ÚzemnéPlány.sk

Autor

doc. Ing. Peter Halaj, CSc

Autor fotografií

doc. Ing. Peter Halaj, CSc

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

27098

Dátum vydania

13. 12. 2010

Kategórie článku

• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Pomešťovanie – hrozba či nevyhnutnosť? Verejné priestranstvá na vidieku
• O hľadaní ideálu Ecocity - ekologického mesta budúcnosti
• Európske rozvojové príležitosti vo vidieckych oblastiach
• Úskalia rozvoja vidieckeho sídla
• Povodne sme zažili aj v minulosti
• IZBA V KRAJINE
• Nádrže a priehrady od minulosti po súčasnosť - a ako ďalej?

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

50%

Celkový počet hlasov: 1448

Vidiecke sídla a voda

Významný prelom v chápaní postavenia a úloh vodného hospodárstva v krajine znamenalo prijatie Rámcovej smernice o vode 4. 2000/60/ES, ktorá ustanovuje rámec pre politiku spoločenstva v oblasti vôd. Jej prijatím sa zmenil aj pohľad na vodné plánovanie kladením dôrazu na integrovaný manažment povodí, ktorým sa vytvárajú podmienky na udržateľné využívanie kvalitných vodných zdrojov. Zároveň sa kladie dôraz na posilnenie hydroekologických funkcií krajiny a na nové prístupy v zabezpečovaní ochrany pred škodlivými účinkami vôd. Ďalší faktor, ktorý výrazne ovplyvní vodné plánovanie, sú zmeny súvisiace z prognózami vývoja klímy v budúcnosti. Zmeny v režime zrážok, v ktorom sa budú striedať dlhšie obdobia sucha s kratšími obdobiami intenzívnych zrážok, sa odzrkadlia častejším výskytom extrémnych odtokových situácií.

Povodia vidieckych sídiel majú pri napĺňaní cieľov vodného hospodárstva, ktoré vyplývajú z tejto smernice, špecifické postavenie. Ich výnimočnosť sa odvíja od niektorých charakteristických rysov týchto povodí, ktoré menia ich postavenie v porovnaní s podmienkami povodí väčších sídiel:

• katastrálnym územím obcí často pretekajú drobné vodné toky s malou plochou povodia (do 100 km2),
• povodia majú odtokový režim s výraznou rozkolísanosťou prietokov, ktoré sú náchylné na vznik blesko¬vých povodní počas prívalových dažďov a majú nízke minimálne prietoky počas bezdrážkových období,
• v diverzifikovanej štruktúre povrchov povodia s vysokým zastúpením agroekosystémov a lesných plôch treba komplexne pristupovať k riešeniu odtokových pomerov a bilancií vodných zdrojov na území obce v rozsahu celého povodia,
• vodné útvary povrchových vôd sú najmä v intraviláne obcí výrazne modifikované,
• vodné toky sú pod silným vplyvom činnosti ľudí; v intraviláne obce sa to prejavuje znečistením komunálnym odpadom a odpadovými vodami, splachmi z komunikácií a nelegálnymi odbermi; v extraviláne sa stretávame so znečistením povrchových vôd eróznymi zmyvmi, chemickými látkami používanými v poľnohospodárstve a exkrementmi zo živočíšnej výroby, ktoré ohrozujú kvalitu podzemných vôd,
• podmienky na čistenie komunálnych odpadových vôd sú sťažené, klasické ÈOV sú podporované len v obciach od 2 000 ekvivalentných obyvateľov a miestne podmienky umožňujú využívať alternatívne spôsoby ich čistenia,
• plochy zastavaného územia obce majú relatívne malé zastúpenie vzhľadom na plochu katastrálneho územia, čo umožňuje využívať alternatívne spôsoby hospodárenia s dažďovými vodami (rainwater harvesting).

Tieto špecifiká spolu so všeobecnými podmienkami ohrozujú kvalitu aj kvantitu vôd, no zároveň ponúkajú široké spektrum prístupov vhodných na riešenie úloh manažmentu vody.

Funkcie vody vo vidieckej krajine

Rozsah funkcií vody vo vidieckych oblastiach je veľmi široký. Okrem širokého spektra vodohospodárskych funkcií je voda významný krajinotvorný a estetický prvok. Podrobnejšou analýzou môžeme ľahko identifikovať rozdiely v uprednostňovaní niektorých funkcií vodných útvarov v intraviláne a v extraviláne obcí. To sa odzrkadľuje aj v odlišnostiach návrhov opatrení a budovaní vodných stavieb. Napr. úpravou vodných tokov v intraviláne obcí sa prioritne rieši optimálna protipovodňová ochrana a až následne sa pridružuje ekologická, estetická a krajinotvorná funkcia. V extraviláne môžeme tok pri napĺňaní úloh ochrany proti povodniam za určitých okolností ponechať bezo zmeny v neupravenom koryte. Tým sa dostáva do popredia jeho ekologická a krajinotvorná funkcia.

Udržateľné hospodárenie

Významnou úlohou vidieckych sídiel je zabezpečiť udržateľný kvantitatívny a kvalitatívny stav vodných zdrojov. K tomu treba uskutočniť vodohospodársku bilanciu, ktorá porovná požiadavky na odbery povrchových a podzemných vôd, na vypúšťanie odpadových a osobitných vôd s využiteľným množstvom vôd a ich kvalitou. Okrem zhodnotenia aktuálneho stavu treba posúdiť aj výhľadový stav v horizonte niekoľkých desaťročí, najmä s ohľadom na očakávané dôsledky zmeny klímy. Výsledky bilancie sú podkladom na plánovanie využívania vodných zdrojov, veľkosť nedostatkových objemov, prípadne ich rozloženia v čase. Nedostatkové objemy treba kompenzovať dodatočnou akumuláciou (napr. výstavbou malých vodných nádrží, vytváraním vodných plôch, zlepšením podmienok vsakovania zrážkových vôd, umožnenie vsakovania vody z tokov), reguláciou odberov alebo znižovaním spotreby vody rastlinami v agroekosystémoch povodia (napr. úpravou osevných postupov, použitím suchovzdornejších odrôd, optimalizáciou závlah, využitím mulčovacích technológií). Zároveň treba udržiavať vhodné ekologické podmienky pre biotu povrchových vôd, napr. zabezpečovaním minimálneho zostatkového, tzv. biologického prietoku vo vodnom toku. Pri podzemných vodách nám ide o udržanie minimálnej úrovne hladiny podzemných vôd, ktorá umožňuje udržateľne využívať vodné zdroje a pri ktorej sa nenaruší ekologická stabilita ekosystémov vodných útvarov. Obdobne treba riešiť aj otázku kvality povrchových vôd napr. implementáciou nástroja TDML (Total Daily Maximum Load), pomocou ktorého môžeme navrhnúť opatrenia na ochranu povrchových vôd pred kontami¬náciou z bodových a plošných zdrojov znečistenia.

Koordinácia nástrojov plánovania

Každý zásah do vodných útvarov vidieckych sídiel, napr. úprava vodného toku alebo vybudovanie malej vodnej nádrže, sa musí opierať o súbor poznatkov vychádzajúcich z posúdenia odtokových pomerov v danom povodí. Navyše komplexnosť obehu vody v štruktúrovaných povodiach vidieckej krajiny spolu so zabezpečením integrovaného manažmentu povodia vrátane optimálnej ochrany pred povodňami vyžadujú koordinovať územnoplánovaciu dokumentáciu s ďalšími nástrojmi plánovania využitia územia. Tu môžeme spomenúť plán manažmentu povodial, program opatrení, ktorý je súčasťou tohto plánu, plán manažmentu povodňového rizika, plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií dotknutého kraja, projekty pozemkových úprav a lesné hospodárske plány, územné systémy ekologickej stability, ktoré sú spoločne nástrojmi integrovaného manažmentu krajiny.

Spomeňme teraz niektoré princípy riešenia vybraných problémov manažmentu vôd v územnom plánovaní.

Protipovodňová ochrana

Významnou časťou územnoplánovacej dokumentácie je textová a grafická dokumentácia k záplavovým územiam. Na základe opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika(4) (PMPR), koordinuje obec povoľovanie stavieb a určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny. V prvej fáze procesu vypracovávania PMPR sa obce môžu opierať o mapy povodňového ohrozenia, ktoré zobrazujú možnosti zaplavenia územia pri povodniach s rôznou pravdepodobnosťou výskytu. Vypracovávanie týchto máp má zabezpečiť správca vodohospodársky významných vodných tokov do 22. decembra 2013. V procese územného plánovania v záplavových územiach treba zvoliť vhodné protipovodňové opatrenia (PPO). Navrhovanie technických PPO je zložitý proces, ktorý vychádza z variability prírodných, územných a technických podmienok na území. Požadovaný stupeň ochrany územia (ktorý reprezentuje hodnota návrhového prietoku, resp. parametre povodňovej vlny s určitou dobou opakovania) by sa mal stanoviť na základe analýzy účinkov povodne na území. Výber PPO riešime komplexne s posúdením ich účinkov na vodný tok a inundačné územie na ohrozenom území aj v horných úsekoch toku. PPO prijaté na ohrozenom území by nemali zhoršiť povodňovú situáciu v dolných úsekoch toku pod úpravou. PPO riešime alternatívne a opierame sa o analýzu povodňových rizík a optimalizačnú štúdiu posúdenia efektívnosti investície, kde porovnávame výšku vynaložených nákladov na PPO s výškou škôd, ktorým sme zabránili vďaka realizovaným opatreniam.

Inundačné územie je jedným z kľúčových pojmov vo vzťahu k územnému plánovaniu. Zákon č. 364/2004 Z. z. ho definuje ako územie priľahlé k vodnému toku, zaplavované vyliatím vody z koryta, ktoré je vymedzené ochrannou hrádzou, protipovodňovou líniou alebo záplavovou čiarou. Rozsah inundačného územia vymedzený záplavovou čiarou určuje orgán štátnej vodnej správy na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov. Rozsah inundačného územia pri neohrádzovanom vodnom toku sa v oblastiach súvislej zástavby, pri priemyselných a poľnohospodárskych areáloch vymedzuje záplavovou čiarou povodne, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov, v oblastiach s rozptýlenou bytovou zástavbou, priemyselnou zástavbou a so súvislou chatovou zástavbou pre povodeň s priemernou dobou opakovania raz za 50 rokov, v oblastiach s ornou pôdou pre povodeň raz za 10 rokov a na lúkach a v lesoch raz za 5 rokov. Obmedzenia pri umiestňovaní stavieb a pri vykonávaní činností v inundačnom území sú opísané v § 20 ods. 6 a 7 zákona č. 7/2010 Z. z.

Územie s retenčným potenciálom a poldre. Vodné toky vidieckych sídiel patria zväčša medzi drobné vodné toky nižších rádov, ktoré umožňujú využiť vhodné lokality v blízkosti toku na úsekoch mimo zastavaného územia na záplavu počas povodňových prietokov. Tak môžeme predĺžiť dobu povodňovej vlny a znížiť kulminačný prietok. Územia s retenčným potenciálom môže určiť orgán ochrany pred povodňami alebo obec. Na tomto území sú zakázané stavby a činnosti podobne ako pri inundačnom území. Funkčne podobnú, avšak finančne aj technicky náročnejšiu vodnú stavbu predstavuje polder.

Úprava vodných tokov

Pri úpravách riek a potokov sa snažíme obmedziť niektoré zásahy do toku, ktoré sú z ekologického hľadiska nevhodné. Patria sem napr. napriamenie koryta a odstránenie jeho pôdorysnej členitosti, odstránenie členitosti koryta v priečnom a pozdĺžnom smere, použitie tvrdých nepoddajných opevnení, nadmerné zahĺbenie koryta, odstránenie sprievodnej vegetácie, výstavba objektov na toku obmedzujúca migráciu vodných živočíchov a zhoršujúca estetickú funkciu toku, zakrytie toku, ktorým sa vytvára migračná bariéra, vyústenie prítokov od bodových zdrojov znečistenia, kontakt s difúznymi a plošnými zdrojmi znečistenia a narušenie ekologických väzieb vodného toku a jeho nivy. Zároveň rešpektujeme ochranné pásma pozdĺž brehov vodných tokov, ktoré sú v závislosti od vzdialenosti brehových čiar od 4 do 10 m. Ochranné pásmo sa navrhuje podľa miestnych podmienok s trávnatým alebo drevitým porastom, ktorý však nesmie prekážať odtoku povodňových prietokov. V ochrannom pásme nie je prípustná orba, stavanie objektov, zmena reliéfu ťažbou, navážkami, manipulácia s látkami škodiacimi vodám a výstavba súbežných inžinierskych sietí.

Tiež treba rátať s tým, že pri správe vodného toku, vodných stavieb alebo zaria¬dení môže správca užívať pobrežné pozemky, ktoré sú pri vodohospodársky významnom vodnom toku, pozemky do 10 m od brehovej čiary, pri drobných vodných tokoch do 5 m od brehovej čiary a pri ochrannej hrádzi vodného toku do 10 m od vzdušnej a návodnej päty hrádze. Pri návrhu úprav tokov existuje mnoho prístupov, ktoré sa líšia v závislosti od miestnych podmienok a obmedzení a od účelu navrhovaných úprav. Treba brať do úvahy, že za určitých podmienok (napr. pri stiesnených pomeroch pozdĺž toku) je v intravilánoch obcí veľmi náročné zladiť záujmy ekológie, krajinotvorby a protipovodňovej ochrany. Ak by úprava nepriaznivo ovplyvnila kapacitu koryta, treba prijať opatrenia eliminujúce zníženie prietočnosti koryta (napr. zvýšenie úrovne brehových čiar, výstavba nábrežných múrov) alebo realizovať opatrenia v extraviláne obce v úsekoch toku nad realizovanou úpravou (inundácie na územiach s retenčným potenciálom, výstavba suchých ochranných nádrží a poldrov)

Malé vodné nádrže

V povodiach drobných vodných tokov a v blízkosti vidieckych sídiel sa môže dobre uplatniť budovanie malých vodných nádrží. Predstavujú vhodnú alternatívu využitia vody priamo v horných častiach povodí. Malé vodné nádrže majú nielen krajinotvorný a rekreačný účel, zabezpečujú retenciu vody v krajine, prípadne akumulujú vodu na zvyšovanie prietokov v období sucha a umožňujú transformáciu povodňových prietokov. Pri riešení technického usporiadania malej vodnej nádrže treba dbať na to, aby spĺňala nielen funkcie, na ktoré má byť vybudovaná, ale aj požiadavky bezpečnosti, plánovanej životnosti, spoľahlivosti a jednoduchej a zároveň bezpečnej prevádzky.

Hospodárenie s dažďovou vodou

Odvádzanie dažďovej vody zabezpečuje vo väčších sídlach stoková sieť, ktorá umožňuje transport odpadových a zrážkových vôd. Ich transport je zvyčajne spolu so zariadením na likvidáciu odpadových vôd (ÈOV) súčasťou verejnej kanalizácie, ktorá prispieva k zlepšeniu životného prostredia a hygienicko-zdravotného stavu urbanizovaného územia. Tieto pozitívne efekty však sprevádzajú aj určité negatíva – urbanizácia má nepriaznivý vplyv na odtokový režim a hydrologický cyklus. V urbanizovaných povodiach je viac spevnených plôch. Veľká časť odtoku dažďových vôd sa tak dostáva do stokovej siete, čo vedie k zrýchleniu odtokového procesu s nepriaznivými dôsledkami najmä počas povodňových situácií v povodí recipienta. Obdobný efekt vzniká aj v sídlach s nevybudovanou kanalizáciou, kde zabezpečuje systém povrchového odvodnenia pozdĺž ciest rýchle odvedenie povrchovo odtekajúcich dažďových vôd. Ďalší nepriaznivý efekt sa prejavuje v znížení množstva vsiaknutých zrážok do pôdy, čo negatívne ovplyvňuje zásobovanie podzemných vôd. Alternatívny spôsob riešenia tohto problému spočíva v decentralizovanej retencii dažďových vôd formou povrchového vsaku, prípadne vybudovanie vsakovacích rigolov. Ďalšou možnosťou sú otvorené retenčné, resp. detenčné dažďové nádrže, ktoré sa ako vodné plochy stávajú vítanou súčasťou priľahlých areálov.

Záver

Riešenie problematiky vody vo vidieckych sídlach patrí medzi náročné úlohy vodohospodárskej praxe. Integrovaný manažment povodí, ktorých významnou súčasťou sú aj vidiecke sídla, je rozsiahla, komplexná a vysoko aktuálna téma, a preto treba venovať problematike vody vo všetkých jej aspektoch v procesoch návrhu opatrení i pri spracúvaní územnoplánovacej dokumentácie väčšiu pozornosť.

Doc. Ing. Peter Halaj, CSc., pracuje na Katedre krajinného inžinierstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre. Venuje sa problematike vodného hospodárstva krajiny.

Water elements in rural settlements

The historical changes which groundwater formations have gone through are connected with the changes of priorities in society-wide interests, and are the result of progress in science and technology making possible deeper penetrations into the patterns of natural processes. The benefits of water systems are various, and with these are related the relatively high levels of their exploitation. But human activities have often brought along dramatic changes to their physical structure, insensitive abuse and unfavourable influencing of their quality and quantity properties. The last decades of the 20th century became a milestone in awareness of ecological impacts and non-sustainable approaches, and so ecological principles for interfering with water ecosystems were determined, and their status and the tasks which they performed in the country were reevaluated.