Články

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 5.diel

Keď hovoríme o centrálnej oblasti Bratislavy, hovoríme o pomerne rozsiahlej lokalite Mlynské nivy. Jadro oblasti je v štvoruholníku ulíc Dostojevského rad, Mlynské nivy, Košická a Landererova, zvyšok je ohraničený ulicami Prievozská, Bajkalská, Prístavná a Košická. Bližšie to je vidno na mape.

Súčasné trendy v navrhovaní obytných štruktúr

Bývanie ako jedna z najdôležitejších oblastí života vychádza z tradície a mentality jednotlivých národov. Tradičné modely bývania zohrávajú veľkú úlohu pri navrhovaní nových typov bytov i celých obytných súborov. Rovnako ako životný štýl obyvateľov a ich vzájomné vzťahy. Formovanie obytného prostredia i samotných obytných budov má z uvedených dôvodov tendenciu smerovať k istému zaužívanému štandardu, ku konvencii, ba až stereotypu foriem, čo sa prejavuje najmä v masovej obytnej zástavbe. Zmena spoločenských a ekonomických podmienok, životného štýlu a štruktúry spoločnosti kladie na bývanie nové nároky. Úlohou doby je preto nastoľovať otázky súvisiace s formovaním súčasných a budúcich foriem obytného prostredia, hľadať na ne odpovede a riešenia.

Rámcové východiská pre mestský rozvoj

V uplynulých desaťročiach sa výrazne posunulo nazeranie na ciele a ideály mestského rozvoja. Zásadný význam nadobudli diskusie o koncepcii udržateľného rozvoja. Ďalším znakom tohto obdobia je skutočnosť, že problematika mestského rozvoja sa v Európe z odborných diskusií posúvala čoraz viac do politických debát. Súvisí to s čoraz väčšou účasťou finančných prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ, ktoré priamo, alebo nepriamo smerovali do tejto oblasti.

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 4.diel

Historický vývoj a spojenie niektorých významných činiteľov teda viedlo k začiatku stavebného boomu. Nedá sa povedať, že by Bratislava bola naň veľmi pripravená, hoci mnohí analytici ho očakávali. Najväčší problém bol predovšetkým v územnom pláne, ktorý bol prijatý ešte v roku 1976 (!), s poslednou aktualizáciou v roku 1993.

Železničné koridory záchranou pre kolabujúcu dopravu v Bratislave

Projekt TEN-T je jediným komplexným a dlhodobým riešením bratislavskej MHD. Jeho prípadné zastavenie by znamenalo koniec snáh o vybudovanie nosného dopravného systému. Týmto tvrdením reagoval včera na tlačovej besede generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Dopravoprojekt Gabriel Koczkáš na údajný zámer Hlavného mesta SR presunúť z Operačného programu Doprava 250 miliónov eur, pôvodne určených na prepojenie železničných koridorov na území mesta, na výstavbu hybridnej koľajovej trate z Janíkovho dvora na Šafárikovo námestie, vo využívaní ktorej by sa striedali električky s regionálnymi vlakmi.

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 3.diel

Po vojne, v roku 1948 sa začalo v dejinách Bratislavy nové významné obdobie, ktoré sa najvýraznejšie podpísalo na jej celkovom obraze – nástup vlády komunistov.

Ján Krnáč: Naším zámerom je prinavrátiť do Bratislavy promenádneho ducha

Rozbúrené vášne sprevádzajúce roky trvajúcu kauzu búrania bratislavského PKO akosi zatienili samotný projekt River Park II, ktorého podstatou je tento síce kultový, dnes však už značne schátralý a morálne opotrebovaný kultúrno-spoločenský stánok nahradiť novým administratívno-rezidenčným komplexom River Park II postaveným v architektonickom jazyku 21. storočia. Momentálne sa zdá, akoby investor Henbury Development, ktorý na tejto myšlienke spolupracuje s developermi Cresco Group a J&T Real Estate, zvádzal pri jej presadzovaní boj s pomyselnými veternými mlynmi. Prelomiť podivnú informačnú blokádu – taký bol hlavný motív nášho rozhovoru s konateľom spoločnosti Jánom Krnáčom.

REGENERACE HISTORICKÉHO JÁDRA MĚSTA PÍSEK

Z historie projektu Na přelomu tisíciletí nebylo písecké podhradí mezi prastarým Kamenným mostem a Putimskou branou příliš atraktivním prostorem. Písek se po léta obracel k řece Otavě zády, přestože v průběhu staletí modelovala tvář města i život jeho obyvatel. Na břehu Otavy vedla vyšlapaná cesta ve vysokém plevelu kolem zchátralé historické sladovny vzhůru k „nedobytným“ parkánům, tedy hradebnímu příkopu, kde kromě několika keřů rajčat pana správce rostla jen lebeda… Katastrofální povodeň roku 2002 se paradoxně stala impulsem k nápravě. Bylo jasné, že na tváři této lokality, která patří svou polohou a architektonickou kompozicí k nejkrásnějším v Písku, je nutné zapracovat.

Diskusia - verejné priestory

Tri podoby Hlavného námestia v Bratislave

Verejné mestské priestory sa týkajú každého. Ovplyvňujú kvalitu nášho života možno oveľa viac, ako si uvedomujeme, a každý sa svojím spôsobom podieľame na tom, ako verejné priestory vyzerajú a ako fungujú. Je to vizitka každého mesta, ktorá návštevníkovi povie o meste, jeho obyvateľoch i celej spoločnosti oveľa viac než akokoľvek dobre zacielená kampaň turistického ruchu. Na tom, ako tieto priestory vyzerajú, sa podieľa samospráva, urbanisti, odborníci, developeri, investori aj každý občan svojou činnosťou i tým, ako volil a ako sa zaujíma o veci verejné. Každý vidí túto problematiku a aj svoj podiel na tvorbe verejných priestorov z iného uhla pohľadu. Preto sme s našimi otázkami oslovili hlavného architekta Bratislavy Štefana Šlachtu, urbanistu Jána Komrsku, architekta zastupujúceho zámery investora Michala Smoleca, dopravného inžiniera Petra Rakšányiho aj výtvarníka Dušana Badu.

Bratislava – najmodernejšia metropola strednej Európy? - 2.diel

V minulom čísle sme načrtli príčiny rozvoja nášho hlavného mesta a z časti sme nazreli aj jeho históriu. Dnes sa pozrieme ako to s Bratislavou bolo začiatkom 19. storočia.

ÚzemnéPlány.sk

Aktuality

Urban Upgrades 2022

Mestské zásahy Tatry

Terasy Trstany spúšťajú predaj

Pocitové mapy Slovenska spustené

Diskusné stretnutie k Manuálu tvorby verejného priestoru

Partneri

Generálny partner

Hlavní partneri

Partneri

Mediálni partneri

Anketa

Aktuálne diskusie

Najnovšie komentáre

Články (Regionálny rozvoj a investície)