ÚzemnéPlány.sk

Autor

Anna Salvová

Autor fotografií

Martina Jakušová, Jaroslav Škvarenina, Vodohospodárska výstavba

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

26099

Dátum vydania

24. 01. 2011

Kategórie článku

• Vec verejná
• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Protipovodňová ochrana Bratislavy
• Nakladanie s vodami z povrchového odtoku v mestách
• Slovenské povodňové urýchľovače
• Vidiecke sídla a voda
• Princípy ochrany pred povodňami v medzinárodných dokumentoch
• Voda v krajine a povodne
• Pozemkové úpravy vo vzťahu k protipovodňovej ochrane - 1.diel
• Preventívne protipovodňové opatrenia v územnom plánovaní

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

46%

Celkový počet hlasov: 1447

Povodne sme zažili aj v minulosti

Strategický význam vody

Človek je odjakživa spätý s vodou, preto sa na tento fenomén nemožno pozerať iba z hľadiska hydrologických alebo geografických špecifík. Už pre samotné založenie sídla bol dôležitým impulzom často vodný prvok. Dokazujú to aj dejiny stavby miest. Voda mala pre ľudské sídla strategický význam – bola nevyhnutná pre život obyvateľstva a chránila ho jednak pred klimatickými, jednak pred sociálnymi hrozbami. Bola prvkom ich obranných systémov aj zdrojom ekonomickej prosperity, napr. v prípade brodov či prístavov. Sídla vznikali tam, kde sa súčasne nachádzali aj zdroje pitnej vody, čo často súviselo s väzbou na povrchové vody. Aj aspekt rozvoja lodnej dopravy – možnosti zakladania riečnych či námorných prístavov – bol jedným z hybných momentov vzniku mnohých sídiel.

Z urbanistického pohľadu je vodný prvok jeden z najdôležitejších kompozičných prvkov obrazu sídla a krajiny – či už vo forme vodných tokov alebo plôch a ich sprievodnej zelene či tvarovania pobrežia. Okrem svojho urbanistického významu má aj veľký ekologický význam vysvetľuje profesor Bohumil Kováč z Katedry urbanizmu a územného plánovania FA STU v Bratislave.

Sociológ Ľubomír Falťan zo Sociologického ústavu SAV v Bratislave dodáva, že fenomén vody má svoj rozsiahly sociálno-spoločenský dosah, a preto problémy spojené s jej nedostatkom či prebytkom môžu ovplyvňovať nielen jednotlivcov, ale dokonca celé národy. Niektoré problémy však priamo vyplývajú z toho, ako s týmto živlom zaobchádzame.

Z výskumov, ktoré sme robili ešte v 70. rokoch v oblasti lazníckeho osídlenia na strednom Slovensku, si živo pamätám systém, akým drobní roľníci kultivovali pôdu. Naproti tomu sú dnes tieto územia často vyľudnené, možno tu sledovať slabú starostlivosť o krajinu a vysokú mieru erózie. Snaha zušľachťovať krajinu v drobnom meradle sa z týchto území akosi vytratila, upozorňuje Ľubomír Falťan.

Žiť s povodňami

Voda dokáže všetko veľmi pozitívne ovplyvňovať, ale prináša so sebou aj mnohé negatívne, ba až tragické dosahy, a to najmä pri záplavách. Ľudská spoločnosť už v minulosti dokázala pochopiť zákonitosti prírodných javov, vďaka čomu vedela do veľkej miery znížiť ich negatívne pôsobenie. Ľudia sa s nimi naučili žiť alebo svoj rozvoj sústredili tam, kde boli tieto riziká najmenšie.

V Egypte boli pravidelné povodne nositeľom života, ale sídla vznikli mimo dosahu rieky. Túto schopnosť sme asi stratili a mnohými opatreniami, napríklad reguláciou Váhu, vznikol dojem, že spoločnosti už nič nehrozí. K povodniam však na našom území dochádzalo aj v minulosti, ale našu konzumnú a materialisticky orientovanú spoločnosť akoby prekvapovali viac ako predtým. Stačí spomenúť, ako sa u nás v súvislosti s povodňami vyvíja poisťovacia politika poisťovní, pokračuje Bohumil Kováč.

Prítomnosť vody často vnímame ako samozrejmosť – denne ju používame, pijeme, vnímame v krajine pokojné plynutie rieky, oddychujeme pri nej. Veľakrát si pritom neuvedomujeme silu tohto živlu alebo dôsledky, ktoré by so sebou priniesol jej nedostatok. Práve povodne však vnímame oveľa intenzívnejšie, pretože narúšajú systém osídlenia, poškodzujú majetok a často ohrozujú ľudské životy.

Záplavy a vznik nového ÚP

Aj v tomto roku zažilo Slovensko sériu záplav, predovšetkým na juhu a východe krajiny, ktoré upozornili na ničivú silu prírody. Ľudia museli opúšťať svoje domovy, stavali sa hrádze, hasičský zbor evidoval stovky záchranných výjazdov. Spomedzi miest zažili ťažké chvíle aj Šurany, kde riziko vzniku povodní stúpa každoročne, a to najmä v jarnom období, keď sa topí sneh, ale aj pri dlhotrvajúcich dažďoch. Problémy spôsobuje najmä dlhodobo zanedbávaná údržba koruny hrádze a znečistenie prietokov riek Veľká Nitra a Malá Nitra. Počas záplav sa na kritických miestach spomenutých tokov zabezpečovalo zvyšovanie koruny hrádze proti prielivu vody vrecovaním.

Po povodniach, ktoré zastihli naše mesto začiatkom júna 2010, sa vypracovali opatrenia proti možným záplavám Šurian a časti Nitriansky Hrádok. Mesto má svoj plán povodňovej ochrany, v ktorom sa presne definuje, ako zabezpečiť kontrolu – robí sa monitoring výšky hladiny Veľkej a Malej Nitry na vodočetných miestach. Tento monitoring vykonávame v spolupráci s Dobrovoľným hasičským zborom Šurany a mestskou políciou. V prípade potreby vieme zabezpečiť stálu službu, hovorí Imrich Várady, primátor Šurian.

Podľa jeho slov by si situácia vyžadovala niekoľko zásadných opatrení: navýšenie koruny hrádze na kritických miestach Veľkej a Malej Nitry, vybudovanie prečerpávacej stanice jednak z Malej Nitry do veľkej rieky Nitra, ako aj z čističky odpadových vôd do Malej Nitry (v spolupráci so Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou), pretože existuje reálna hrozba, že mesto sa zaplaví mestskou kanalizáciou. Mesto však podniká aj ďalší krok v snahe eliminovať riziká inundácie. Spracúva nový smerný územný plán, ktorého súčasťou má byť aj riešenie zaplavovaných oblastí.

Každý plán je lepší ako žiadny

Aj iné sídla hľadajú spôsoby, ako zaistiť prevenciu pred povodňami. Hľadajú polohy na suché poldre, eliminujú eróziu pôdy, prehlbujú korytá tokov, budujú rôzne ochranné zariadenia, napr. protipovodňové steny. Hlavné mesto napríklad uvažuje o tom, že vybuduje obtokový kanál Dunaja, ktorý však – na rozdiel od vízie spred 50 rokov – v skutočnosti nie je kanálom v pravom zmysle.

Mieru viny územného plánu pri záplavách možno pod¾a slov B. Kováča ťažko definovať. Samotný proces územného plánovania totiž ovplyvňuje voda svojimi pozitívnymi prejavmi (tzv. pozitívna eliminácia územia – ochrana vodných tokov, plôch, zdrojov), ako aj negatívnou elimináciou (inundačné územia a pod.). Spracovateľ môže navrhnúť využitie územia len na základe informácií, ktoré má k dispozícii. Veľký vplyv na zakladanie stavieb majú napríklad geotechnické informácie. Mapovanie lokalít je otázkou výskumu krajiny, ktorý môže slúžiť ako podklad pri rozhodovaní o využití územia v územnom pláne. Zhromaždenie potrebných poznatkov však vyžaduje dôkladný prieskum územia, mechaniky zemín či monitoringu zrážok, ktoré však patria medzi nákladné a časovo náročné činnosti.

Vzhľadom na premenlivosť geotechnických pomerov na svažitých územiach by isté riešenie mohlo priniesť, ak by prieskum priamo podmieňoval rozhodovanie o umiestnení stavby do takýchto oblastí. Najmä preto, že niektoré vlastnosti územia sa dajú eliminovať vhodným založením stavieb. B. Kováč súčasne zdôrazňuje riziká, ktoré pre výstavbu prináša samotný stavebný zákon v oblasti povoľovania tzv. jednoduchých stavieb. „Treba si tiež uvedomiť, že tento rok boli záplavy a zosuvy pôd na územiach, kde sa nikdy predtým niečo podobné neregistrovalo alebo sa dovtedy zaznamenalo v podstatne menšom rozsahu.

Som presvedčený, že táto problematika sa začína na úrovni regiónu, tu sú, zrejme, aj najlepšie možnosti na definovanie preventívnych opatrení. Čo sa týka vzťahu záplav a územných plánov, chyba je skôr v absencii príslušných podkladov vrátane komplexného informačného systému o území. Ak chýbajú relevantné podklady, možno práce na ÚPD jednoducho prerušiť. Každý plán je však lepší ako žiaden, a to aj v prípade obcí do 2 000 obyvateľov, ktorým zákon neprikazuje mať územný plán. Mnohé povodne sa dotkli práve takýchto obcí, kde sa výstavba realizuje adíciou územných rozhodnutí bez ambície vytvoriť koncepciu. Tu nerozhoduje žiaden spracovateľ, ale kvalifikovanosť úradov,“ upozorňuje B. Kováč.

Voda a rekreácia

Osobitnú kapitolu problematiky o vode v krajine predstavujú možnosti na rekreáciu a šport, ktoré u nás poskytujú aj vodné nádrže. Hydroenergetický potenciál na Slovensku je 13 700 GWh za rok, čo predstavuje 70 %. Technicky využiteľný potenciál však tvorí približne 30 %. Generálny riadite¾ štátneho podniku Vodohospodárska výstavba v Bratislave, Ladislav Gáll, je presvedčený, že vodné diela majú popri obnoviteľnom zdroji energie a protipovodňovej funkcii ešte ďalší pozitívny prínos – kultiváciu krajiny. „Pomerne veľa som cestoval a videl som dokonca vodné diela, ktoré boli súčasťou parkov, napr. na Novom Zélande. U nás sa vyšší rozmer snaží vodnému dielu dať nezisková organizácia F. J. Turčeka, ktorá pripravila projekt ekologizácie a rozvoja zariadení občianskej vybavenosti na rekreáciu a šport Vodného diela Žilina.

Tento projekt definuje jednotlivé možnosti riešenia relaxačných aktivít v priestore vodného diela, ktoré zasahujú do územia viacerých obcí v jeho okolí,“ hovorí Ladislav Gáll. Konkrétnym výsledkom je zatiaľ uzatvorenie zmluvy s mestom Žilina na prenájom priestorov na vytvorenie skate parku. Súčasťou plánu je však napr. aj vybudovanie objektov na bývanie, parkov a lesoparkov, športových a telovýchovných zariadení, cyklotrás či dokonca drobných prístavov pre houseboaty. Podobné investície sa plánujú aj v rámci ekologizácie vodných diel v Gabčíkove a Čunove. „Vodohospodárska výstavba vypísala verejnú obchodnú súťaž na zástavbu okolia Vodného diela Čunovo. Víťaz už pripravuje projektové riešenie, v rámci ktorého by malo vzniknúť aj houseboatové bývanie v časti Jaroveckého ramena,“ približuje projekt L. Gáll.

B. Kováč však odporúča, aby sa na rekreačné územia v blízkosti vody spracoval územný plán zóny. Jednou z najdôležitejších otázok je potom hľadanie miery verejného a privátneho. „Spomínam si na búrlivú debatu o verejnom prístupe k vodnej ploche v jednom z projektov, na ktorých som sa podieľal. Proti prístupu boli chatári, pretože chceli získať pozemky siahajúce až k vode – tak by sa však znemožnila verejná priechodnosť pobrežia a jeho prístupnosť, ktorá vyplýva zo zákona o vodách. O vodnú plochu alebo tok majú záujem rybári, rekreanti, vodohospodári, hygienici aj ekológovia. Je tu teda mimoriadny stret záujmov, a preto vyžaduje prijatie takéhoto plánu veľmi trpezlivú diskusiu. A napokon je tu ešte otázka sezónneho alebo celoročného využívania územia,“ dopĺňa B. Kováč.

Keď voda chýba

Druhou stranou mince je nedostatok vody, resp. otázka jej kvality. O Slovensku môžeme povedať, že podobnými problémami vo všeobecnosti netrpí. „Sociologické analýzy vybraných regiónov však preukázali, že niektoré obce, najmä menšie, majú nekvalitnú vodu. Súvisí to najmä s tým, že sídla tejto veľkosti často nemajú vybudovaný verejný vodovod. Mnohí obyvatelia si ani neuvedomovali, že denne používajú a pijú znečistenú vodu,“ podotýka Ľubomír Falťan. Kontaminovaná voda či nedostatok pitnej vody môžu spôsobiť, rovnako ako záplavy, pohyb obyvateľstva. Migrácia sa dotýka individuálnych osudov, rodín, spoločenstiev, v extrémnych prípadoch aj celých národov, čo prináša demografické aj spoločenské zmeny. Presun zároveň znamená potrebu adaptovať sa v novom priestore a prispôsobiť sa novým podmienkam či spoločenským zoskupeniam.

Voda ako strategický materiál bola v minulosti príčinou konfliktov, ktoré mohli prerásť až do vojenských rozmerov. Jej nedostatok môže mať vážne sociologické, ale aj ekonomické dosahy. Keïže je voda základnou surovinou, ktorá podmieňuje chod priemyselných odvetví, s nedostatkom tejto dôležitej tekutiny stúpa aj výrobná cena produktov. Kontaminovaná voda zasa vyžaduje vyššie náklady na jej čistenie, aby sa mohla vrátiť do obehu na ďalšie využitie. V neposlednom rade zdôrazòuje sociológ Ľ. Falśan aj jej estetický či kultúrny rozmer: „Najviac možno význam vody vnímať v ázijských krajinách, kde sa stala súčasťou ich filozofie a životného štýlu. Voda je elementom estetického stvárnenia krajiny – stáva sa súčasśou parkov s vodopádmi, meandrujúcimi potôčikmi či jazierkami. O to kritickejšie môžeme vnímať skutočnosť, že na Slovensku nedokážeme v plnej miere zhodnotiť bohatstvo, ktoré máme k dispozícii napríklad v podobe minerálnych vôd.“

We have experienced floods in the past

Today they are capable of surprising us much more. Needless to say, water is one of the basic conditions for life on the planet Earth. It is also the most important raw material in all branches of industry, and plant and animal production would not flourish without it. Water surfaces affect the climate of a country, make possible the shipping industry, and present settings for water sports and recreation, including simple relaxation. Water in short defines our lives, regardless of whether we have too little, just enough, or too much of it. Such considerations, along with the links between this medium and the rural activities of a human society, formed the basis for a discussion in our publishing house.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu