Nie ste prihlásený Registrácia Prihlásiť
ÚzemnéPlány.sk
627 územných plánov
947 článkov
4807 fotografií
26. 06. 2025, meniny má: Adriána
Aktuality
Nový územný plán Mesta Košice
Do konca septembra 2024 máte možnosť pripomienkovať Návrh nového územného plánu Mesta Košice.
Urban Upgrades 2022
Dovoľujeme si Vás pozvať na podujatie, ktoré sa uskutoční v Košiciach a obciach východného Slovenska od 04. do 05. novembra 2022.
Mestské zásahy Tatry
Tatry potrebujú Vaše nápady. Ďalší z cyklov projektu Mestské zásahy sa blíži do finále.
Terasy Trstany spúšťajú predaj
V Trsťanoch pri Košiciach spúšťajú predaj rodinných domov s jedinečným konceptom ekologického bývania.
Pocitové mapy Slovenska spustené
Pomôžte zmeniť Vše mesto. Práve teraz máte možnosť vyjadriť sa k atraktívnosti verejných priestorov, doprave, zeleni v meste a bezpečnosti. Ktoré priestory sa Vám páčia? Kde máte problémy s bicyklovaním? V ktorej oblasti je dostatok kvalitnej zelene? Kde sa necítite bezpečne?
Partneri
Generálny partner
Hlavní partneri
Partneri
Mediálni partneri
Anketa
Považujete proces schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a Zmien a doplnkov za dostatočne pružný?
Najnovšie komentáre
Zákony (Články)
Peter Gero – „Územný plán je proces.“
Peter Gero, rodený Bratislavčan, pracoval tridsať rokov pre senát Slobodného a hanzového mesta Hamburg. V rokoch 1994 až 2006 viedol stavebný rozvoj centrálnych častí Hamburgu ako vedúci stavebný riaditeľ. Dnes žije striedavo v Hamburgu aj v Bratislave a stavebný rozvoj na Slovensku pozorne sleduje. S Petrom Gerom sme sa porozprávali o územnom plánovaní a rozdieloch v regulácii stavebného rozvoja na Slovensku a v Nemecku. Aké formy spolupráce mesta a investora môžu viesť k dobrému výsledku? Ako dosiahnuť udržateľnosť rozvoja mesta? Ako sa na územnom rozvoji podieľa odborná a laická verejnosť, komunálna politika či médiá? Dajme sa inšpirovať myšlienkami človeka, pod ktorého taktovkou sa dvanásť rokov rozvíjala druhá najväčšia nemecká metropola a ktorý sa na vývoj na Slovensku díva cez optiku týchto skúseností.
Skalica – kráľovná Záhoria
Skalica sa nedávno predstavila v kruhoch odbornej verejnosti v dobrom svetle. Stavebné úpravy komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne mesta v minulom roku získali nomináciu medzi tri najlepšie diela v kategórii Exteriér v architektonickej súťaži CE ZA AR a v súťaži Stavba roka 2008 nomináciu na hlavnú cenu a Cenu Ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR. Množstvo kultivovanej zelene, všadeprítomný mestský mobiliár, nevtieravo riešené spevnené plochy a rešpektovanie historických súvislostí v riešení podčiarkli genius loci Skalice. Mesto je plné ľudí, ktorí si ho skutočne užívajú, korzujú, debatujú na lavičkách, oddychujú v tieni či sa dávajú osviežiť šumom fontán – majú na to totiž v meste vytvorené optimálne podmienky.
Tvorba krajiny
Aký majú ľudia vzťah ku krajine? Ako si predstavujú jej ochranu, tvorbu, usporiadanie, využívanie? Odkedy ľudí trápi otázka kvality prostredia a optimálneho využívania krajiny? Krajina je základnou bázou na urbanizáciu, ľudské aktivity i na tvorbu ekonomického rastu a rozvoja spoločnosti. Vzťahom človeka ku krajine sa urbanisti a krajinári zaoberajú už dlhší čas, minimálne od začiatku vedecko-technickej revolúcie, keď došlo v dôsledku zaťažovania životného prostredia i k filozofii zakladania záhradných miest. Názory na ochranu a tvorbu krajiny sa menili, avšak ekologizácia myslenia od 80. rokov podporila myšlienku ochrany a tvorby krajiny i princíp udržateľného rozvoja. Podpora tvorby krajiny sa odrazila i vo viacerých urbanistických chartách a dohovoroch. Najvýznamnejším krokom bola Agenda 21 a Európsky dohovor o krajine. Krajina už nie je predmetom záujmu len ochranárov, ale i urbanistov, architektov, ekológov, sociológov, ekonómov a iných profesijných skupín, ktorých cieľom je udržanie kvality života. „Nemali by sme vytvárať mestá, v ktorých je málo radosti a veľmi veľa neskutočných ľudí, ktorí sa stretávajú len na neľudských križovatkách…“ (Jozef Brath, 2001)
Premeny bratislavských sídlisk po roku 1990
Bratislava je mestom sídliskovej výstavby. Sídliská vynikali až do roku 1990. Po skončení ich výstavby sa očakávala etapa ich humanizácie, ktorá však neprišla. Zložitý interdisciplinárny problém chceli architekti riešiť sami. Viedlo to k živelnému vstupu nových objektov – najčastejšie nových obytných budov. Pozrime sa na niektoré tragické príklady zahusťovania pôvodnej obytnej zástavby.
Identita historických sídiel, jej stav a ochrana
Budova Bellušovho Slovenského veslárskeho klubu, veža Auparku a Aucafé na malom území Petržalky sú priam symbolicky zoskupené úspechy, prehry a otázniky ochrany kultúrneho dedičstva a identity sídiel Slovenska za posledných 20 rokov. Pri spätnom pohľade zisťujeme, že cesta, ktorú pamiatková starostlivosť prešla za posledné obdobie je kľukatá a stále stojíme pred dilemou čo ďalej. Obrovská eufória novembra 1989, na ktorej sa nemalou mierou podieľali práve ochranári, sa rýchlo vytratila. Niet sa čo čudovať. Premeny celej spoločnosti sú rozporuplné, kroky vpred striedajú rýchle ústupy, ekonomický rast, kríza.
NOVÉ URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉ KOMPLEXY V BRATISLAVE – RIVER PARK
Myšlienka vtiahnuť rieku Dunaj bezprostredne do organizmu mesta a vytvoriť atraktívnu nábrežnú urbanisticko-architektonickú mestskú štruktúru na rieke sa stretla od začiatku s veľkým záujmom odbornej aj laickej verejnosti. Investor oslovil známeho holadského architekta Ericka van Egeraata, ktorý mal skúsenosti s takýmito projektmi z iných európskych miest, aby pripravil základný urbanistickoarchitektonický koncept. Egeraat sa s myšlienkou vytvorenia „parku na rieke“ Dunaj identifikoval a pripravil základný koncept, ktorého lajtmotívom malo byť vytvorenie živého, architektonicky a urbanisticky zaujímavo riešeného mesta na rieke, ktoré by poskytovalo funkčnú aj tvarovú rozmanitosť, výškovú aj hmotovú primeranosť a v ktorom by sa kľudové obytné zóny striedali s rušnými administratívnymi, obchodnými a služby poskytujúcimi zónami. Dominantným objektom celého komplexu sa stal River House, ktorý je osadený priečne k promenáde a hornými podlažiami nad ňu zasahuje.
PROJEKTY PRE BROWNFIELD A ICH MAPOVANIE
Problematika brownfieldov sa v poslednom období na Slovensku riešila iba okrajovo, v rámci iných projektov, a na lokálnej úrovni. Z medzinárodných skúseností však vyplýva, že najvhodnejším riešením je komplexné riešenie na celoštátnej úrovni. Výsledkom slovenského projektu je vyhodnotenie ich mapovania a následné zostavenie databázy, aby mohli byť zrevitalizované, aj pomocou finančných zdrojov zo štrukturálnych fondov EÚ, a znovu využívané. Tento krok značne posilní nielen mestá a obce, ale zároveň eliminuje tlak na zaberanie poľnohospodárskej pôdy a výstavbu na ,,zelených lúkach“. Príspevok sa venuje mapovaniu brownfieldov u nás i v Česku, a ich prvým výsledkom.
KONVERZIA PRIEMYSELNÉHO AREÁLU
Premena bývalých Považských chemických závodov v Žiline na modernú obytnú, kancelársku a spoločenskú štvrť.
NOVÉ URBANISTICKO-ARCHITEKTONICKÉ KOMPLEXY V BRATISLAVE – EUROVEA
Bratislava je známa aj prívlastkom „krásavica na Dunaji“, no dosiaľ sa architekti nepokúšali napojiť svoje projekty na rieku Dunaj tak, ako to urobili v niektorých krajinách Európy či sveta. Donedávna priestor pod Bratislavským hradom nemal svoje pokračovanie v podobe súvislej mestskej zástavby ukončenej v oblasti Fajnorovho nábrežia a neurbanizovaná zóna od Starého mosta po dnešný Most Apollo predstavovala iba nevyužité priestory. V súčasnosti sa situácia výrazne mení. Na dunajskom nábreží sa dokončujú dva najmodernejšie polyfunkčné komplexy EUROVEA a RIVER PARK. Ich investori aj autori predpokladajú, že vďaka nim rozšíria centrum mesta z historického jadra na nábrežie, čím sa podarí aj Dunaj vtiahnuť do života a víru mesta. Oba projekty vám predstavujeme v čase dokončovania ich výstavby.
Význam bruselskej charty pri rozvoji cyklistickej dopravy
V roku 2009 sa na konferencii Velo-city 2009, ktorá sa zaoberá výmenou skúsenosti a nápadov pri rozvoji cyklistickej dopravy v mestách zostavila bruselská charta, ktorá zaväzuje podpísané mestá k prijatiu takých opatrení, ktoré budú viesť k zlepšeniu podmienok pre cyklistickú dopravu.
Nová odbavovacia budova v Karlových Varoch
Vo výnimočnom prírodnom prostredí kúpeľného mesta Karlove Vary je situované malé medzinárodné letisko. Aby sa vylepšilo jeho poslanie priviesť hostí a turistov do blízkosti svetoznámych kúpeľov, bolo nutné pristúpiť k jeho rekonštrukcii a modernizácii.
Netradičné mosty z Nemecka
V Nemecku sa každé dva roky udeľuje cena za zaujímavý návrh a
realizáciu mosta. Práve teraz v septembri je uzávierka prihlášok do
ďalšieho ročníka tejto v Nemecku prestížnej ceny, ktorej výsledky sa
nemecká odborná verejnosť dozvie v marci 2010.
Predchádzajúci ročník súťaže „Deutscher Br_ckenbaupreis 2008“
priniesol naozaj zaujímavé inšpirácie pre európsku odbornú verejnosť
z realizovaných mostných stavieb v Nemecku.
Všetky nové budovy majú byť energeticky samostatné od roku 2019
Plénum Európskeho parlamentu schválilo 23. apríla prepracované znenie smernice o energetickej hospodárnosti budov z roku 2002 a žiadajú viac verejných investícií do energeticky účinných budov. Všetky budovy postavené po 31. decembri 2018 budú musieť vyrobiť toľko energie, koľko sami spotrebujú.
Nakladanie s vodami z povrchového odtoku v mestách
Sledovaním vývoja v niektorých mestách SR môžme konštatovať, že trendom v rozvoji stokových sietí je oddelené odvádzanie a likvidácia odpadových vôd v nových rozvojových územiach. Otázkou ale zostáva ako vyriešiť nakladanie s vodami z povrchového odtoku, pretože problémom týchto území sú najmä tieto vody. Stavebné technológie a materiály v súčasnosti ponúkajú viaceré efektívne decentralizované a centralizované riešenia akumulácie vôd z povrchového odtoku, na niektoré sme sa zamerali v príspevku.
Koncertná hala Zenith, Štrasburg
Koncertná hala Zenith priniesla do Štrasburgu nové architektonické oživenie. Výrazná žiarivá oranžová farba, polo-priesvitného materiálu obvodového plášťa budovy, sa stala novou atrakciou pre budúci impulz rozvoja mestskej infraštruktúry. Svojim hravým profilom budova prispieva k varietným divadlám, ktoré boli stavané už od roku 1984.
Protipovodňová ochrana Bratislavy
Účelom projektu protipovodňovej ochrany Bratislavy, je dobudovať chýbajúce časti v protipovodňovej línii tak, aby odolali v centrálnej časti Bratislavy (MČ Staré Mesto, Petržalka, Ružinov) tzv. 1 000-ročnej vode, resp. 100-ročnej vode v ostatných častiach. Súčasťou projektu je aj zvýšenie bezpečnosti ľavostrannej hrádze odpadového kanálu VD Gabčíkovo, v úseku Gabčíkovo – Sap. Časť protipovodňovej bariéry, na ktorú čakalo mesto roky, je dnes už hotová, zvyšok je naplánovaný do konca roka a plne ho bude chrániť od februára 2010. Novovybudovaná, resp. zrekonštruovaná protipovodňová línia, s dĺžkou cca 15 km, sa skladá z mobilných bariér, pevných protipovodňových múrikov a zemných hrádzí. Projekt svojim technickým riešením založenia protipovodňového múrika vytvára podmienky pre budúcu realizáciu promenády, v úseku Starý most-Nový most, podobne ako to je v Budapešti alebo Paríži.
Územné plány, ich aktualizácia a autorské práva
Téma autorských práv k územnoplánovacej dokumentácii alebo územnoplánovacím podkladom je v našich radoch častým predmetom diskusií. Objavuje sa najmä vtedy, ak sa územný plán mení alebo dopĺňa a zhotoviteľom týchto zmien nie je pôvodný spracovateľ.
Krajina v územnoplánovacom procese
Hypotéza o Gaia: Gaia (Zem) predstavuje superorganizmus, ktorý má schopnosť udržiavať svoju rovnováhu. Tento živý organizmus je podľa niektorých autorov v súčasnosti chorý, pretože je napadnutý vírusom – človekom.
Využitie dreva v stavebníctve a architektúre
Drevo predstavuje jeden z prapôvodných konštrukčných materiálov pre stavebnú činnosť ľudí. Do tohoto postavenia ho vynieslo niekoľko preň priaznivých skutočností. Drevo bolo a je výborným konštrukčným materiálom**, navyše dnes už empiricky aj vedecky dobre overeným a spoznaným. Tisícročná tradícia jeho používania vyvinula empíriu navrhovania efektívnych aj estetických drevených konštrukcií a súčasná veda ju podložila exaktnosťou. Tým sa otvorili nové možnosti použitia dreva ako konštrukčného materiálu a ukázali sa smery a perspektívy ďalšieho vývoja konštrukcií z neho.
Ďalší rozvoj Petržalky stojí a padá na nosnom dopravnom systéme
Dlhodobý rozvoj Petržalky sa bude priamo odvíjať od voľby nosného dopravného systému a termínu jeho realizácie. Na tomto konštatovaní sa unisono zhodli predstavitelia samosprávy najväčšej mestskej časti Bratislavy a zástupcovia developerských spoločností na diskusnom stretnutí Impulzy rozvoja mestskej časti Bratislava – Petržalka, ktoré v posledný septembrový deň usporiadal v budove bratislavského Technopolu internetový časopis Stavebné fórum.sk.
Stránka: 1 2 3 … 26 27 28 29 30 31 32 33 34
Podporte nás
Kontakt
Copyright © UzemnePlany.sk, 2007-2014 Všetky práva vyhradené
ISSN 1338-2772 | Aktualizované 2× týždenne