ÚzemnéPlány.sk

Autor

Ing. Ján Szolgay, PhD.

Autor fotografií

archív Vodohospodárskej výstavby š. p., úsek TBD

Zdroj

Vydavateľstvo EuroStav, s.r.o.

Zobrazení

22162

Dátum vydania

25. 08. 2011

Kategórie článku

• Regionálny rozvoj a investície
• Ľudia a voda

Súvisiace články

• Nádrže a priehrady od minulosti po súčasnosť - a ako ďalej?
• Prehľad vodných stavieb na Slovensku a ich kategorizácia

Hodnotenie článku

Článok sa mi páči / nepáči

44%

Celkový počet hlasov: 1244

Princípy ochrany proti povodniam

Povodeň je výslednicou pôsobenia množstva procesov a faktorov, ktoré zohľadňuje aj ich definícia zakotvená v legislatíve SR, pričom sa vychádza najmä z príčin, ktoré vedú k ich vzniku [12]. Uvádza sa, že povodeň je dočasné zaplavenie územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou, ktorá vzniká, keď:

• sa prechodne výrazne zvýši hladina vodného toku a hrozí vyliatie vody z koryta alebo sa voda z koryta vod- ného toku vylieva,

• je dočasne zamedzený prirodzený odtok vody zo zrážok alebo topenia snehu do recipientu a dochádza k zaplaveniu územia vnútornými vodami,

• hrozí vyliatie vody alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku vytvorenia prekážok v koryte vodného toku (napr. chod ľadov), na mostoch, priepustoch alebo na zaplavovanom území,

• sa zaplavuje územie následkom intenzívnych zrážok alebo hromade- nia sa vody z topiaceho sa snehu,

• sa zaplavuje územie v dôsledku vystúpenia hladiny podzemnej vody nad povrch terénu, alebo

• hrozí vyliatie vody z koryta vodného toku alebo sa voda z koryta vodného toku vylieva v dôsledku poruchy alebo havárie na vodnej stavbe.

Príčiny povodní

Meteorologickými príčinami vzniku povodní u nás sú zrážky (krátkodobé intenzívne dažde, dažde s nižšou inten- zitou, ale dlhým trvaním, topiaca sa sne- hová pokrývka a aj dažde dopadajúce na topiacu sa snehovú pokrývku). Tieto vyvolávajú odtok z územia, na ktorý ale vplývajú aj faktory prostredia. Prostre- die má silne heterogénne vlastnosti ako na svojom povrchu (spôsob využívania územia, skladba, druhy, vek a stav porastov a pod.), tak pod povrchom (vlast- nosti koreňovej zóny, v čase a priestore premenlivé vlastnosti pôd, preferované cesty prúdenia, a pod.) a aj v dočasnej a stálej odtokovej a riečnej sieti (sezón- ne zmeny podmienok prúdenia na povr- chu, pod ním a v tokoch, nestabilné korytá riek a pod.).

Pre vznik nebezpeč- ného odtoku sú často rozhodujúce pro- cesy prebiehajúce pod povrchom, čo sa zvyčajne pri hodnotení rizika vzniku povodní (napr. aj v [9]) zanedbáva. Podrobnejší popis zložitostí týchto javov sa nachádza v [3, 4, 7, 8]. K významným príčinám povodní môžeme ešte zaradiť aj hydraulické príčiny záplav (napr. nedostatočná kapacita priepustov, zatrubnených korýt, mostných otvorov, zanedbaná údržba korýt a pod.) (8)

Ochranné opatrenia

Manažment rizík povodní musí preto logicky obsahovať komplex opatrení, ktoré smerujú k znižovaniu pravdepodobnosti a/alebo dopa- du záplav. Toto odporúča aj celý rad medzinárodných strate- gických dokumentov a akčných plánov, ktoré boli zostavené v reakcii na povodne v ostatných rokoch na celom svete (napr. [1, 2, 5, 6, 10, 11]).

Mnohé zahraničné materiály obsa- hujú podobné odporúčania, požiadavky pre rozvoj územia, ochranu i tvorbu krajiny a pre život s povodňami. Európska komisia napr. odporúča [5] – „začlenenie týchto prvkov do procesu vývoja programov manažmentu rizík povodní:

• Prevencia: predchádzať škodám spôsobeným záplavami tak, že sa v súčasnosti aj v budúcnosti zabráni výstavbe domov a priemyselných zariadení v oblastiach ohrozených záplavami; prispôsobením riziku záplav v budúcnosti a podporou vhodného využívania krajiny a vhodných metód v poľnohospodárstve a lesníctve.

• Ochrana: vykonávať štrukturálne aj neštrukturálne hodnote- nia na zníženie pravdepodobnosti výskytu záplav a/alebo zmiernenie dopadu záplav na určitú lokalitu.

• Pripravenosť: informovať verejnosť o rizikách záplav a potrebných opatreniach v prípade záplavy.

• Záchranná reakcia: vytvoriť plány záchrannej reakcie v prí- pade záplavy.

• Obnova a nadobudnuté skúsenosti: čím skôr sa vrátiť do normálnych podmienok a znížiť sociálne a ekonomické dopady na verejnosť postihnutú záplavami“.

Opatrenia uvedené v bodoch „Prevencia“ a „Ochrana“ sa pritom v praxi riešia aj tzv. neštrukturálnymi protipovodňový- mi opatreniami v rámci krajiny (biotechnické, agrotechnické, lesnícko-melioračné a organizačné opatrenia v krajine, zmena využívania územia, otváranie zahradených inundač- ných prietokov a pod.), alebo tzv. štrukturálnymi (technický- mi) opatreniami, akými sú rôzne retenčné priestory (nádrže, suché nádrže a poldre) a líniové riešenia (hrádze, odľahčo- vacie kanály a pod.) [7, 8].

Musíme si však uvedomiť, že manažment povodňových rizíko je komplexná a sústavná čin- nosť, ktorá má byť vždy oveľa rozsiahlejšia akou sú vedené opatrenia a tiež aktivity, na ktoré kladie dôraz náš vládny Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí Slovenskej republiky schválený Vládou SR 27. 10. 2010 [9].

Prírodné riziko povodní a verejné povedomie

napr. v [1, 10, 11] sa vyslovene upozorňuje, že akumulač- ná schopnosť vegetácie, pôd, podložia a mokradí má síce dôležitý vplyv na redukciu malých a stredných povodní, ale každé z týchto médií vie zadržať len určité množstvo vody po istý čas, ktoré ale záleží aj od množstva predchádza- júcich zrážok. Preto v niektorých prí- padoch, napr. pri veľmi intenzívnych a dlhotrvajúcich dažďoch, má vplyv pri- rodzenej akumulácie menší význam pre zníženie odtoku (ale je napr. stále veľmi užitočný pri redukcii erózie a transportu sedimentov).

Teda aj po implementácii neštrukturálnych opa- trení stále pretrváva prírodné riziko povodní, ktoré sa dá ďalej znižovať (ale nie vylúčiť) ďalšími (medzi nimi aj technickými) opatreniami.

Napr. Európsky protipovodňový akčný program uvádza medzi svojimi kľúčovými dokumentmi Najlepšie odpo- rúčané postupy [1] (na ktoré sa odvolá- va aj [9]), ktorý obsahuje podrobne roz- pracované tieto body: integrovaný prí- stup v povodiach; verejné povedomie, účasť verejnosti a poisťovníctva; reten- cia vody a neštrukturálne opatrenia; využívanie územia, zonácia a hodnote- nie rizík; štrukturálne opatrenia a ich dopady; systémy varovania a pred- povedí; záchranné práce a ochrana pred znečistením prostredia.

(Konkrétne postupy z nich, ktoré by odborníkom a užívateľom z oblasti krajinného a územného plánovania mohli slúžiť ako vodítko, sme uviedli v [7].) Realizácia takéhoto komplexne koordinovaného programu u nás mešká. Plány manaž- mentu povodňového rizika, ktoré bude musieť aj SR v zmysle požiadaviek [6, 12] zostaviť, predstavujú šancu na jeho realizáciu.

Bude si to však vyža- dovať oveľa vyššie úsilie a finančné prostriedky, než sme na ochranu proti povodniam dosial vynakladali.

Treba ale neustále zdôrazňovať, že ani komplexný manažment rizík nemôže poskytovať úplnú ochranu proti povodniam, ktoré prekračujú jeho účin- nosť, resp. návrhové parametre (tzv. reziduálne riziko zlyhania). Verejnosti sa táto skutočnosť nevysvetľuje dosta- točne, čím sa po realizácii (parciál- nych) protipovodňových opatrní môže v potenciálnych záplavových územiach vytvoriť falošný pocit bezpečnosti, čo má za následok aj riziko ich neadekvát- neho rozvoja a následné sklamania a tragédie po výskyte extrémnych povodní.