Protipovodňová ochrana je v súčasnosti často diskutovanou témou. V krajinách EÚ sa v zmysle požiadaviek Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík [6] v nedávnej minulosti doplnili národné legislatívy príslušnými zákonmi (pre SR pozri [12]), vypracovávajú sa akčné plány ochrany proti povodniam [2] a prebieha systematické mapovanie a hodnotenie rizík pre celé krajiny. U nás sa okrem týchto aktivít, ktoré riadi MŽP SR, tiež zaviedol Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, schválený Vládou SR 27. 10. 2010.

V Slovenskej republike je už niekoľko desaťročí zavedený systém predchádzania havárií a porúch vodných stavieb (v tomto článku budeme pod všeobecným pojmom vodné stavby rozumieť hlavne priehrady, hate, ochranné protipovodňové hrádze a odkaliská). Ide o odborný technicko-bezpečnostný dohľad, v rámci ktorého sú vytvorené legislatívne predpoklady a z nich vychádzajúca prax, ktorá sa realizuje od projekčnej prípravy, cez výstavbu, zabudovanie meracích zariadení, až po samotné zhodnotenie meraní. Obzvlášť je prepracovaný systém hodnotenia rizika vytvoreného jednotlivými typmi vodných stavieb, z ktorého sa na základe zakategorizovania vodných stavieb odvíjajú povinnosti stavebníkov a prevádzkovateľov vodných stavieb.

História výstavby nádrží a priehrad sa spája najmä s tými oblasťami sveta, kde je akútny nedostatok vody. Prečo ale treba stavať tieto vodné stavby aj na našom území? Jedným z dôvodov je fakt, že Slovensko spolu s Českou republikou sú súčasťou hydrologickej strechy Európy. Rieky, prameniace na našom území, sú charakteristické veľkou rozkolísanosťou. To má za následok, že maximálne prietoky sú oproti minimálnym výrazne vyššie, v niektorých prípadoch viac ako 1 000 násobne. A tak extrémne prietoky v korytách riek prinášajú so sebou akútne nedostatky aj nebezpečné prebytky vody.

Úroveň obec sa v územnom plánovaní týka širokého typologického spektra sídiel. To by sa malo premietnuť do špecifického prístupu v hmotnoprávnych aj procesnoprávnych otázkach územného plánovania. Kým problematika miest má mnoho spoločných znakov, medzi vidieckymi sídlami – dedinami – je viac špecifických a najmä regionálnych rozdielov.

Podľa stavebného zákona sú každé mesto a obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinné mať územný plán, ktorý možno spracovať pre územie jednej obce alebo aj spoločne pre územie viacerých obcí, ak sa na tom dohodnú. Ostatné obce s počtom obyvateľov menej ako 2 000 sú povinné mať územný plán len vtedy, ak treba riešiť koncepciu ich rozvoja vo vzťahu k predpokladanej rozsiahlej novej výstavbe alebo prestavbe v obci alebo k požiadavkám na umiestnenie verejnoprospešných stavieb.

Prevencia je vždy najúčinnejšou metódou obrany pred negatívnymi účinkami a nie je to inak ani pri povodniach. Preventívne protipovodňové opatrenia sú súčasťou územného plánovania – musia byť v súlade s územným plánom a pri jeho návrhu sa, samozrejme, s protipovodňovou ochranou musí počítač. Pre územné plánovanie je charakteristická procesnosť, ktorá vyplýva z potrieb neustáleho zosúlaďovania požiadaviek zo strany vlastníkov, užívateľov, správcov, ale aj dotknutých organizácií, podnikateľov, odborníkov a ďalších subjektov.

Metodika a rozdiely medzi SR a ČR v rámci protipovodňovej ochrany.

Pozemkové úpravy sa dnes považujú za optimálny spôsob, ako obnoviť kataster nehnuteľností. Hovorí to doc. Ing. Miroslav Dumbrovský, CSc., z Ústavu vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte VUT v Brne. Zároveň však upozorňuje na to, že popri konsolidácii vlastníctva umožňujú pozemkové úpravy vytvoriť polyfunkčný systém prvkov v krajine, ktoré so sebou prinášajú aj funkciu protipovodňovej či protieróznej ochrany. V Čechách v tomto roku predstavili novinku – systém, ktorý prináša informácie o zaplavovaných územiach a potenciálnych rizikových bodoch vzniku povodní na celom území štátu. Na porovnanie situácie v oblasti pozemkových úprav v Čechách a na Slovensku sme oslovili aj doc. Ing. Zlaticu Muchovú, PhD., z Katedry krajinného plánovania a pozemkových úprav na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.

Voda je nevyhnutnou podmienkou pre život. Ani ľudská spoločnosť nemôže bez vody existovať, no aj príliš málo alebo veľa vody spôsobuje problémy. Povodne, ktoré v tomto roku postihli takmer celé Slovensko, spôsobili o tento extrémny prejav hydrologického cyklu zvýšený záujem. Nie je to prvýkrát. Pesimista by povedal, že sa tak stane vždy, keď dôjde k záplavám, ale po krátkom čase náš záujem a ochota investovať úsilie a financie do protipovodňovej ochrany upadá. Povodne ako prírodný jav budú vždy súčasťou nášho života. Preto musí byť snaha zmenšovať ich negatívny vplyv na spoločnosť trvalá. Aké sú súčasné predstavy o tom, ako sa voda zo zrážok alebo topiaceho snehu dostáva do riečnej siete a aký vplyv na veľkosť odtoku má krajina?

Antropogénne zmeny vo využívaní krajiny, nárast urbanizácie a s tým súvisiace zmeny odtokových pomerov (napr. lesotechnické, agrotechnické a melioračné opatrenia a úpravy korýt tokov spojené s urbanizáciou, priemyselným, poľnohospodárskym či turistickým využívaním ich nív) majú nepochybne vplyv na hydrologický a tiež povodňový režim. V súčasnosti preto môže málokto spochybňovať snahu, aby sa pri znižovaní negatívnych dôsledkov povodní integrovane používali všetky spoločensky akceptované a vedecky podložené riešenia. Odporúčajú to aj mnohé medzinárodné strategické dokumenty a akčné plány, ktoré sa zostavili ako reakcia na povodne odohrávajúce sa v posledných rokoch, a to nielen v Európe.