmene zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. V Čechách sa riadia aj vykonávajúcim predpisom (vyhláška č. 545/2002 Zb. o postupe pri vykonávaní pozemkových úprav a náležitostiach návrhu pozemkových úprav v znení vyhlášky č. 122/2007 Zb.), na Slovensku takáto vyhláška zatiaľ neexistuje.

Z hľadiska vývoja máme podobné východiskové podmienky. Rozdrobenosť pozemkového vlastníctva na Slovensku je však výrazne vyššia. Ide o dôsledok rozdielneho vlastníckeho práva v Rakúsku (spravidla dedil najstarší syn) a Uhorsku (spravidla dedili všetci súrodenci rovnakým dielom). Po roku 1989 sa začali podobným spôsobom spracúvať projekty pozemkových úprav na Slovensku aj v ÈR. Na Slovensku sa však pozastavili v roku 1995 na približne 10 rokov. Dôvodom boli ťažkosti pri registrácii vlastníctva. V ÈR sa však tento proces neprerušil. V tomto medziobdobí sa v SR začali spracúvať registre obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) ako predpríprava na pozemkové úpravy.

Platí zásada, že pozemková úprava sa môže začať iba tam, kde bol spracovaný ROEP. Česká republika vôbec nepozná pojem ROEP, aj preto tu mohli projektanti pozemkových úprav až do dnešného dňa – bez zdržania – spracovať množstvo katastrálnych území. U nás môžeme hovoriť o niekoľkých stovkách spracúvaných projektov, z ktorých sa približne 23 zariadení zatiaľ zrealizovalo v teréne. Budúcnosť projektov pozemkových úprav závisí od politickej vôle kompetentných pokračovať v tomto procese. Slovenskí projektanti pozemkových úprav sa inšpirujú vhodnými pozitívnymi príkladmi nielen z ČR, ale napr. aj zo stredoeurópskeho priestoru (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko). Vzhľadom na historické, krajinné a ekonomické možnosti sa však všetko aplikovať v našich podmienkach nedá.

Protipovodňová ochrana

Podľa metodických štandardov riešime každý uzatvárajúci profil (potenciálny kritický bod) individuálne, hoci máme všetky nástroje a vedomosti, aby sme mohli tieto analýzy vyhotoviť celkovo aj pre SR. Nerobíme to však mechanicky, pretože, podľa nášho názoru, by takého analýzy mohli viesť aj k mylným rozhodnutiam. Ak sa však preukáže, že konkrétny postup možno aplikovať na akékoľvek územie, vieme takého analýzy urobiť aj na Slovensku. Keďže ČR stále tieto analýzy testuje na vybraných profiloch, určite budeme ďalej sledovať ich vývoj. Naše metodické štandardy podrobne opisujú sústredený odtok, prispievajúce plochy a samotné výpočty hydrologických charakteristík tak, ako ich prezentuje česká analýza.

Obsahujú opis spôsobov, ako určiť uzatvárajúci profil, aj následné návrhy. Vťahujú sa však na obvod pozemkových úprav, teda je tu garancia podkladov, ktoré sú geodeticky a hydrologicky správne a korektné. Je na projektantoch, aby skombinovali funkčnosť navrhnutých zariadení a opatrení komunikačného, vodohospodárskeho, ekologického a protierózneho charakteru. Nie je správne hovoriť o jednotlivých zariadeniach samostatne. Dobre navrhnutý plán spoločných zariadení a opatrení je návrhom polyfunkčného charakteru, samozrejme, s dôrazom na veľmi silnú pozíciu vlastníkov pozemkov. Pri protipovodňovej ochrane dosiaľ vychádzame z platnej európskej legislatívy, ktorá je obsiahnutá v zákone č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami.

V súčasnosti sa protipovodňová ochrana rieši najmä budovaním ochranných hrádzí a v poslednom čase aj poldrov, resp. suchých ochranných nádrží. Zatiaľ u nás nemáme vypracovanú špeciálnu metodiku pre poldre. Riadime sa platnou normou STN 73 6824 pre malé vodné nádrže. Na Slovensku panujú u časti zainteresovaných obavy o bezpečnosť takýchto stavieb. Hovorí sa o poškodzovaní hrádze hlodavcami či o hrozbe pretrhnutia hrádzí pri nedostatočnej starostlivosti. Pri projektovaní ciest používame zastaranú odborovú normu ON 73 6118 na projektovanie poľných ciest z roku 1980.

Protieróznu ochranu dobre zastrešuje norma STN 75 4200 Hydromeliorácie – úprava vodného režimu poľnohospodárskych pôd odvodnením. Ekologická problematika je obsiahnutá v Metodických štandardoch ako Miestny územný systém ekologickej stability (MÚSES) na účely pozemkových úprav. Samosprávy pri čiastkovej realizácii dosiaľ uprednostňovali výstavbu ciest. Povodne do istej miery prispeli k zmene priorít a uvedomeniu si potreby komplexného riešenia situácie.

Land reforms in relation to anti-flooding protection

Land reforms are currently considered the optimal method for regenerating real estate cadastres. This is the opinion of doc. Ing. Miroslav Dumbrovský, CSc., of the Rural Water Management Institute at the Civil Engineering Faculty in Brno. At the same time he points out that along with the consolidation of ownership, land reforms allow the creation of a poly-functional system of elements in the countryside, which will also include the function of anti-flood and anti-erosion protection. An innovation was introduced in the Czech Republic this year – a system which presents information on flooded areas and potential risk-points of the occurrence of flooding over the entire territory of the state.