ÚzemnéPlány.sk

Autor

Mgr. Lucia Dobrucká, PhD.

Autor fotografií

Anna Dobrucká

Zdroj

Urbanita

Zobrazení

20373

Dátum vydania

07. 12. 2010

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície

Súvisiace články

• Program obnovy dediny na Slovensku
• Vidiecke sídla a voda
• Rozvoj vidieka v blízkosti mesta - Bratislavský samosprávny kraj

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

48%

Celkový počet hlasov: 1003

Úskalia rozvoja vidieckeho sídla

V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať niekoľkým obciam, ktoré vznikli na nive stredného toku rieky Morava. Tieto obce majú približne rovnaké prírodné a klimatické podmienky, medzinárodnú hranicu s Českou republikou a čiastočne spoločný historický vývoj. Napriek tomu má každá z obcí svoje špecifiká, ktoré ju od ostatných odlišujú. Budeme sa snažiť ukázať, že bezmyšlienkovité kopírovanie ideí a aktivít iných obcí, ba dokonca väčších miest, by mala nahradiť spolupráca, ktorá rešpektuje odlišnosti a zároveň vytvára pridanú hodnotu celého mikroregiónu.

Kátov

Dedinka leží medzi Skalicou a Holíčom a svojou polohou je priam predurčená na to, aby sa stala prímestským satelitom. Okrem dobrej polohy má však Kátov ešte jednu silnú stránku. Ide o malú dedinku, ktorú v minulosti nezdevastoval prudký rozvoj a nekontrolovaná výstavba. Zachovala si ráz typickej záhoráckej obce s malými bielymi domčekmi a predzáhradkami, pričom ešte v roku 2006 boli v obci iba tri až štyri nové domy. Vďaka zachovanému vidieckemu rázu získala obec atraktívnosť a jej génius loci bol nepochybne jedným z faktorov začínajúceho prisťahovalectva. Sťahovanie však postupne prinieslo aj snahu tento ráz zmeniť.

Vedenie obce vedelo o urbanisticko-architektonických hodnotách dediny, rovnako dostalo informácie o vízii, ktorá mala pomôcť zachovať historickú štruktúru zástavby, ako aj o urbanistickom turizme v spolupráci s mestami Skalica a Holíč, avšak zbytočne. Prichádzali novousadlíci, ktorých vedenie obce vítalo a nesnažilo sa následnú intenzívnu výstavbu regulovať. V obci sa spracovalo niekoľko rôznych rozvojových projektov, ktoré začali jedinečnú atmosféru obce likvidovať. Dodnes chýba usmernenie rozvoja cez strategický a územný plán, ktoré by znemožnilo ďalšie nezmyselné a nevkusné prestavby existujúcich domov a podporilo by novú výstavbu v tradičnom vidieckom duchu. Tento príklad poukazuje na význam regulatívov pre budúcnosť.

Kopčany

Sú plné rozporov. Obec má bohatú históriu, ktorej si je vedomá, a napriek tomu svoj najväčší potenciál likviduje. Náleziská z čias starých Slovanov jej umožňujú uchádzať sa o zápis do zoznamu UNESCO ako cezhraničný areál Kopčany – Mikulčice, ktorý obec pripravuje. Menej aktívne však pristupuje k pamiatkam z obdobia vlády Márie Terézie, ktorej manžel František Lotrinský vlastnil celé panstvo zahŕňajúce zámok s rozsiahlymi záhradami v Holíči, cisársko-kráľovský žrebčín v Kopčanoch a celú barokovo usporiadanú krajinu medzi nimi. Obec sa síce snaží o rekonštrukciu a využitie žrebčína a deklaruje záchranu jednotlivých prvkov v krajine, celkom však zanedbáva fakt, že tieto rekonštrukcie majú zmysel iba v spolupráci s Holíčom a v kontexte mikroštruktúry celej barokovej krajiny v oblasti.

Kopčany poznajú svoj veľký historický potenciál, ale sledujú iba vlastné ciele a neakceptujú fakt, že tento potenciál možno využiť iba v širšej spolupráci. Dokonca ani platný územný plán v nových častiach nerešpektuje tradičnú zástavbu v obci a jej hodnoty. Príkladom je priemyselný areál, ktorý navrhli v blízkosti žrebčín, či čerpacia stanica zakrývajúca dokonca prístup doň. Historická aleja vedúca od zámku v Holíči ku kopčianskemu žrebčínu zanikla. Pre množstvo nepôvodných druhov drevín na zastavanom území sa návštevník cíti ako v Tatrách. Susedská nesúdržnosť a snaha o samostatný rozvoj bez ohľadu na reálne možnosti je, žiaľ, na Slovensku bežná a vidieckym sídlam jednoznačne škodí.

Brodské

Leží priamo pri rieke Morave, mimo hlavných ciest, a preto väčšina okoloidúcich o jeho existencii ani netuší. Pritom v minulosti išlo o významné hraničné miesto – cez brod v Brodskom prechádzali na Moravu vierozvestovia Konštantín a Metod, existovala tu kompa. Na okraji obce sa nachádza mŕtve rameno Moravy, na ktorom sa plánuje vybudovanie zimného prístavu, ak sa podarí zrealizovať projekt na využitie rieky na malú rekreačnú plavbu. Je tu diaľničný hraničný priechod a cyklotrasa vedúca popri rieke Morava. Toto všetko dáva obci možnosť vytvoriť na brehoch rieky vstupnú bránu do mikroregiónu.

Vízii však treba prispôsobiť služby v obci. V roku 2007 sa uskutočnil sociologický prieskum názorov obyvateľov. V ňom sa okrem iného uvádza, že 46 % obyvateľov má skúsenosť s aktívnou prácou v prospech obce, až 71 % je so situáciou v obci spokojných, ale názory na pripravenosť obce prijať zvýšený nápor turistov sa rozchádzajú. 70 % opýtaných odmietlo alternatívu podnikať v obci, 20 % sa vyjadrilo kladne. Prieskum poukazuje na fakt, že akýkoľvek potenciál možno využiť iba s aktívnym participovaním lokálnych obyvateľov a že práca s verejnosťou je pre rozvoj vidieckeho sídla kľúčová.

Moravský sv. Ján a Sekule

Obce tvoria jednu aglomeráciu, oddelili sa až v roku 1989. Nachádzajú sa v tesnej blízkosti, sú historicky spojené a dodnes udržiavajú úzku spoluprácu. Pri ich návšteve však človek zistí, že na¬priek tesnej väzbe a nepochybnej blízkosti sú tieto obce veľmi odlišné, každá z nich má celkom inú atmosféru, históriu, vývoj a plány. Sekule ležia na sútoku rieky Morava a Dyje, vďaka čomu mali priaznivé podmienky na výraznejší rozvoj. Možno tu nájsť takmer všetko – centrum s obecným úradom, kostolom a parkom, múzeum, vlastnú keramiku, tradičnú i novú výstavbu rodinných domov, bytovky, školu a rozsiahle služby, vojenské pevnosti z obdobia druhej svetovej vojny, rekreačné jazerá, chovné rybníky, trojštátie, v pláne je výstavba golfového ihriska a akvaparku. Spolu s prudkým rozvojom sa však objavil aj problém.

Vzhľadom na prijatú stratégiu rozvoja „všestrannosti“ bol podľa starostky v roku 2008 počet starousadlíkov a prisťahovalcov takmer vyrovnaný. Keďže oblasť má v porovnaní s priemerom Slovenska nízku mieru nezamestnanosti a nedostatok voľných kvalifikovaných pracovných síl, počíta sa s ďalším prílevom nových obyvateľov z iných kútov Slovenska aj zo zahraničia. Ide väčšinou o sezónnych zamestnancov, vďaka čomu bude musieť obec zvládnuť výrazné výkyvy v počte obyvateľov vo vzťahu k sezóne, ako aj mnohé problémy spojené s prisťahovalectvom. V Moravskom sv. Jáne toho veľa nenájdeme, nanajvýš rozbité bunkre z druhej svetovej vojny, malé historické domčeky, habánsky dvor, habánsku kaplnku, farský kostol, kaplnku a barokový kaštieľ. Už v 17. storočí bola obec zemianskym mestečkom s jarmočným právom a od 18. storočia fungoval v obci poštový úrad. Ako vidieť, genius loci sa tu podstatne líši od ducha miesta, ktorý vládne v Sekuliach.

Cesta rozvoja obcí

Ako by mal teda vyzerať rozvoj týchto vybraných piatich obcí? Bolo by veľkou chybou nevyužiť ich rôznorodosť a nepodporiť potenciál, ktorý každá z nich má. Kátov by mohol byť obcou, ktorá by ponúkala kvalitné tradičné bývanie so záhoráckou ľudovou architektúrou, Kopčany miestom rozvoja sakrálneho aj jazdeckého turizmu, Brodské dopravným uzlom a bránou regiónu, Sekule by sa mohli aj naďalej rozvíjať ako lokálne centrum so službami a Moravský sv. Ján, naopak, ako akási oáza pokoja. Každý obyvateľ, predovšetkým mladí a novousadlíci, by mal mať na výber, aké prostredie mu viac vyhovuje. Je prirodzené, že niektoré obce by boli väčšie a dominantnejšie. Ak nepodľahnú pocitu vlastnej dôležitosti a budú úzko spolupracovať s celým mikroregiónom, obyvatelia budú mať prístup k všetkej potrebnej vybavenosti.

Rozvoj vidieckych sídel má oproti mestám svoje výrazné špecifiká. Prebieha na menšom území, má výraznejšie limity vo finančných aj ľudských zdrojoch, závisí od existujúceho potenciálu územia, zapájanie vlastných obyvateľov môže byť bezprostrednejšie, infraštruktúra je zvyčajne nedostatočná, mikroregionálne väzby bývajú, naopak, silnejšie a pod. Strategický aj územný plán musia tieto špecifiká odzrkadliť. Rozvoj vidieka by nemal kopírovať trendy prevládajúce v mestách, pretože tým nevyhnutne a často, bohužiaľ, aj natrvalo stratí svoju vlastnú identitu. O tom, či má zmysel dané sídlo rozvíjať, resp. ako ho rozvíjať, by mal hovoriť územný plán či strategický plán regiónu.

Mgr. Lucia Dobrucká, PhD., pôsobí v Ústave manažmentu STU v Bratislave. Venuje sa problematike strategického riadenia územného rozvoja prostredníctvom multiprofesijnej spolupráce.

Obstacles to the development of rural settlements

In the following article we are going to look at a number of communities which originated on the floodplain of the Morava river. These communities have pretty much the same nature and climate, all border the Czech Republic, and to a certain extent share a common historical development. In spite of this each of them has something specific to itself which makes it different from anywhere else. We are going to try to show that cooperation which respects differences and accordingly composes the added value of an entire micro-region is being replaced by blind copying of the ideas and activities of other communities and larger towns.

Tento článok časopisu Urbanita si môžete prečítať v pôvodnej forme tu.